"Prečo by som ti mala veriť?"

"Nemám dôvod ti klamať. Netuším, čo medzi vami dvomi je, dozvedala som sa, že celý ten čas ste zasnúbenie len predstierali, ale pokladala som za dôležité očistiť Damiánove meno. Keď sa ráno odo mňa dozvedel, že si odišla, bol z toho rovnako zaskočený ako ja, len matka sa podivne usmievala a tvárila zvláštne. Pochopila som, že za tvojím odchodom môže stáť jedine ona a keďže som od prírody zvedavý tvor, dala som sa do pátrania. Dokážem sa tak trochu nabúrať do histórie telefonátov a vo všeobecnosti patrím do rodiny Oswaldovcov, takže dostať sa k výpisu na našich účtoch nebolo náročné. Všimla som si zvláštne platby pre nejakého súkromného detektíva vyplatené v posledných dňoch a keď som s tým chcela ísť za svojou matkou, začula som diskusiu o tom, ako bravúrne sa jej podarilo vyhnať ťa odtiaľto a zbaviť. Spomínala niečo o fotkách, ktoré našla v Damiánovej izbe, nemala som šajnu o čom hovorí, preto som sa rozhodla ju konfrontovať a zistiť, čo za splieť intríg sa jej znovu podarilo vymyslieť. Ani sa len nesnažila niečo predo mnou tajiť, rovno sa mi priznala, že jej na tebe od začiatku niečo nesedelo a že si vôbec nespomína na to, že by ťa na nejakom večierku minulý rok videla. Zistila si, že s Damiánom netvoríte pár a využila situáciu, keď ste boli na tom vašom rande, aby sa zakradla do jeho izby a našla na teba nejaký usvedčujúci dôkaz, ktorým by ťa mohla zničiť. Môj márnotratný brat jej nahral do karát a ona samozrejme neváhala ani chvíľu, aby tie fotky proti tebe použila. Takže uznávam, je to sčasti aj Damiánova chyba, ale ak sa chceš na niekoho hnevať, svoj hnev by si mala nasmerovať k inému členovi nášho rodinného klanu. Mimochodom dobrá práca, vyzeralo to tam po tvojom odchode ako po výbuchu atómovej bomby. S tebou sa skutočne nehodno zahrávať," hovorí a ukazuje mi vystretý palec na znak obdivu. Neprerušovala som ju, len som v tichosti pri nej stála a počúvala scenár, o ktorom stále nie som presvedčená, či mu môžem veriť.

"Oceňujem, že si za mnou prišla a povedala mi to, ale na veci to aj tak nič nemení. S tvojím bratom sme v podstate len dve cudzie osoby, nič nás k sebe neviaže. Svoju prácu som si odviedla, v zmluve stálo dva týždne. Nič viac, nič menej. Prajem vám pekný život."

