E L E N A

"Budete nám chýbať, doktorka Karlová. Naozaj si to ešte nechcete rozmyslieť?"

"Aj mne to tu bude chýbať, ale môj odchod zo Slovenska bol len dočasný. Prvotne som sa vôbec neplánovala zdržať v tomto meste až tak dlho. Je načase vrátiť sa do svojej rodnej krajiny. Nemusíme byť za to hneď sentimentálne, Ester. Som stále pomerne mladá, nechystám sa umrieť a tie presviedčacie praktiky nezabrali na prvýkrát, keď som ti to oznámila pred šiestimi mesiacmi, máš dojem, že by mohli zabrať práve teraz?"

"Za pokus som nič nedala, doktorka. Musela som tomu dať poslednú šancu a ešte raz vás donútiť prehodnotiť svoje rozhodnutie."

"To ti bude za mnou až tak smutno? Prvý rok som ti stále komolila meno a posielala ťa po moju kávu s odtučneným mliekom cez celé mesto."

"To je síce pravda, ale tiež ste si ma tu nechali aj po mojej skúšobnej dobe a dali ste mi príležitosť, hoci som nemala žiadne skúsenosti. Nikdy vám neprestanem byť zaviazaná."

"Ester, vážne mi nemusíš toľko ďakovať. A mimochodom, nehovorila som ti len tak náhodou, že mi môžeš začať tykať a neoslovovať ma doktorka Karlová? Pracuješ u mňa koľko? Tri roky?"

"Prepáčte, len som si stále nezvykla na to, že ste taká mladá a tak neuveriteľne úspešná. Ste najžiadanejšou manželskou a partnerskou poradkyňou prakticky v celom štáte, je pre mňa obrovská česť, že som mala príležitosť pracovať s vami."

"Moja nástupkyňa je rovnako tvrdá a úspešná karieristka. Nemusíš sa obávať, že by som pošpinila meno svojej poradne tým, že by som za seba nenašla dokonalú náhradu. Dnes ti ju predstavím, mala by sa dostaviť okolo dvanástej. Pochádza z Prahy, takže sa tu nevyskytne žiadna podobná jazyková bariéra, kedy si mi niekoľkokrát nerozumela a museli sme používať prekladač, pretože si nerozumela slovu čučoriedkový mufin."

"To bolo len zo začiatku, potom som si naštudovala slovenské slová, ktoré vyznejú v češtine inak a žiadny problém sa ďalej neobjavil."

"Jasné, ale to bol len príklad. Ak sa nemýlim, mám o desať minút posledných klientov, manželov Kríčkovcov?"

"Áno, dnes je to ich posledné sedenie. Pamätám sa, ako odmerane sa k sebe pred rokom správali a teraz sa pri vstupe dokonca ešte aj držia za ruky. I keď sme tu mali mnoho prípadov, keď sa páry rozhodli svoje manželstvo ukončiť, pretože poradňa bola pre ich vzťah posledná nádej, bolo tu aj mnoho takých, ktorým ste neuveriteľne pomohla, doktorka Karlová. Ste dobrá v pomáhaní a dávaní zamilovaných párov naspäť dohromady, človeku je normálne aj ľúto, že vám sa vášho pána Dokonalého stále nepodarilo nájsť."

"Ester, pamätáš, keď sme sa rozprávali o narúšaní môjho súkromia, do ktorého ťa nič nie je? Si viac ako len vítaná mi tykať a veľmi rada ti pomôžem s poskytnutím nejakej rady, ale do môjho súkromného života ťa nič nie je. Si moja asistentka, nie sme kamarátky. A o chvíľu budeš mať novú šéfku, prepáč, ak vyzniem hrubo, len o svojom súkromnom živote nerada hovorím s ľuďmi mimo môjho najbližšieho okruhu. Keď prídu manželia Kríčkovci, pošli ich do mojej kancelárie, prosím," odvetím jej a s papierovým držiakom na kávu prechádzam do svojej kancelárie.

Sadnem si do svojho mohutného čierneho kresla a zapozerám sa von oknom na autá premávajúce sa po diaľnici. Šesť rokov a moja výbušná povaha sa nevytratila. Uznávam, že som na ňu nemusela tak vyletieť, obzvlášť po tom, ako sa ku mne milo správala a nehľadiac na to, že je to dnes náš posledný spoločný deň v našej pracovnej hierarchii, ale s tým nájdením pána Dokonalého kročila o dosť vedľa. Nikdy som ho nehľadala. Teda žiadna škoda, že som ho nenašla. Rozčúlilo ma to a neovládla som sa. Po dlhšej dobe. Naozaj sa moje výbuchy zlosti v poslednom čase ukorigovali. Nie je ľahké vytočiť ma z miery. Zrejme sa mi len tá jej poznámka vryla pod kožu. Avšak priznávam, že som na ňu bola pritvrdá a určite sa jej pri odchode ospravedlním.

