D A M I Á N

"Láska, včera si spomínal nejakú ženu, nechcel by si mi o nej povedať niečo viac?" nabáda ma ráno Noemi v posteli a s hlavou sa mi posúva na hruď. Akurát jej budem hovoriť o svojom prekliatom romániku s tým diablom v lodičkách! A ešte k tomu hneď zrána! Niečo sa Noemi musí uznať. Predstavuje si to tak, že keď ma večer obšťastní, na druhý deň budú moje mozgové bunky povoľnejšie a otvorenejšie. Stále si neuvedomila, že na mňa jej taktiky neplatia.

"Nemám ti o nej čo povedať. Patrí do minulosti a je dávno preč..." odvetím trúfalo najmä kvôli tomu, že je preč po tom včerajšom stretnutí už neplatí. Zmenilo sa to na je až prílišne prítomná a chtiac-nechtiac aj angažovaná do nášho vzťahu. Noemi jej bez problémov všetko vytárala a zahrala sa na chuderku. Dokážem si predstaviť, aké zadosťučinenie včera v tom kresle pri jej počúvaní musela zažívať.

"Ale ja by som o tvojej minulosti chcela vedieť viac. Poznáme sa už dva roky a zatiaľ viem len to, že sa tvoje manželstvo skončilo rozvodom a hoci som si prečítala niekoľko článkov o dôvode vášho rozchodu, myslím si, že za ním stojí niečo viac, ako si ochotný zdeliť svetu. Prečo by si sa s tým nemohol podeliť so mnou? Som ochotná si ťa vypočuť. Správny partnerský vzťah by mal byť založený na otvorenom prejave."

"A myslím, že aj o tolerantnosti, nie? Akceptuj môj názor a netlač ma do odpovedí, ktoré si neželám ti povedať. Rozviedli sme sa a bodka. Nie je to tvoja vec."

"Všetko, čo sa týka teba, sa týka aj mňa," namieta a neustupuje. Musím sa jej zbaviť a odísť do kancelárie, pretože neprestane dobiedzať. Neviem, čo to s ňou v posledných dňoch je. Takáto nebývala. Tá jej posadnutosť vymámenia informácií o mojej minulosti. Začína mi teda poriadne liezť na nervy. Žiadna ženská mi nebude porúčať. Noemi je na omyle, keď si myslí, že kvôli jednému odsúhlaseniu sedenia s tou blonckou jej automaticky predložím svoje srdce na dlani.

"Nebudem s tebou o nej hovoriť. To je moje posledné slovo, a drahá, čím viac do mňa s tým budeš hustiť, tým naštvanejší budem. Nechceme si predsa pokaziť také pekné ráno, mám pravdu?"

"Nie, prepáč. Asi máš pravdu a minulosť by mala ostať minulosťou. Nemala som s tým začínať, len mi z času na čas príde, že o tebe takmer vôbec nič neviem. Teda okrem tých všeobecných informácií, ktorými ťa vykresľujú v novinách."

"Vieš to najpodstatnejšie. Všetko, čo o tej žene potrebuješ vedieť, je to, že k nej cítim obrovskú nevraživosť a nenávidím ju. Nepatrí do nášho života. Nemusíš si kvôli nej lámať hlavu."

"Okej, verím ti. Viem, že ma miluješ. Len si niekedy nepripadám, že som ťa hodná. V porovnaní s Vivien sa cítim podpriemerne."

"Noemi, Vivien bola moja prvá skutočná láska, poznám ju celú večnosť. Zistili sme však, že nám to neklapalo a ako kamarátom nám to ide omnoho lepšie. Zbav sa tej neistoty, drahá, nie je to sexi," odvetím krútiac hlavou a prehodnocujem svoju žiadosť. Ukazuje zraniteľnosť až príliš často. Jasné, ten jej strach z toho, že by ma mohla stratiť je lichotivý, ale len z určitej časti. Sme tu na to, aby sme vyhrávali! Nemôže si myslieť, že táto neistota a hanblivosť ju so mnou niekam privedú. Takýto prístup ma u žien vždy odrádzal.

