"Porušila som pravidlá, nezaslúžim si, aby si bola ku mne takáto ústretová," prehováram ju a nepríde mi férové, že mi to nechá len tak ľahko sa prepiecť.

"Dávam ti nútené voľno. To je pre teba dostatočný trest. Už dlhšie si všímam, ako blízko k sebe s Adriánom máte, ten chlap ťa miluje, to je jasné ako facka a k tvojmu zakopnutiu s klientom sa vyjadrovať nejdem. Neviem, čo ťa k tomu viedlo, nemala som s tebou žiadne problémy a nikdy sa tu od ostatných mužov neobjavovali žiadne pripomienky na tvoj účet, keď si s ním niečo mala, znamená to jedine to, že k nemu niečo cítiš."

"Opovrhovanie a nenávisť," odpoviem takmer okamžite a pri myšlienke na toho parchanta potláčam urgenciu opätovne do niečoho kopnúť.

"Takže to pre teba absolútne nič neznamenalo?" pozrie sa podozrievavo a nakloní sa vo svojom kresle bližšie ku stolu.

"Nie, vôbec. A čo sa týka peňazí, ktoré mi vyplatí, môžeš si ich nechať. Nezoberiem si ich od neho."

"Svoju prácu si si odviedla. Patria ti."

"Nie, nepatria. Nechala som sa opantať vášňou a svoju profesionalitu vyhodila von do smetného koša. Keby som ich od neho priala, cítila by som sa ešte horšie. Ostatné ženy vo firme si budú myslieť, že dostávam špeciálne zaobchádzanie a vzhľadom na tvoju prívetivú reakciu aj budú mať pravdu."

"Je to moja firma a moje rozhodovanie. Nemajú vôbec žiadne právo miešať sa do toho, ako sa k tebe správam. Vy s Ritou ste mi pomohli postaviť túto firmu na nohy a uskutočniť môj sen, voči ktorému boli všetci skeptickí. Do svojich štyridsiatich rokov som žila sama, rodičia ma neustále otravovali, kedy si nájdem nejakého partnera a doprajem im vnúčatá a mne to začínalo liezť na nervy. V tej chvíli mi niečo došlo. Čo ak by som im povedala, že už niekoho mám? Určite by chceli vidieť dôkaz. Lenže po ulici nebehajú chlapi, ktorí by len tak dobrovoľne súhlasili s tým, aby sa zahrali na niečiu partnerku. A vtedy mi napadla myšlienka založenia tejto spoločnosti. Keď si chceme prenajať auto, ideme do autosalónu, keď potrebujeme svadobné šaty alebo masku na karneval, požičiame si ich. Prečo by niečo takéto nemohlo fungovať aj s partnermi? Prenajímanie na deň, dva. Začala som pracovať na podnikateľskom pláne a pustila sa do hľadania ľudí. Každý jeden človek, ktorému som sa zdôverila s týmto konceptom, bol voči tomu zdržanlivý. Prišlo im to nemorálne. Bolo v rozpore s ich nastavenými normami etiky. A neskôr som objavila vás dve. Zaujala si ma na prvý pohľad. Videla som, ako nešťastná a zhnusená si zo svojej práce. Predložila som ti ponuku a hoci si sa chystala odmietnuť, vzala si si čas na premýšľanie a neodbila ma poznámkou, že niečo také pre teba nie je. Možno pre teba mám kvôli tomu slabosť a som až príliš benevolentná, ale ja si vážim lojalitu. V dnešnom svete jej veľa niet a vy dve ste ma presvedčili, že sa na vás môžem kedykoľvek spoľahnúť. Neodmietla si dvojtýždňové hranie sa na snúbenicu toho chlapa, aj keď som ti to dala vedieť len počas jeho príchodu. To si na tebe cením. Nikdy si žiadneho klienta neodmietla. Takže sa so mnou nehádaj a vezmi si to nútené voľno. A ak ku Adriánovi niečo cítiš a chcela by si, aby bolo medzi vami aj niečo viac, ja proti tomu nič nemám. Len sa snažte počas akcie dodržiavať potrebný odstup. Včera som ti volala kvôli tomu, že ma tie fotky prekvapili. Ranilo ma, že som sa to nedozvedela priamo od teba, ale skrz druhú osobu, ktorá mi ich poslala."

"Ďakujem, ale myslím, že Adrián už o mňa nestojí. Prepáč mi za všetko. Mala som ti o tom povedať hneď, ale bola som zbabelec. Keby si ma potrebovala, stačí zavolať," rozlúčim sa a vychádzam von z jej dverí. Čakala som od nej podobnú reakciu, ale nemôžem si pomôcť, cítim sa vinná. Žiadnej by to tak ľahko neprešlo. Maximálne ešte tak Rite. Som pokrytec, keď prijímam len jej ľahký trest a toto špeciálne zaobchádzanie.

