No pekne. Moje meno sa objavilo v hlavných bulvárnych správach a ešte ma aj predstavili ako jeho novú milenku. Akoby som bola jeho najnovším úlovkom a luxusným monopostom do jeho zbierky uloženej v podzemnej garáži. S tými nákupmi som asi naozaj nemala súhlasiť, som hlúpa, že som s touto vecou dopredu nerátala. Každá žena, ktorá sa kedy objavila po jeho boku, sa objavovala na popredných stránkach bulváru až kým jej nedal zbohom. S ním nemôže byť nič súkromné.

"Zlatko, tvoja krásna tvárička sa objavila v hlavných správach a ešte k tomu si na sebe mala konečne oblečenú sukňu, ktorú som ti darovala, čím sa týmto spôsobom dostal do záberu kamier aj môj neuveriteľný vkus a cit pre módu!" rozplývala sa a z jej upachteného hlasu som si dokázala dať dve a dve dohromady a pochopila, že svoju posteľ využíva ako príležitostnú trampolínu.

"Tebe to asi nedochádza, však? Keď zistili moje meno, nebude trvať dlho, kým zistia, kde pracujem a že skutočne nie som jeho milenka, ale len najatá žena, za ktorú platí, aby sa pred jeho exmanželkou hrala na jeho snúbenicu."

"A dofrasa, naozaj. Zlatko, to mi je ľúto, ale možnože to všetko dopadne dobre a zajtra budeš už len včerajšou novinkou, o ktorú nikto nemá záujem."

"No ďakujem ti veľmi pekne."

"Tak som to nemyslela."

"Len žartujem, bola by som najradšej, ak by sa na túto správu dozajtra zabudlo, ale vieme predsa, aké to je s novými Damiánovými partnerkami. Snažia sa nájsť najväčšiu pikošku, ktorú potom vkuse omieľajú a rozoberajú, dopĺňajú podľa toho, ako sa im to hodí... po tomto všetkom by sa moja vierohodnosť mohla narušiť a Timea by ma musela vyhodiť. Nemôžem si dovoliť prísť o túto prácu," skľúčene si sadnem na zem a zvieram v prstoch špirálovitý kábel vedúci od pevnej linky zavedenej v mojej izbe.

"Choď za ním, pomôže ti to vyriešiť. Má s takýmito vecami lepšie skúsenosti."

"To ani náhodou. Nebudem žiadať pomoc od toho podliackeho a namysleného egoistu."

"On bol ten, kvôli ktorému si sa objavila v správach ako jeho najčerstvejší kúpený prívesok, je jeho povinnosť postaviť sa za teba a vyriešiť to s nimi."

"Dokážeš si predstaviť jeho tvár, keby videl, že od neho niečo žiadam? Ten úškľabok na jeho tvári netúžim vidieť."

"Média sa neštítia princípov, naša firma je dosť známa, nebude trvať dlho, kým si uvedomia, kde pracuješ."

"Ach, ja viem, ale neviem sa prinútiť ísť za ním. Nenávidím toho chlapa, nenávidím dýchať rovnaký kyslík ako on..."

"Chápem to, nenávidíš na ňom všetko a samozrejme, že oprávnene, ale prekroč svoju hrdosť, postav ten svoj chutný zadok, ktorý vyzerá dobre vo všetkých nohaviciach a tajne ti ho závidím, a okamžite padaj povedať mu, čo sa stalo!"

"Skúšaš na mňa tvrdú lásku?"

"Podľa toho, či to fungovalo?"

"Tak trochu," priznám skleslo a sťažka si vzdychnem.

"Tak potom áno. Milujem ťa, keď ti budem večer volať, dúfam, že pre mňa budeš mať pozitívne správy a ak za ním nepôjdeš, osobne ťa k tomu sama prinútim!"

"Dobre, dobre," poslušne prikývnem a skladám z rúk slúchadlo telefónu.

