Otváram oči a chvíľu mi trvá, kým sa zorientujem. Som nahá a moje telo prikrýva len tenká deka, ktorá navyše ešte aj zapácha plesňou. Okolo svojho tela cítim cudzie ruky, pozriem sa dole a následne hore, aby som sa ubezpečila, komu patria. Dokelu, ono sa to včera naozaj stalo. Ja som sa vyspala s Damiánom Oswaldom. Asi by som sa mala ísť dať okamžite zavrieť do psychiatrickej liečebne. Bola to však nádherná noc. Vie, ako sa má so ženami zaobchádzať. Bol nežný, ale zároveň žiadostivý a v živote som nezažila taký orgazmus, ale to ešte nemení nič na tom, že to nebolo správne. Ako to vysvetlím Timee? A čo Adrián? Na neho som opäť nemyslela. Zlomí mu to srdce. Tentoraz som ho už skutočne podviedla. Nie s hocikým, ale s mužom, o ktorom som si až doteraz myslela, že ho nenávidím. Čo k nemu vlastne cítim? Nebudem ďalej popierať. Musím si priznať, že ma priťahuje a nie je mi ľahostajný.

"Nie, nesnažte sa ma presvedčiť o tom, že ste včera neboli pri zmysloch. Boli ste úplne triezva."

"Pamätám sa."

"Samozrejme, že sa pamätáte. Strávili ste noc s Damiánom Oswaldom," prevalí sa na druhý bok a frajersky si prejde rukou po vlasoch.

"Nespomínajte mi vaše meno."

"Včera ste ho sama kričali hneď niekoľkokrát. Aj keby nás chceli napadnúť nejaké medvede, vy by ste ich svojimi výkrikmi odstrašili."

"Ste nemožný." Pritiahnem si k sebe deku a zamotám sa do nej, kým na zemi hľadám svoje včerajšie oblečenie.

"Len žartujem. Bola to nádherná noc, slečna Karlová. Od samého začiatku som premýšľal o tom, aké by bolo, keby som mal dovolené milovať každú časť vášho impozantného tela. Nemohol som sa vynadívať na vaše krivky, ste výstavný kúsok."

"Tiež nie ste na zahodenie, pán Oswald. Myslela som si, že môjmu tempu nebudete stíhať."

"Spomínal som vám predsa, že mám výdrž. Celkom ste ma prekvapili."

"Boli ste vyčerpaný?"

"Nie, a čo vy? Vládzete chodiť alebo vás budem musieť preniesť na chrbte ku svojmu autu?"

"Veľmi vtipné," prekrútim očami a navliekam sa do svojich krátkych šiat, ktoré sú aktuálne v dezolátnom stave.

"Ďalšia košeľa, ktorú ste mi zničili. Asi vám ich budem musieť odrátať z platu."

"To vy ste nemali trpezlivosť a roztrhali ju na mne. Pravdepodobne nemáte s odopínaním gombíkov príliš veľa skúseností."

"Budete mi chýbať, keď odídete."

"Len si predstavte, ako ma budete môcť po mojom odchode ohovárať. Znesiete ma pod čiernu zem a všetkým nahovoríte, že som si vás nikdy nezaslúžila a museli ste ma odkopnúť."

"Problém je však v tom, že po ničom z týchto spomínaných vecí viac netúžim." Naťahuje si boxerky cez nohy a znovu ma zozadu chytí okolo pásu. Až ma desí, ako veľmi sa mi páči správať sa k nemu takto intímne a mať príležitosť pociťovať jeho dotyky.

"Taká bola dohoda. Dva týždne a potom sa naše životy znovu rozdelia."

"A čo keby sme sa vykašľali na hlúpu dohodu a porušili ju? Viem, že ja pravidlá porúšam rád."

"Pán Oswald, pozrite sa ako dopadlo naše prvé rande. Pokazilo sa vám auto, zastavilo sa uprostred lesa a ešte k tomu všetkému nás po ceste postihol aj dážď. Ako ste vedeli, že sa tu nablízku nachádza chata?"

"Rande. Konečne ste priznali, že to bolo rande. A chcete počuť pravdu? Nevedel. Len som to predpokladal."

"Vy ste nemožný! Takže sme sa vláčili lesom a vy ste popritom ani nemali šajnu, kam ideme!" vyčítavo vykríknem, ale aj napriek tomu ostávam v jeho prítulnom objatí.

"Musel som klamať, aby ste sa so mnou cítili bezpečne. Chcel som vyznieť ako tvrdý chlap, ktorý pozná každý kút našej vlasti. A v každom lese musí predsa existovať nejaká chata, nie?"

"No nie. Len ste mali šťastie."

"Mali. My sme mali. Keby sa to auto nepokazilo, nikdy by k našej spoločnej strávenej noci nedošlo." Unavene si položí hlavu na moje plece a ja si prepletiem ruky s tými jeho, ktoré má položené na mojom bruchu.

"Prečo to detinské tetovanie?" opýtam sa znezdajky.

"Chcel som naštvať svojich rodičov a koniec koncov, šťastie je prchavé a Ferrari hodnotnejšie."