Nie som vo svojej koži. Ani príchod na dobré známe miesto mi náladu nezlepšil. On si užíva víťazstvo a ja sa tu kvôli jeho zákernosti umáram ako nejaká hlúpa hysterická naivka. Viem, že je to všetko len v mojej hlave. Je tam zakotvená súťaživosť a každá jedna prehra bolí stonásobne viac, ako u normálneho človeka. Z duše nenávidím prehrávanie. Je jedno, čoho sa tá prehra týka, aj keď je len úplne malá a nič neznamenajúca, ja si ju pripúšťam a cítim sa byť zdolaná. To na nej nenávidím. Zdolanie. Pocit, že som nebola natoľko silná, aby som nad ním vyhrala. Je prefíkaný. Pracoval na tom, aby sa ku mne priblížil a ja som si ho hravo pripustila k telu. Nechala sa namotať na hlúpe gombíky a Vespu, ktorú mi srdečne daroval. Jeho triky fungovali. Podcenila som jeho inteligenciu. Pretože aj napriek všetkej tej zlobe a nenávisti, ktorá vo mne prevláda, v tú noc som niečo cítila. Viac, ako len fyzickú príťažlivosť a sexuálne napätie. Ten prvý bozk? To bolo hrubé a drsné. Nedalo by sa porovnať s tou prežitou nocou. Správal sa ku mne s nehou. Nepredbiehal udalosti a predtým, ako k niečomu došlo, doprial môjmu telu láskyplnú predohru, pri ktorej som horela túžbou k nemu. V tú noc som sa cítila výnimočne. Niečo také som zažívala úplne po prvýkrát vo svojom živote, ale všetko to bolo len hrané. Bežná formalita. Bola som pre neho len ďalšou ženou z milióna. Nenávidím sa za to, že som sa mu oddala celým svojím telom. Nenávidím, že mal dovolené dotýkať sa ma svojimi špinavými rukami a bozkávať tými odpornými perami.

Bezducho sa vláčim na svoju izbu a po príchode do nej sa hodím na posteľ. Voľno. Ďalší extra čas na premýšľanie. Nie. Nepotrebujem na neho myslieť. Povedala som si, že keď sa vrátim späť, budem sa tváriť, ako by sa tie dva týždne vôbec nestali. Zmažem spomienky na jeho škodoradostný úsmev, úškrn na tvári a protivné poznámky. Odstránim existenciu tohto chlapa zo svojej hlavy. Mala by som sa zamerať na uzmierenie s Adriánom. Potrebujem sa mu ospravedlniť a všetko si s ním vyjasniť. Poznám ho omnoho dlhšie. Zdôverím sa mu so všetkým. Nebudem pred ním už nič zatajovať. Možno ma kvôli tomu znenávidí, ale to je riziko, ktoré som ochotná podstúpiť, aby som svoje meno očistila. Tá žena, ktorou som bola s ním, to nebolo moje pravé ja. Neklamem. Urobil zo mňa monštrum a ja som sa pretvorila k jeho obrázku. Stala som sa ním. Jasný dôkaz toho, aké toxické bolo trávenie času v jeho prítomnosti. Je nákazlivý. Dokážem si predstaviť, ako sa v tomto momente zabáva na môj účet. Z tej myšlienky ma ide rozdrapiť. Neklesla som na rovnakú úroveň. Mala som príležitosť pred všetkými ho verejne ponížiť, ale udržala som si svoju hrdosť a nestala sa zo mňa obeť zatrpknutosti.

Vyzúvam si topánky a zachádzam pod deku. Pociťujem familiárnu vôňu levandule, ktorá ma skutočne ubezpečuje v tom, že som po niekoľkých dňoch opäť doma. Toto je môj domov. Tu sa cítim najpríjemnejšie. Neviem, prečo je tomu tak. Možno je to tými ľuďmi. Býva tu aj Rita s Adriánom. Ľudia, ktorí sú tými najbližšími, čo sa rodiny týka. Pravdepodobne je to tak pre väčšinu ľudí. Domov tvoria ľudia a nie steny na jeho miestnosti. Kamkoľvek s tými ľuďmi pôjdete, bude to pre vás predstavovať domov. Kufre mám pohodené, ale nemám sa k činu a nepostavím sa vykladať z nich svoje oblečenie. Ľutujem sa. Dokelu, ja sa neopúšťam a nedovolím nejakému debilnému egocentrickému narcisovi, aby mal na mňa takýto efekt. Tak na to zabudni, Elena Karlová! Pohni svojím zadkom a netvár sa ako na pohrebe. Nikto nezomrel. Teda, ak nerátame toho egomaniaka, ale ten je vskutku NIKTOŠ. Postavím sa ku kufru a začínam z neho vykladať všelijako pohádzané oblečenie. To balenie spôsobom nahádžem-tam-všetko-čo-najrýchlejšie sa nevyplatilo, keďže je takmer všetko pokrčené a v takomto stave by som si ich poukladať do šatníka nemohla. Niečo potrebujem zaniesť aj do čistiarne, takže si robím dve kôpky a keďže je s tým aj viacej roboty, nemám čas myslieť na somariny.