"Nemám právo ťa o niečom presviedčať, ale môj názor je taký, že ti Damián nie je ani zďaleka taký ľahostajný, ako sa mi to snažíš nahovoriť. Keby bol, určite by si neodchádzala taká nahnevaná a nezničila by si takým brutálnym spôsobom všetok nábytok vo svojej izbe. Hneváme sa na len na ľudí, na ktorým nám záleží. Milovala som jedného muža, ale jemu na mne absolútne nezáležalo. Snažila som sa nanútiť mu tú lásku, ktorú som k nemu cítila, pretože som sa cez neho jednoducho nedokázala len tak ľahko preniesť. Trvalo mi roky, kým som sa dostala do normálneho stavu a bola schopná opäť začať randiť. Netvrdím, že sa vy dvaja milujete, ale ja som videla Damiánovu tvár. Po rozvode s Vivien sa z neho stala troska, s Augustom sa chodili každý deň strieskať do baru a aby vytesnil tú bolesť, vodieval si domov hlúpe jednorázovky. Vstúpil si však do svedomia a uvedomil si, že ho to nikam neprivedie. Oddal sa práci. Ale vždy keď sme prišli do mesta, bolo jasné ako facka, že Vivien neprestal milovať. Nezabudol na ňu a hoci uznal, že rozvod bolo jediné riešenie, obviňoval z toho seba. Vedel, že za rozpadom ich manželstva stojí len on sám, pretože ju ignoroval a nestál pri nej. Obávala som sa toho, ako bude vyzerať ich prvé stretnutie. Ako sa bude správať, či sa vráti naspäť k tým svojím zaužívaným chodníčkom. Na moje prekvapenie nám predstavil teba ako svoju snúbenicu. Bolo to pre mňa čudné. Tvrdil, že už nikdy nechce byť slabý a znovu sa zamilovať. Pretože podľa jeho slov to zamilovanie pre človeka spôsobuje - zoslabnutie. Stáva sa dlhodobo labilným a neschopným myslieť racionálne. Počas tých necelých dvoch týždňov, ktoré som strávila pozorovaním vás dvoch, som stihla objaviť určité paralely. Ste navlas rovnakí. Dopĺňali ste jeden druhého a pritom ste o tom ani nevedeli. Netuším, prečo ti toto všetko práve teraz vykladám, asi len z toho dôvodu, aby som ti aspoň priblížila, aký Damián v skutočnosti je. Ja ho poznám najlepšie. A viem, že hoci je pokrytec a niekedy sa správa ako prvotriedny blbec a hlupák, mal ťa rád. Vlastne stále má. Nebudem ťa presviedčať o ničom. Ak ho už nechceš nikdy v živote vidieť, je to tvoje rozhodnutie a akceptujem ho. Len som chcela veci uviesť na správnu mieru. Bola som ti to dlžná za svoje nemožné správanie zo začiatku. Vidíš, my Oswaldovci sme všetci divní."

"Ďakujem ti. Naozaj si vážim, že si za mnou prišla osobne a vysvetlila mi, ako to celé bolo a ospravedlňujem sa za svoj teroristický útok na izbu vo vašom hoteli."

"To je v pohode, lepšie akoby mala tvoja pravačka pristáť na Damiánovej tvári. Takže sa z teba moja nová švagriná nestane, všakže?"

"Predpokladám, že nie."

"Škoda, pomerne som si ťa obľúbila. Asi by sme sa mali rozlúčiť, čo povieš?"

"Maj pekný život a za žiadnych okolností nedovoľ Augustovi, aby ťa zviedol tým svojím podlízavým správaním."

"Elena, som inteligentná žena, na tie jeho fígle môžu sadať len tie hlupane, ktoré nevedia, že je iba obyčajná mužská šľapka."

"Som rada, že to chápeš," usmejem sa a objímem ju.

"V budúcom živote?"

"Samozrejme," odpoviem a odťahujem sa od nej.

"Inak, som na tvojej strane, naša matka je príšerný človek, ale rodičov si žiaľ nevyberáme. V podstate nám iba kazí priemer," hovorí a pritom si nasadá za volant do svojho auta. Smejem sa a kývam jej, keď popri mne prefrčí. Má charakter a povedala mi pravdu. Otázne však je, či by som nebola šťastnejšia, keby som žila aj naďalej v tej mylnej predstave.

Razím si cestu po chodníku až k dverám a som zahútaná vo svojich myšlienkových pochodoch. Opäť som to urobila. Hodila na neho vinu, krivo ho obvinila a ani na chvíľu sa nezamyslela, že aj on je v tom možno nevinne. Nemýlil sa. Vždy, keď sa niečo udeje, automaticky ho z toho obviním, a to aj vtedy, keby som nemala žiadne doložené dôkazy o tom, že s tým mal niečo spoločné. Prvý dojem je pliaga, ktorej je nemožné sa zbaviť. Zanechal vo mne po našom prvom stretnutí nenávisť, ktorá sa časom šírila a rozširovala. Aj cez veškerú tú nenávisť a pobúrenosť ma priťahoval. Bol ako droga, o ktorej veľmi dobre viete, že rozhádže váš systém, ale aj napriek tomu si ju dobrovoľne zoberiete zakaždým, keď sa naskytne príležitosť. Zo začiatku to je len spontánne, nepotrebujete ju, ale viete, že sa po jej užití budete cítiť lepšie a všetky problémy sa zázračne vyparia, ale po čase si uvedomujete, že ju ďalej nedokážete užívať len príležitostne. Vyžadujete si ju neustále. Nonstop. Ďalej to už nie je iba kvôli zábave, musíte ju mať pre to, aby ste prežili. On bol takou tou drogou. Ale ja sa v tom kritickom bode zatiaľ nenachádzam. Nie som závislá na Damiánovi Oswaldovi. Nepotrebujem tie naše neustále slovné prestrelky a hádky na to, aby som mohla žiť. Za svoj život spoznáme nezrátateľnú kopu ľudí. S niektorými prichádzame do vztyku denne a potom, jedného dňa, tu už ďalej nie sú. Odišli alebo sme odišli my. Tvorili súčasť nášho každého prežitého dňa, ale netvorili to, čo sme pre svoju existenciu potrebovali. S ich odchodom sa u nás nič nezmenilo. Len sme sa s nimi prestali zdraviť a nestretávali ich každý deň.