"Takže pre teba nie som príťažlivá?"

"To som nepovedal."

"A ani nevylúčil."

"Noemi, nechci ma hneď zrána naštvať, drahá. Mám ti to ujasniť? Fajn. Si jediná žena pohybujúca sa v tomto meste so štrnásť karátovým diamantom darovaným odo mňa. To znie pomerne presvedčivo. Alebo máš pocit, že bežne pobehujem po meste a rozdávam zafíry hocikomu, koho stretnem na ulici? Nemáš dôvod žiarliť."

"Uznávam, že som to trochu prehnala, ale nemôžeš mi to mať za zlé. Posledných niekoľko týždňov som tu ostávala zavretá sama a ty si sa mi nevenoval. Cítila som sa ohrdnuto a vôbec nie žensky. Ako keby som ťa prestala priťahovať. Nie je ľahké žiť v tieni niekoho druhého. Vybrala som si ťa a zamilovala sa do teba na prvý pohľad, Damián. Keď som ťa zbadala v tom klube a ty si mi opätoval moju pozornosť, lietala som v oblakoch. Náš vzťah sa uberal rýchlym tempom, zasnúbili sme sa po troch mesiacoch a možno sa mi tá unáhlenosť zapáčila, pretože si mi dokazoval, že za niečo stojím a vážiš si ma. V týchto dňoch som ten pocit stratila. Túžim byť tvojou rovnocennou partnerkou."

"Nechápeš to? Noemi, bláznivo si sa do mňa zamilovala a vytvorila si predstavu beznádejného romantika, ale tým ja nie som. Som skazený. Skorumpovaný a užívam si cudziu pozornosť. Prečo tomu tak je? Prešiel som si mnohými sračkami, ktoré ma poznačili a pretvorili ma k obrazu chlapa, ktorým som dnes. Som Damián Oswald a skoncoval som s tým, že sa za to budem ospravedlňovať. Ber alebo nechaj tak. Nenútim ťa so mnou ostávať, ale nečakaj, že sa zmením v niekoho, kto ti bude vymýšľať zamilované básničky a spievať ti srdcervúce serenády pod balkónom. Ak je to to, čo si želáš, potom, bohužiaľ, u mňa nič podobné nenájdeš."

"Som si toho vedomá a všetko, čo žiadam, je aby si ma nikdy neopustil. Nezvládnem to bez teba. Nevyžadujem nič viac, ako tvoju vernosť a ochotu podeliť sa o veci, ktorými si prechádzaš. Sme v tom spoločne, Damián."

"Nepodviedol by som ťa. Zaručujem sa ti."

"V poriadku. Tak môžeme túto tému uzavrieť. Iba som si vzala k srdcu radu doktorky Karlovej a vyjadrila ti úprimne svoj názor. To je prvý krok k tomu, aby to medzi nami opäť fungovalo."

"Tak som rád, že sme dali veci na správnu mieru. A teraz, ak ma ospravedlníš, musím sa osprchovať a ponáhľať sa na to fotenie do novín."

"Už ťa nebudem zdržovať. Aj ja sa musím ísť pripraviť, volali mi z agentúry, oddnes sa začína príprava na prehliadku tých svadobných šiat."

"Prajem ti to. Prinajmenšom už nebudeš môcť povedať, že sa doma nudíš."

"Začínalo mi to prechádzať cez hlavu, predstavovala som si svoju dovolenku trochu inak, ale chápem, že máš veľa práce a nemohol si si vziať len tak voľno."

"Vynahradíme si to."

"Vynahradíme. Pekný deň v práci," pozdraví sa a pobozká ma žiadostivo na pery. Zatváram sa v kúpeľni a venujem si krátku sprchu. Do toho fotenia sa mi vôbec nechce. Čo som posratý manekýn? Môj manažér si myslí, že to posilní a sprístupni môj obraz. Ako keby som teraz nemal dôležitejšie veci na práci. Návrat tej ženskej som stále kompletne neprehltol. Behala mi hlavou celú noc.