Moja nálada je niekde na bode mrazu. Ale skôr ako smutná, som naštvaná. Naštvaná kvôli tomu, že som tohto namysleného chlapa v prvom rade stretla a len za štyri dni obrátil môj život hore nohami a pošliapal po mojich princípoch, naštvaná, pretože som tvrdohlavá a objavila sa v spoločnosti Vivien ako nejaká amatérka a hlavne som naštvaná, že potrebujem pomoc od niekoho, koho nemôžem vrcholne zniesť a myšlienka poskytnutej pomocnej ruky od niekoho takého sa mi bridí. Pohŕdam ním, ale raz a znovu sa zo mňa stane pokrytec a budem mu musieť novinky dnešného dňa aj tak povedať. Tentoraz si však za to môžem len ja sama. Nemala som sa nechať nahovoriť a mala som byť obozretnejšia. Nikdy som netúžila po tom, aby bolo moje meno ohlasované v médiách, keď už, tak určite nie preto, že som sa stala niekoho snúbenicou. Teda falošnou. Vivien je na niečo takéto zvyknutá, počas tých dvoch rokov manželstva ho všade poslušne nasledovala a tvorila mu krovie. Lenže ja nie som typ ženy, ktorý sa schováva za chlapa a poslušne pri ňom stojí a nahadzuje úsmevy do všetkých strán. Milujem si povedať svoj vlastný názor, hoci nie je v súlade s tým partnerovým. A rozhodne by som sa nikdy neuspokojila s výrazom žienky domácej a poslušnej manželky. Keď sa pozerám do budúcnosti, nevidím v nej deti, manžela a veľký dom s rodinným psom. Nevidím ich, pretože po nich netúžim. Rodina je preceňovaná. S deťmi sa stáva všetko komplikovanejšie a vlastné ciele sa musia odložiť nabok. Poznám to z vlastnej skúsenosti. Teda nie tak úplne, ale moja mama bola takou ženou. Moje narodenie jej zabránilo v ďalšom štúdiu a namiesto dokončovania seminárky musela vymieňať špinavé plienky a budiť sa každú hodinu na môj neutíchajúci plač. Nechcem byť takou ženou. Nemôžem dovoliť, aby sa zo mňa stala unavená schránka s paranojou, ktorá sleduje svoje dieťa na každom kroku a nedokáže zaspať bez toho, že by sa aspoň desaťkrát ubezpečila, že mu nič nechýba.

Nie som bezcitná, hoci viem, že ma teraz bude väčšina z vás odsudzovať, že takéto veci hovorím a krútiť nado mnou pohŕdajúco svojimi hlavami, ale jednoducho nie každá žena si musí želať mať deti. Nie je povinnosť mať ich a chcieť sa o ne starať. Môžeme si dovoliť povedať, že je nám kariéra prednejšia a že uvrešťané miminá by nám v nej bránili a predkladali pred ňou červené stopky. Otvorená demokratická krajina by mala chápať, že nie každý cíti potrebu za niekoho sa vydať a utvoriť si s ním krásnu veľkú rodinu na predmestí. Deti nie sú moja budúcnosť. Netvrdím, že sa mi nepáčia a že sa pri ich roztomilých fotkách na sociálnych sieťach nepozastavím a povinne ich neosrdiečkujem, ale to je asi tak všetko. Je to pekné len na fotke. A myslím, že ani nemám vlohy, tie potrebné, na to, aby sa zo mňa stala matka. Neviem si to pomenovanie spojiť v súvislosti s mojím menom. Nepatrí k nemu. Elena Karlová nie je matka a je to titul, ktorý vo svojom živote prosto nepotrebuje.