Ja pre svoje prežitie nepotrebujem druhých ľudí. Nie chlapov. Nie Damiána Oswalda. A keď sa Adrián správa ako kretén, pokojne sa aj on môže usmažiť v pekle. Nech ma ignoruje koľko len chce. Nemienim ho presviedčať o opaku. Nebol to on, čo tie fotky poslal, ale nezbavil sa ich. Mal ich stále uložené. Čo s nimi plánoval robiť? Masturboval nad nimi alebo mu mali slúžiť len ako poisťovací materiál, ak by ma potreboval nejakým spôsobom zničiť? Chlapi sú hovädá. Načo o nich vôbec premýšľam? Môj život je len kvôli ním jeden veľký bordel. Jeden mi neustále vyznáva lásku, druhý sa mi vyhráža a následne so mnou chce stráviť noc. A čo robím ja hlúpa? Obom im dovoľujem, aby sa mi dostávali do hlavy. Došľaka aj s nimi! Obaja môžu zhorieť v pekle. Namiesto premýšľania o nepodstatných chlapoch, by som sa mala pustiť do študovania. V posledných dňoch som ho zanedbávala. Onedlho ma čakajú skúšky za zimný semester, mám voľno. Síce nútené, ale namiesto hlúpeho plytvania a zaoberania sa nepodstatnými vecami, by som sa mala radšej sústrediť na učenie. Tí dvaja trkvasi mi za to nestoja.

Silno za sebou pribuchnem dvere a vyťahujem si učebnice zo svojho stolíka. Maslowa hierarchia potrieb, prečítam nahlas a usádzam sa do tureckého sedu, aby som mala pri učení pohodlie. Toto je jedna z vecí, ktorú sa podľa profesora musíme naučiť doslovne. Maslowu hierarchiu potrieb definoval americký psychológ Abraham Harold Maslow. Podľa jeho teórie má človek päť základných potrieb - od najnižších až po najvyššie, čiže spolu tvoria akúsi pyramídu. Fyziologické, potreba bezpečia a istoty, potreba lásky, prijatia, spolupatričnosti, potreba uznania a úcty a nakoniec potreba sebarealizácie. Prvé štyri sú označované ako nedostatkové, piata je podľa neho zaradená do kategórie potreby bytia. Nižšie položené potreby sú významnejšie a ich čiastočne uspokojenie je podmienkou pre vznik menej naliehavých a vývojovo vyšších potrieb. Opakujem si a snažím sa všetky tieto veci si zapamätať. Ale nesúhlasím s touto jeho teóriou. K životu nepotrebujeme všetky tieto opísané potreby. Láska, prijatie, uznanie? Všetko veci, ktoré nás len zastavujú a udržiavajú zaseknutých na jednom mieste. Milovať niekoho a byť milovaný je len úbohá zámienka pre vykazovanie slabých stránok. Iste, je pekné o nich čítať v zamilovaných románoch a rozplývať sa pred obrazovkami svojich televíznych prijímačov, ale ku šťastiu nie je nevyhnutná. Človek môže zažívať radosť a nadšenie a popritom nebyť do niekoho zamilovaný. Prečo by akurát táto potreba mala byť dôležitá pre naše duševné bytie?