Ešte som ani len nezačala s balením. Zoberiem si len niekoľko vecí. Len tých osobných, ako sú napríklad povinné fotky na stole, zošívačka a svoje elektronické strúhadlo na ceruzky. Zariadenie prenechávam svojej nástupkyni. Na Slovensku budem mať novú kanceláriu a aj jej zariadenie bude na mne. Už vidím, ako mi Rita bude silou mocou nanucovať červenú latexovú sedačku, ktorú sa jej nepodarilo presadiť pred tromi rokmi, keď som tu začínala.

Vraciame sa naspäť do mesta. Nepovedala by som, že je to špecificky z dôvodu, že sa mi cnie po rodnej vlasti, ale sú tu dôvody, pre ktoré ochotne vymením svoje lukratívne miestečko a svoje populárne meno v tejto brandži. Nemám žiadne záväzky, pre ktoré by som tu musela ostávať a pre ktoré by bolo náročné odísť. Rovnako ako vtedy pri odchode zo Slovenska. Situácia sa nezmenila. Žiadny chlap, ktorý by stál za zotrvanie. Dala som si pauzu od chlapov. Nemala som čas ani na nezávislé randenie, kvôli čomu ma aj Rita neustále prihlasuje na nejaké hlúpe zoznamky. V mojom živote proste teraz pre chlapov nemám miesto. A úprimne, ani sa to miesto nejako nesnažím nájsť. Ako som už pred niekoľkými rokmi povedala, Elena Karlová nie je stvorená pre lásku. A na mojom názore sa za toľké tie roky absolútne nič nezmenilo. Stojím si za svojím. Nie je to tým, že by som tomu prejavovaniu pocitov nerozumela, koniec koncov som fakticky najlepšia manželská poradkyňa v štáte, len mi nie je po chuti tá zraniteľnosť.

Urobila som tú chybu dvakrát. Stala sa zo mňa naivná bloncka v obklopení najväčšieho klišé trojuholníku. Damián či Adrián? Celé týždne som sa rozhodovala medzi týmito dvomi chlapmi, ktorí zo mňa spravili to, čo som vždy nenávidela. Neoľutovala som svoj odchod. Opätovne som sa našla. Strácala som svoje ja. Iné ženy by boli možno šťastné, že im pri nohách ležali dvaja tak atraktívni chlapi, lenže niečo také sa v zozname mojich preferencií nenachádzalo. Zradila som samu seba, keď som si tak bezmyšlienkovite dovolila zatiahnuť sa do zamilovaného trojuholníku. Zamilovaného. Pri spätnom pohľade si nemyslím, že som tých dvoch chumajov naozaj milovala. Cítila som k ním niečo, ale neviem, či práve to niečo, by sa mohlo vyrovnať pojmu láska. Iba som si to namýšľala, pretože to bolo úplne po prvý raz, čo mi niekto poplietol hlavu.

Po mojom odchode som pokračovala v pracovaní na svojej kariére. Doštudovala som a s Ritinou pomocou som si otvorila vlastnú poradňu. Bez nej by som sa nikdy nenachádzala v bode, v ktorom som teraz. Stála pri mne počas celej doby a pomáhala mi. Vážne som si vybrala správne. Tých dvoch som ku šťastiu nepotrebovala. Vlastne sa v mojom živote pričinili len o chaos a zbytočnú drámu. Adrián bol síce sprvu môj kamarát a spolu s Ritou sme tvorili tím, ale tie jeho sladké rečičky mali aj svoju odvrátenú stránku. Veľmi dobre vedel, aký vplyv má na mňa a uvedomoval si, že mu postupne začínam popadávať. A aj napriek tomu, ako som mu hovorievala, že si neželám zamilovať sa, robil to stále. Porušil moje pravidlá, avšak samozrejme, nie je to len jeho chyba. Predovšetkým môžem viniť len seba.

Od tej doby sa nenašiel nikto, kto by stál za zamilovanie. Možno to bude aj z dôvodu, že pendlujem od kancelárie do nášho domu a takmer nikam nechodím. Samozrejme, že si za to vyslúžim od mojej nepokrvnej sestry množstvo nadávok a prepichujúcich pohľadov, ale pozná moje dôvody a hlavne teraz už mám aj výbornú výhovorku, pre ktorú ju môžem vždy odmietnuť a ktorá u nej prejde zakaždým. Stojím si za svojím a tvrdím, že kluby nie sú moja parketa. Sú hlučné, preplnené a s prítomnosťou sexistických hoviad, ktorí nepremeškajú ani jednu príležitosť na obchytkávanie a slizké komentáre, ktoré majú u vás akože vyvolať polichotenie. Po fiasku s Damiánom som sa zaprisahala, že do žiadneho z tých prečačkaných a pompéznych barov nevstúpim. Niežeby som na toho egoistického narcisa myslela. Vôbec nie.