"Ty potvora, ani sa mi len neohlásiš, že si už naspäť! Vitaj konečne doma, miláčik!" vtrhne do izby Rita a svojím vysokým hlasom ma vyľaká, až mnou trhne.

"Prepáč, potrebovala som byť chvíľu sama."

"Sama môžeš byť, ale so mnou. A teraz by som si pekne poprosila súhrn udalostí, ktoré ťa priniesli do tohto katastrofálneho stavu," hovorí s vystrčením ukazovákom, s ktorým ma ťukne do čela a založí si ruku v bok.

"Som najsprostejšia žena v celej galaxii."

"Hej, neurážaj moju najlepšiu kamarátku!"

"Je to pravda, Rita. Spala som s ním."

"Ak za ním, myslíš Damiána Oswalda, potom myslím, že dostanem srdcový infarkt," neprirodzene klesá na sedačku a ruku si teatrálne prikladá na čelo.

"Bohužiaľ myslím. Súhlasila som, že s ním pôjdem na večeru, aby sme zakončili to dvojtýždňové hranie sa na snúbencov, ale samozrejme, to by som nemohla byť ja, keby sa niečo nepokazilo. Jeho debilné auto zastavilo uprostred lesa, kde nebolo živej duše a už vonkoncom nie signál, takže som ani nemohla zavolať pomoc. Prehovoril ma, aby som s ním išla hľadať chatu, postihol nás dážď, vykladal mi o nevere svojej exmanželky a ja sprostá a nadržaná som sa s ním milovala."

"Má ho veľký?" opýta sa nedočkavo a vypúli na mňa zvedavo oči.

"Z celej tej opísanej situácie sa spýtaš akurát na toto?"

"Ja ti vždy poviem, na akú veľkosť som narazila. Považujem za spravodlivé, aby si sa mi na oplátku zverila tiež."

"Je to v tejto chvíli irelevantné."

"Fajn, tak mi aspoň povedz, či si sa urobila?"

"Si hrozná kamarátka."

"Len som žartovala. A čo sa stalo potom, keďže si v hroznom stave a pri spomienke na neho zatínaš zuby ako nejaká nájomná vrahyňa."

"Potom? Ale nič. Potom len o deň neskôr nonšalantne poslal Timee naše romantické fotky s Adriánom."

"To nemyslíš vážne! Prisahám, že mu odrežem gule a nakŕmim nimi krysy!" vstane a pohýna sa smerom k dverám. Ako ju poznám, presne niečo podobné by aj urobila. Nie je človek, ktorý by len tak táral do vetra.

"Seriem na neho. Nech sa zadusí vo vlastnej šťave. Je pre mňa mŕtvy. Od dnešného dňa sa v tejto izbe meno toho podliaka nespomína!"

"Čo ti na to povedala Timea?"

"Dala mi nútené voľno, ale inak bola veľmi zhovievavá. Také zaobchádzanie som si snáď ani nezaslúžila. Dva týždne a stane sa zo mňa žena, ktorá nenáročky podľahne takému podliakovi."

"Je veľmi atraktívny. Sama by som mala problém ovládať sa v jeho blízkosti. Ale štve ma, čo urobil. Mali by sme sa mu spoločne pomstiť."

"Rozbombardovala som mu izbu na cimpr-campr. Nábytok v nej je v nepoužiteľnom stave a zrelý na odpis."

"Právom ťa nazývam svojou najlepšou kamarátkou," zasmeje sa a objíme ma. Nato, aká je nízka, má nesmiernu silu a čochvíľa sa obávam toho, že ma rozpučí, ale nevymaňujem sa z jej rúk. Má pravdu. My dve sme v tom doživotne spoločne. Naše priateľstvo je neporušiteľné. Nech sa stane v budúcnosti čokoľvek, budeme pri sebe vždy stáť. Nezbavím sa jej a ona sa nezbaví mňa.

"Adrián sa stále správa ako nejaká nedotklivá baba?" pýta sa ma, keď obe ležíme na posteli.

"Úspešne sa mu darí ma ignorovať."

"Správa sa nemožne. A že vraj ženy sú melodramatické."

"Budem to s ním musieť urovnať."

"Chceš, aby medzi vami niečo bolo?"