Proti fyziologickým nenamietam. Prijímanie kyslíka, regulácia telesnej teploty alebo prijímanie tekutín či tuhej stravy, bez tohto všetkého by sme azda skutočne jedného dňa uhynuli. I keď aj to môže byť niekedy klamlivé, pretože máme omnoho väčšiu znášanlivosť a aj keď si myslíme, že sme úplne vyhladnutí a na smrť smädní, hranice sa dajú posúvať ďalej. Partnerský vzťah či ľúbostné city medzi tieto spomínané veci nepatria. Nepodliehajú významu potreba. Najpodstatnejšie je milovať sám seba. Vzťah ku svojmu vlastnému telu je najvýznamnejšou položkou na každom zozname potrieb. A nehraničí so samoľúbosťou. V konečnom dôsledku ako môže človek niekoho milovať, keď zo zásady odmieta milovať sám seba? Vyznie to nelogicky. Ľudia môžu žiť na tejto zemeguli a nemusia vzplanúť láskou k niekomu druhému. Rozhodne nesúhlasím s touto teóriou. To je však teraz aj tak jedno. Nedostanem známku kvôli tomu, či s niečím súhlasím alebo nie. Skúšajúci sa bude pýtať na jej znenie a keď bude chcieť rozbor, podrobne mu vysvetlím všetky dôvody, pre ktoré je sadistické a amatérske myslieť si, že láska je jedným zo zdrojov, ktorý nás poháňa tým správnym smerom a udržuje nás živými.

"Elena Karlová, znovu zablúdená a suchársky ponorená do svojich knižiek, mylná nádej, že dnes niekam pôjdeme, mám pravdu?" vtrhne do miestnosti Rita a ľahne si mi do lona.

"Zanedbávala som štúdium celé tie dva týždne, musím si to vynahradiť. Čakajú ma skúšky a vieš..."

"... že potrebujem prejsť celým semestrom na sto percent," odrecituje za mňa a posunie mi z nosa moje okrúhle okuliare s priesvitným rámom.

"Uťahuješ si zo mňa?"

"To by som si v živote nedovolila, slečna Karlová."

"Mala by si si nájsť kamarátku, ktorá bude rovnakou vymetačkou klubov a barov ako ty," odpoviem s nezáujmom a napravím si okuliare, pretože bez nich nedokážem prečítať ani ň.

"Nepodarí sa ti ma zbaviť, to dúfam, že vieš. Bola si niekam? Hľadala som ťa pred nejakými dvomi hodinami, ale tvoja izba zívala prázdnotou."

"V čistiarni... a pri hoteli som sa stretla s Damiánovou sestrou, ktorá tu na mňa čakala."

"Vie, kde pracuješ? Povedal im, že ste neboli skutočný pár?"

"Nie, prišla na to ich úžasná matka, alias stará bosorka s úzkym obočím a vyhladenou tvárou. To ona poslala tie fotky Timee," odpoviem laxne a pretočím si stranu.

"A ty tu ešte stále sedíš? Nemala by si sa mu ísť ospravedlniť?"

"Padla si na hlavu a teraz máš otras mozgu? V žiadnom prípade sa opäť neponížim. Beztak sa my dvaja už nikdy neuvidíme."

"Ale ty by si ho chcela vidieť. Netvár sa, že vnútorne neumieraš túžbou hodiť sa mu do náručia a..."

"Nie, rozhodne po niečom takom netúžim! Neviem, prečo ste všetci takí dotieraví. Bol mojím klientom na dva týždne, tie sa skončili a je po všetkom. Nechcem ho už viac vidieť a on nechce vidieť mňa. Bodka."

"Fajn, už ťa nechám na pokoji." Zdvihne sa zo zeme a šmarí sa do mojej ustlanej posteli. Na stolíku mi začína vibrovať mobil. Nevoľky vstávam zo zeme a zarazím sa, keď na obrazovke zbadám číslo patriace centru, kde je ubytovaná moja stará mama.

"Prosím," ozvem sa po zdvihnutí a nemôžem sa striasť náhleho zlého pocitu, ktorý sa vo mne objavil.

"Slečna Karlová?" prehovorí hlas na druhej strane linky.

"Áno, pri telefóne."

"Som ošetrovateľ vašej starej mamy. Ospravedlňujem sa, že vám to oznamujeme takto po telefóne, ale vaša stará mama to neprežila."