"Zdravím vás, manželia Kríčkovci. Niečo nové po našom poslednom sedení?" reagujem na pár mladých manželov, ktorého najväčším problém pred rokom bola dotieravá svokra, ktorá nesúhlasila so synovým výberom manželky a neustále podkopávala jej integritu.

"Dobrý deň, doktorka Karlová. Je nám nesmierne ľúto, že je toto naše posledné sedenie, ale zároveň sa vám chceme poďakovať za záchranu nášho manželstva. S Luckou sme sa každý deň hádali a i keď sme boli manželmi len tak krátko, boli sme od seba temer neustále. Ja s rodičmi v našom dome, Lucka so svojimi v tom ich... bol som naviazaný na matkinu sukňu a nedokázal si priznať, že ako manželia potrebujeme svoje súkromie, v ktorom by sme sa o jednu kuchyňu nedelili s našimi rodičmi. Bol som tvrdohlavý a hlavne Lucke by som sa chcel poďakovať za to, že to so mnou nevzdala a vydržala moju nerozvážnosť. Konečne žijeme vo svojom a hoci matka z toho nebola dvakrát nadšená, pochopila, že sme dvaja dospelí ľudia a nemôže sa starať do našich záležitostí a rozhodovať za mňa."

"Vaším najväčším problémom bolo, že ste neprijímali názor nikoho iného, okrem toho svojho. Lucia sa vám snažila predostrieť svoj uhol pohľadu, ale vy ste videli len ten svoj a argumentoval len svojou pravdou. Za posledný rok ste urobili obrovské pokroky a nepochybne je váš vzťah v zdravej fáze, avšak nie sme ešte na konci cesty. Odporúčam vám ďalšie sedenia s doktorkou Filípekovou, preberá si odo mňa túto kanceláriu a zaručujem sa vám, že je špičkou vo svojom odbore."

"Určite vašu ponuku zvážime, ale bude náročné zveriť sa druhej osobe. Na vás sme si už zvykli, keď sme sem prišli, cítili sme, že je to tu otvorené miesto na vyjadrenie akéhokoľvek svojho pocitu bez zábran a zdráhania."

"Lucia, ja som bola pre vás prakticky tiež len cudzí človek, keď ste sem pred rokom prišli a nerobilo vám problém hovoriť otvorene a neštítili ste sa vyslovenia svojho názoru. My doktori sme všetci rovnakí. Nezaujatí a nestranní, preto dokážeme vaše situácie najlepšie posúdiť. Nefunguje u nás subjektivita, kvôli tomu sa stále hovorí, že ľudia potrebujú odborný názor. Pani Filípeková má mnoho skúseností, vyštudovala psychológiu pred desiatimi rokmi, takže ja osobne jej dôverujem v tom, že ma plnohodnotne zastúpi."

"Asi máte pravdu, len to bude vyžadovať trochu viac zvykania. Ďakujeme vám za všetko a prajeme vám všetko len to dobré. Snáď sa sem znovu raz vrátite."

"Ďakujem vám. Ktovie, možno sa znovu objaví potreba zmeny a ja za tri mesiace nasadnem na vlak a vrátim sa nazad. U mňa nikdy nemôžete nič vedieť na sto percent. V každom prípade sa s vami dvomi nateraz lúčim a prajem vám mnoho šťastných a najmä spoločne prežitých rokov. Bolo mi potešením vás spoznať."

"Potešenie je na našej strane, doktorka Karlová. Dovidenia a majte príjemnú cestu domov."

"Ďakujem a dovidenia."

"Dovidenia," pozdravia sa jednohlasne a naraz sa zdvihujú z koženého kávového gauču. Oficiálne poslednýkrát, čo som si mohla sadnúť do svojho koženého kresla a podať svoju osobnú expertízu na vývoj ich vzťahu. Teda poslednýkrát v tejto budove a v tomto štáte. Moja profesia sa nemení. Mením len miesto, kde sa môj výskum bude odohrávať.

Postavím sa z kresla a pustím sa do balenia. Na zemi mám prichystanú menšiu škatuľu, do ktorej sa mi skutočne zmestia len tie najpodstatnejšie veci. Sú to len nič neznamenajúce kusy nábytku. Na tie sa neupínam. Na Slovensku bude moja kancelária vyzerať ešte krajšie. Aj tak ma štval ten hluk vychádzajúci z neutíchajúcej a večne rušnej diaľnice, ktorá sa ako na ten priek musí nachádzať priamo pod mojím oknom. Je to výšková budova, ale pri otvorenom okne sa tie nepríjemné klaksóny nedajú prehliadnuť.