Stále sedím schúlene na zemi a rozhodujem sa, kedy bude ten správny moment, aby som za ním zašla. Nebojím sa ho. Len je nezvyk od niekoho niečo žiadať. Nerada prosím a dostávam zadarmo. Z mojich myšlienkových pochodov ma vyruší vyzváňajúci zvuk mobilu. Rita mi volala na pevnú linku, možno to teraz skúša aj cez osobný mobil, nejakým spôsobom vždy vycíti, že nerobím to, čo som jej sľúbila. Občas si myslím, že do môjho telefónu zaviedla plošticu, ktorou ma tajne sleduje a vždy vie, kde sa presne nachádzam. A ako ju poznám, ona by toho bola rozhodne schopná. Keď však na poličke nahmatám mobil a pozriem sa na obrazovku, svieti na ňom nejaké neznáme číslo. Váham, či mám zdvihnúť. Čo ak je to niekto zo starej maminých opatrovateľov a pokúšajú sa so mnou spojiť? Vyčítala by som si, keby som im to kvôli nejakému paranoidnému a neopodstatnenému pocitu nezdvihla.

"Prosím," ozvem sa po kliknutí na zelenú ikonku a nervózne klepkám dlhými nechtami po vydláždenej mramorovej podlahe.

"Elena Karlová, aké je vaše vyjadrenie k najnovším správam týkajúcich sa vášho vzťahu s Damiánom Oswaldom? Podľa našich informácií ste zasnúbení, ako je možné, že sa vám to tak dlho darilo tajiť?"

"Ja.... k tomu...."

"Zložte ten telefón zo svojho ucha!" vtrhne do miestnosti Damián a mnou až trhne z vyľakania. Znovu ten nadnesený tón, ktorý mi niečo prikazuje a ktorý nemôžem z duše zniesť. Keďže ale tentoraz naozaj chcem urobiť to, čo mi práve prikázal, nehádam sa s ním a bez ďalšieho otáľania ťuknem na červenú ikonku a stále rozprávajúca žena v reproduktore stíchne.

"Neučili vás, že na dvere sa má klopať?" postavím sa zo zeme a prejdem okolo neho, ako keby sa ani nechumelilo a najväčším problémom bolo v tejto chvíli jeho neslušné správanie, ktoré by mi za iných okolností neskutočne prekážalo. Pre tento raz som ale rada, že sem vtrhol a prinútil ma tej žene neodpovedať, pretože ako sa poznám, asi by som jej vynadala a postarala sa o ďalší škandál. Dokážem sa ovládať, ale niekedy vypláva na povrch aj moja impulzívnosť, ktorá sa pri Damiánovi Oswaldovi objavuje neprestajne od nášho prvého stretnutia. Ako keby ju vo mne schválne vyvolával.

"Tie dvere, rovnako ako všetko v tomto hoteli, mi patrí, slečna Karlová," uškrnie sa, hovorí už pokojnejším hlasom a zastane si znovu k môjmu veľkému oknu, takže mu našťastie nemusím pozerať do tváre.

"Typické. Viete o tom, že keď jeden vtip opakujete neustále ako ohraná platňa, prestáva byť vtipným?"

"V tomto prípade vám servírujem len pravú a nefalšovanú pravdu. Moje meno skutočne stojí pred vstupom."

"Získať niečo vlastným dočinením a získať od niekoho, to je trochu odlišné. Síce vám to tu patrí, ale za akých podmienok, pán Oswald?"

"Neobviňujte ma za to, že som sa narodil do bohatej rodiny. Žiarlivosť vám nesedí, slečna Karlová. Ale vráťme sa k dôvodu, pre ktorý som do vašej izby vkročil. Vaše meno sa objavuje vo všetkých bulvárnych médiách."

"Naozaj? O tom počujem po prvýkrát," hovorím ironicky a posadím sa do zamatového kresla.

"Viete, že irónia je len prezlečená neistota a obranný mechanizmus? Tým pádom si ju ani neberiem k srdcu, pretože sa nejako musíte brániť," otočí sa ku mne tvárou a ruky si zastrčí do vreciek na tmavých čiernych nohaviciach, ktoré mu obopínajú natesno nohy. Znovu má na sebe sako a bielu košeľu. Neustále chodí oblečený v oblekoch. Suchár.

"Snažíte sa diagnostikovať študentku psychológie?"