"Záleží mi na ňom. Vtedy mal pravdu, vždy robil všetko preto, aby som bola šťastná a ja som si to nevšímala."

"Príliš sa snažil, to bol ten problém. Brala si ho za samozrejmosť, pretože bol vždy poslušne pri tvojej sukni. Neviem, ako ty, ale ja na takých chlapov neletím."

"Nebavme sa už o hlúpych chlapoch v mojom živote a radšej mi prezraď, ako dopadla tvoja úloha partnerky u toho panica s mastnými vlasmi."

"Myslím, že úspešne. Jeho mama ma po celý čas návštevy vykrmovala ako nejaké prasa krátko pred zabíjačkou a v kalendári hľadala vhodný dátum na uskutočnenie našej rozprávkovej svadby."

"Chudera. To bude šok, keď zistí, že váš vzťah stroskotal."

"Šok bol ten, že sa vôbec začal. I keď na druhú stranu, sú nechutne bohatí, možno zlanári nejakú chamtivú zlatokopku. Ktovie, čo povie ten chrapúň o rozchode s tebou. Rozlúčila si sa s jeho rodinou?"

"Zbláznila si sa? Odišla som nadránom, ani som mu nedala vedieť, že odchádzam. Stretla som sa s jeho sestrou, ale tej som len povedala, aby sa na príčinu môjho odchodu spýtala svojho milého bračeka."

"Nepokúšal sa ťa kontaktovať?"

"Aj keby áno, zablokovala som si jeho číslo."

"Prečo by tie fotky posielal, keď ste spolu strávili noc?" hlasno premýšľa a krúti hlavou.

"Pretože je zadubenec a chcel sa mi pomstiť za tú facku v klube."

"Len si sa bránila, nebola to tvoja chyba."

"To je už teraz aj tak jedno. Ide sa spať!" zahlásim a pretočím sa na druhý bok. Nemôžem sa o ňom ďalej rozprávať, znovu ma prepadáva zlosť a potrebujem sa vyspať. Vďaka tomu včerajšiemu atentátu na izbu som takmer vôbec nespala a vstávala som tiež veľmi skoro. Oblečenie mám čiastočne vytriedené. Zajtra s ním môžem zájsť do čistiarne.

Posteľ tam bola luxusná a obrovská, ale nemôže sa vyrovnať tejto mojej ani zďaleka. Spala som ako zarezaná. Dokonca si ani nepamätám, kedy Rita z mojej izby odišla. O ničom sa mi nesnívalo. Alebo si na nič len nepamätám. Zvyčajne je to tak stále. Nesnívam. Posadím sa a rozťahujem sa ako nejaké mača. Vonku je už vidno, ale obloha je zamračená. Pravdepodobne bude opäť pršať. Je nezvyk vstať a nebyť v zhone. Nenáhliť sa do kúpeľne a nemusieť byť niekde načas. V kúpeľni si umyjem tvár a zuby a pre dnešok sa ani nenalíčim. Nemám na programe v podstate nič iné, ako sedieť pred telkou a sledovať svoje tínedžerské somariny na Netflixe. V tejto chvíli ale neobstojím na mieste a pohľad mi padne na oblečenie určené do čistiarne. Oblečiem si legíny, nadmernú mikinu a tenisky. Vlasy si len letmo prečešem kefou a stiahnem do copu. Nemám náladu na nejaké zdĺhavé upravovanie. Nasadím si na hlavu šiltovku a vystupujem von do sychravého počasia na rušnú ulicu. Čistiareň je neďaleko, prejdem tam aj pešo. Nevšímam si ľudí okolo seba a presúvam sa k nej len po inštinkte. Pristavujem sa pri modrom výklade a cinknem na zvonec, ktorý je umiestnený na pulte, aby som sa ohlásila. Tmavovlasé dievča odo mňa preberá moje šatstvo a hovorí mi približný dátum, kedy by som si pre ne mohla prísť. Nechám jej svoje číslo a vyberám sa rovnakou cestou naspäť domov.

"Elena, ahoj," pozdraví sa mi hlas povedomej ženy a ja dvíham hlavu, aby som si ju prezrela.

"Hana, čo tu robíš?"

"Viem, že to bude teraz vyzerať tak, že sa svojho brata zastávam a keby som nevedela pravdu, neprišla by som sem. Damián je naozaj svojský, arogantný a odmeraný, ale nebol to on, kto tie fotky poslal. Prisahám ti, že to nebol on. Začula som konverzáciu našej matky, dala si ťa preveriť a zistila, kde pracuješ. Vlámala sa do Damiánovej izby a ukradla z nej tie fotky, ktoré následne poslala tvojej šéfke. Mrzí ma to. Naša mama je potvora, ale Damián je v tom tentoraz skutočne nevinne."