Zaujímalo by ma, čo cítila ona. Bolo to rovnaké rozhorčenie? Verím, že ku mne cíti prinajmenšom rovnakú nenávisť, akú cítim ja k nej. Nechal som ju ísť. Potom som si uvedomil, že nepotrebovala moje povolenie. Nikdy ma k ničomu nepotrebovala. Aký debil som len bol, keď som jej želal šťastie. Nie je pravé. Je to len chorá ilúzia, za ktorou sa naháňame a keď už ju dostaneme, žijeme v konštantnom strachu, že o ňu prídeme. Neviem, či som bol niekedy šťastný. Počas manželstva s Vivien možno. Potom som to stratil. A v konečnom dôsledku teraz už ani neviem, čo to šťastie vlastne je. Nemám šajnu, aká je jeho presná definícia. Mám všetko, po čom som túžil. Dosiahol som, čo som si zaumienil. Problém je len v tom, že neviem, ako do toho všetkého zapadá práve to večne sa opakujúce šťastie. Zastávam názor, že je to len vymyslená hovadina, ktorej ľudia pripisujú precenený význam.

Som na vrchole svojej hry. Vrchole akejkoľvek hry. Cítim neporaziteľnosť, ale keď som ju zbadal, to zaskočenie bolo ako bodnutie dýkou. Zväčša sa ňou bodá do chrbta, pretože obeť často ani len netuší, že sa má brániť. Moment prekvapenia. Zaručene zafunguje a nechá vás vykrvácať. Jediná žena, ktorej sa ma kedy podarilo zastrašiť. Spolu sme mohli vládnuť peklu. Každý vie, že my dvaja by sme nemali ani náznakovú šancu vstúpiť pred dvere toho čistého neba. Obaja sme jedni z najhorších ľudí, s ktorými by sa nemal nikto nikdy zahrávať. Máme dopredu zaistené miestenky. Len keď sa tam už dostaneme, budeme sa biť o moc. Ani jeden sa neskloní pred tým druhým. Hrala vyrovnanú partiu. Včerajšok ma len dosvedčil v tom, prečo ma stále tak sakramentsky priťahovala.

"Pán Oswald, vážime si, že ste prijali našu ponuku. Pokúšame sa s vami skontaktovať už dlhšiu dobu, už sme prestávali dúfať, že sa nám to podarí."

"A predsa ste v tom pokračovali aj naďalej," odpoviem panovačne a z toho ich líškavého tónu mi je na zvracanie. Ako keby som netušil, akú publicitu im moja prítomnosť prinesie.

"Aké je to byť najbohatším a najúspešnejším mužom v krajine? Počuli sme o tom vašom otvorení banky, patrí vám naša gratulácia. Naozaj klobúk dole, pán Oswald."

"Niekedy je to príjemné. Záleží mi na umiestnení nášho slávneho priezviska do vyššieho povedomia a otvorením banky sa moja práca nekončí. Keď chcete dosiahnuť úspech, pracujete dvakrát tak tvrdo, ale keď už ste úspešní, pracujete stonásobne tvrdšie, pretože si ho musíte udržať. Motivácia narastá a túžba presadiť sa vás posúva ďalej. Avšak musíte na seba vyvíjať enormný tlak, pretože nikto to za vás neurobí. Hlavným kľúčom k úspechu je sústrediť sa na svoje ciele, nie na prekážky, ktoré by sa mohli vyskytnúť popri ceste na vrchol."

"Ste inšpiratívny chlap, pán Oswald, ale veríte v citáciu, že za každým úspešným mužom stojí práve žena? Ste zasnúbení so známou modelkou Noemi Kocianovou, ale dalo by sa skutočne povedať, že práve ona je vaším pohonným agregátom zodpovedným za vzostup vašej slávy?"

"Nie sme tu na to, aby sme preberali môj súkromný život. Noemi bola pri tom všetkom mojou veľkou podporou, to je všetko, čo vám k tomu poviem. A ak sa nemýlim, súhlasil som len s fotením, nie s osobným výsluchom, ktorý s tým absolútne nesúvisí. Nemám na vás celý deň."