Ukladám si rámy s fotkami, schmatnem zo stola červenú zošívačku, ktorú mám už od svojho samotného príchodu sem a stále funguje rovnako skvelo. Dobre, tak trošilinku sa tu vyskytla istá citová väzba, ale skutočne si bez nej neviem predstaviť svoju kanceláriu. Okrem nej však nechávam všetko na svojom mieste. Vezmem si škatuľu do rúk a prechádzam cez dvere, v ktorých narážam na novú majiteľku ešte donedávna mne patriacej miestnosti.

"Dobrý deň, vitajte vo svojej novej kancelárii! Kľúče som vám položila na stôl, spisy s ordinárnymi klientmi sú na poličke na pravej strane, máte ich roztriedené podľa farby vzhľadom na to, v akom dezolátnom stave sa určitý vzťah nachádza a ku poznámkam sú napísané aj moje dojmy a vysvetlenia, akým smerom sa jednotlivé sedenia uberali a či vôbec má cenu ďalšie pokračovanie. Na ľavej strane sú vytriedené páry, ktoré sa tu objavujú už len sporadicky, alebo s terapiou skončili. Želám vám veľa šťastia."

"Dobrý deň, vy ste teda rýchla! Vynikajúco odvedená práca. Tiež si potrpím na pedantnosť."

"Chcela som, aby to pre vás bolo čo najprehľadnejšie, je náročné nastúpiť do rozhýbaného kolotoča a najmä v našej práci naozaj platí, že každý klient je iný. Ak by ste s niečím potrebovali pomôcť, tu je moja vizitka. Dovidenia."

"Dovidenia, doktorka Karlová."

Prechádzam od dverí k stolíku, pri ktorom sedí Ester a trápi ma svedomie za ten môj výstup. Chúďa dievča, nemyslela to zle, zaslúži si ospravedlnenie.

"Ester, ospravedlňujem sa ti za ten svoj výstup. Viem, že si to nemyslela zle, len ja som niekedy až príliš výbušná a naozaj si nedávam servítku pred ústa. Avšak nechcem, aby sa naša spolupráca skončila za zlých podmienok, pretože sa nedokážem ovládať. Mier?"

"Samozrejme, doktorka Karlová! Môžem vás objať?" spýta sa so psími očami a klipká nimi na mňa.

"Ja..." ani nedopoviem, už sa mi vrhá okolo krku a objíma ma ako keby som bola nejaké šteňa z útulku. No, možno bola tá prívetivá stránka chybou.

"Dobre, to by asi už aj stačilo. Pani doktorka Filípeková je v kancelárii, oboznámila som ju so zaradením spisov a dala som jej svoju vizitku pre prípad núdze, ale má tu teba, určite si vy dve poradíte. Ďakujem za tie tri roky, bola som s tvojou prácou asistentky nadmieru spokojná a prajem ti veľa úspechov. Dovidenia, Ester."

"Dovidenia, doktorka Karlová. Ste moja najlepšia šéfka, budete mi chýbať."

"Ester! Také niečo nemôžeš povedať, keď sa tvoja nová šéfka nachádza za dverami!"

"Ale je to pravda," bráni sa.

"Fajn, je to na tebe. Tak sa maj."

"Dovidenia," pozdraví sa a s očakávajúcimi očami sa na mňa znovu pozerá. Nie, žiadne ďalšie objatia. Tie si v tomto momente prajem od niekoho úplne iného.

Nasadám do auta a škatuľu si ukladám na sedadlo spolujazdca. Zapásujem sa a hodím posledný pohľad na vysokú tehlovú budovu, v ktorej som mala zriadenú svoju poradňu. Všetko sa raz skončí. Žiadna hlúpa nostalgia, Elena! Dupnem na plyn a brázdim si cestu zaplnenými cestami. Pražská premávka je o takomto čase najhoršia. A ja sa vážne ponáhľam domov k mojej najmilovanejšej osobe na celej zemi! Moja cesta domov sa nezaobíde bez hlúpych kolón, ktorá sa posúva asi takou rýchlosťou, aká je nastavená v korytnačích pretekoch, ale po takmer polhodine sa dostávam k vytúženému domovu. Už na mňa čakajú. Zaparkujem do garáže a pristavujem sa pri dverách, za ktorými ma už víta dobre známy sladký hlások.

"Mamina!" rozkričí sa po otvorení dvier a vyskočí mi do náručia.

"Tobiasko! Chýbala ti dneska mamina?"

"Jasné!"

"A čo ste s tetou Ritou celý deň robili?"

"Hľadali sme poklad a potom sme vyjedali tajné zásoby nutely, o ktorých som ti nemal povedať."

"Zradca! Žiadna ďalšia nutela pre teba!" odfrkne Rita a vyplazí na neho jazyk.