"Ani učiteľ neovláda všetky pojmy. Mimochodom ďakujem vám za váš odborný názor na moju psychiku. Myslel som si, že si objednávam snúbenicu a nakoniec som dostal ešte aj cvokára. Najskôr by ste si však k nemu mala sama zájsť pre odbornú pomoc, ktorú očividne potrebujete. Ktorá normálna žena roztrihá šaty za niekoľko tisíc eur?"

"Taká, ktorá má hrdosť," odpoviem hrdo a preložím si nohu cez nohu. Usmeje sa a zahryzne si do spodnej pery.

"Postarám sa, aby vaše meno zmizlo z dosahu médií. Nemusíte sa obávať, že zistia, kde pracujete a čo robíte."

"Budete sa im vyhrážať zavraždením a dáte ich všetkých zatvoriť?" opýtam sa posmešne, pretože mi nejde do hlavy, akým spôsobom by tieto klebety mohol zastaviť.

"Pozeráte príliš veľa kriminálok, slečna Karlová. Patrí mi viac ako polovica tohto mesta, jeden telefonát a do zajtra sa z horúcich noviniek stanú len včerajšie nudné správy, ktoré zapadnú prachom."

"Keď ste teda taký vplyvný, ako to o sebe tvrdíte, ako je vôbec možné, že sa moja tvár objavila v správach?"

"Mali by ste vedieť, že do novín sa dostane vždy len to, čo chcem," nahne sa k môjmu uchu a tieto slová zašepká. Jeden milimeter a jeho pery by sa dotkli môjho ušného laloku.

"Takže ste to mali naplánované? To vy ste ich tam poslali?"

"Hovoril som vám predsa včera vo výťahu, že mi za ten kopanec zaplatíte. Odplata predsa vždy chutí najlepšie podávaná za horúca."

"Mohla som si myslieť, že za týmto celým stojíte vy. Ste úbohý a je mi z vás na vracanie. Ešte nikdy som nestretla egoistickejšieho človeka."

"Vážne? A pozerali ste sa niekedy do zrkadla?" zastane si a znovu sa uškŕňa.

"Vy podliak!" postavím sa a moja ruka letí opäť k jeho tvári, kým však stihne dopadnúť na jeho líce, stopne ju vo vzduchu jeho dotyk.

"Povedal som, že včera to bolo poslednýkrát, čo ste sa takýmto spôsobom dotkli nejakej časti môjho tela. Agresiu mám v posteli rád, ale to by sme sa do nej najprv museli dostať. Súhlasíte?" zložil mi ruku k telu a pritiahol ma za driek k sebe.

"Pustite ma!" mykala som sa a snažila sa vymaniť z jeho zovretia.

"Nezahrávajte sa so mnou. Vidíte, je ľahké vás premôcť," arogantne sa usmieva a satisfakcia, o ktorej som Rite hovorila do telefónu, sa dostavuje. Vyhral. Nateraz. Ale ja to tak nenechám. Nech si nemyslí, že so mnou môže len tak ľahko vybabrať a ja sa stiahnem poslušne do kúta so sklopenými ušami. Nie som jeho bábka.

"Elena, práve som sa dozvedel..." vstúpi do mojej izbe Adrián a pri pohľade na nás dvoch stojacich oproti sebe sa zarazí a mlčí.

"Vaša gorila vás znovu zachránila, prajem vám príjemný zvyšok večera. Uvidíme sa zajtra. A pamätajte, o niečo sa pokúsite a ja vám to vrátim aj s úrokmi. Dnes ste spoznali, že sa nehrám."

"Odstúpte od nej, lebo za seba neručím," s obratnou rýchlosťou sa medzi nás postaví a strčí do neho.

"Vaša princezná nemá na svojej hlave ani jeden skrivený vlások a už odchádzam. Pokoj, gorila," znovu sa smeje a vychádza von z dverí. Znovu vo mne vzkypel hnev. Stretnutia s ním asi neprežijem bez toho, že by som sa začínala variť vo vlastnom vývare zlosti a opovrhovania.