"Iste, len sme potrebovali nejaký materiál, ktorý by sme k fotografiám mohli doložiť. Anetka vás odvedie do maskérne a kostymérne, aby sme vás mohli pripraviť."

Odratúvam sekundy, kedy sa z toho zasratého setu dostanem. Sedím na stoličke a nejaké dievča mi nanáša na tvár nejakú z tých ich gebuzín. Ako keby som to potreboval. Necítim sa byť vo svojej koži. Nie je to tým, že by som nebol rád stredobodom pozornosti, všetci na mňa upierajú zrak ako na kus výstavného exponátu, len mi nie je po chuti toto dirigovanie. A tie obleky, ktoré tu majú zavesené? Nechutné. Nekvalitný lacný materiál, ktorý by som si na seba nenavliekol ani keby som bol na mizine a nútený predávať Nota bene s miestnymi bezdomovcami. Moje telo nie je určené na navliekanie sa do takýchto harabúrd. Som naučený na vyšší štandard.

Prekonávam svoje zhnusenie z mizernej kvality látky a priťahujem si čiernu kravatu okolo bieleho golieru košele. Typický biznis výzor s čiernym sakom a nohavicami. Viem, že vyzerám skvelo! Dievča z kostymérne nenápadne zíza s dokorán roztvorenými ústami. Show sa môže začať! Zastanem si ku bielemu plátnu a orientujem sa podľa ich nasmerovaní. Otoč hlavu doprava, predkloň sa, prejdi si rukou po vlasoch, navodzujem dojem neoblomného biznizmena... Teatrálne divadielko na entú. Fotograf cvaká svojím fotoaparátom a dáva si záležať, aby ma mal zo všetkých možných uhlov. Nasleduje prezlečenie sa do koženej bundy, ktorá na kožu nenarazila ani náhodou. Mohol som si priniesť vlastné oblečenie. Na druhú stranu však vyzerám dobre vo všetkom.

"Máte všetko, čo ste potrebovali?"

"Áno, pán Oswald, ešte raz ďakujeme za prijatie ponuky. Fotografie sú vydarené. Mali by sa objaviť na titulke do dvoch dní."

"Takže hovoríte, že odtiaľto môžem konečne odísť?"

"Samozrejme, bolo potešením spolupracovať s vami."

Zhodím zo seba tieto podradné kúsky šatstva a prezriem si niekoľko zhotovených záberov. Vyzerajú dobre. Ja na nich vyzerám dobre. A som na nich sám. Nepotrebujem ženu, ktorá by ma zatieňovala. Občas nie je na škodu byť samostatnou jednotkou. To by ma pri nej nečakalo. Dávala by si za cieľ, že ma musí prekonať vo všetkom. Tá jej súťaživá povaha by nám nedovoľovala žiť v pokojnom vzťahu. I keď si nie som istý tým, či je pokoj práve niečo, čo by som vyhľadával. Akcia v jej podaní pôsobila v tej dobe lákavejšie. Bol som ten chlap! Pripravený podľahnúť jej čaru. Správal som sa ako amatér.

"Dobrý deň, Monika, hľadal ma niekto?"

"Dobrý deň, pán Oswald... nehľadal, len vám musím niečo ukázať."

"Tak mi to ukáž, na čo čakáš."

"Nepoteší vás to."

"Prejdeš už konečne k veci, alebo sa budeme naťahovať a kľučkovať?"

"To tie noviny," odpovie so sklopeným pohľadom a nervózne prešľapáva z nohy na nohu. Zazriem noviny položené na jej stole. Čo, dofrasa, by v nich mohlo byť? Zdrapnem ich a ona sa z môjho unáhleného pohybu strhne od strachu.

"Známy playboy si zašiel po pomoc ku bývalej snúbenici? Kríza v ďalšom vzťahu?" čítam nahlas natlačené písmená v nejakom bulvárnom plátku a nachádzam na prednej strane seba vychádzajúceho v sprievode Noemi z Eleninej kancelárie. Čo má toto, kurva, znamenať?"

"Monika, nájdi mi meno toho skurvysyna, ktorý to publikoval. Postarám sa o to, aby už v živote žiadny článok nenapísal."