"Kam sme to mali včera ísť?"

"Chcel som vás vziať na letisko a previesť na mojom osobnom tryskáči."

"To som si mohla myslieť."

"Nepáčilo by sa vám to?"

"Včerajšia noc bola záživná aj bez vášho tryskáča, pán Oswald." Odtiahnem mu ruky a sadám si na posteľ, aby som si mohla obuť lodičky.

"Mám šancu?" Kľukne si ku mne a berie mi topánku z ruky.

"O čom to znovu hovoríte?"

"Dovolíte mi nastoknúť vám vašu črievičku a prijmete ma za svojho princa?"

"Nie som romantička a Popolušku považujem za najotrepanejšiu rozprávku s najnezmyselnejšou zápletkou na celom svete."

"Nie ste zástankyňou takejto klasiky?"

"Vo všeobecnosti neznášam všetky rozprávky s princom à la záchranca pre úbohú hlavnú predstaviteľku, ktorej je po celý čas ukrivdené a musí chudiatko zvládať nepriazeň osudu, a má zakázané ísť na bál so svojimi nevlastnými sestrami. Moja stará mama mi pred spaním nikdy takéto klišé a ošúchané rozprávky z neskutočného sveta nehovorila."

"Už začínam chápať váš cynizmus. Chýba vám? Začali ste pracovať ako hodinová spoločníčka kvôli nej, však?"

"Dali ste si ma preveriť, takže odpoveď už určite poznáte. Ale nie, pracujem tam, pretože štúdium je drahé a takáto práca dobre vynáša. Nehanbím sa za to, čo robím. Nepredávam svoje telo."

"Nemáte sa za čo hanbiť, ste obdivuhodná žena. V skutočnosti som nikdy predtým nikoho podobného nestretol. Elena Karlová - jediná svojho druhu."

"Ako sa dostaneme naspäť?"

"V aute mám gombík na hlásenie poruchy s autom, do polhodiny by nás mali vystopovať."

"Čože? Prečo ste mi o tom nepovedali už včera?" Obratne vyskočím a udriem ho do ramena.

"Pretože bola tma, pršalo a ja som chcel stráviť noc len s vami." Pritiahne ma k sebe za pás a bez dovolenia pobozká. Nemala by som mu to dovoľovať, pretože takto navodzujem dojem, že si so mnou môže robiť, čo sa mu len zachce, ale jeho bozky sú omamné a privádzajú ma do duševnej narkózy a opiátu. Preto sa mu nevzpieram ani nebránim.

Vraciame sa naspäť ku autu, absolútne si nepamätám, ako sme sa sem včera dostali, takže sa spolieham len na neho a dúfam, že mu pamäť slúži lepšie. Chytí ma za ruku, odhŕňa pred mojou tvárou konáre stromov, aby som do nich nenarazila a keď sa mi opätok zaborí do toho nepríjemného blata, pomáha mi vyslobodiť sa z neho. Cítim sa špinavo a prajem si čím skôr sa dostať k jeho autu. Počasie sa ustálilo, prestalo pršať, ale vonku panuje chladný vietor, ktorý mi rozfukáva vlasy do tváre a neustále si ich z nej musím odhŕňať. Pohľad mi zbehne k nemu. Obaja vyzeráme akoby sme sa vracali z tretej svetovej vojny. Pod sakom nemá nič oblečené a má ho len chabo zapnuté na jeden gombík, nohavice premočené a kožené topánky celé zablatené. Nijak inak sa prvé rande ani skončiť nemohlo. Aj keď som nepredpokladala, že sa s ním vyspím. Neviem, či to ľutujem. Škriepime sa, urážame a nadávame si. Sme dysfunkční. Ale tá potvora Rita mala po celý ten čas pravdu. Od úplného začiatku sa medzi nami vytvárala sexuálna chémia, ktorá len čakala na to, kým jej ponecháme slobodný priebeh a vypustíme ju. Keď sa to dozvie Adrián, už nikdy ma nebude chcieť vidieť. A ja mu to nebudem zazlievať. On by neurobil nikdy to, čo ja včera. Nevyspal by sa s nikým iným po tom, čo mi vyznal lásku. Iba by som ho zničila. Zaslúži si ženu, ktorá jeho lásku ocení a bude ho milovať celým svojím srdcom. Ja ňou asi nie som.

Chodíme vyše hodinu, kým v diaľke zazriem črtajúci sa žltý odstavený športiak. Pridám do kroku a ťahám ho za sebou. Po dorazení k autu stláča ten spomínaný gombík a nasleduje ďalšie zdĺhavé čakanie. Hneď, ako sa vrátim, hodím sa do sprchy a vlasy si zmyjem aspoň trikrát. Stojíme vedľa seba opretý o kapotu a mlčky vyčkávame odťahovku. Tá doráža po nejakej polhodine a vedie nás naspäť do hotela. Vodič sa na nás pozerá s tupým výrazom a krúti odsudzujúco hlavou. Je to starší pán s veľkým pupkom a nechutnými mastnými vlasmi. Vysádza nás pri prednom vchode a my sa snažíme prekĺznuť cez recepciu bez povšimnutia.

"Pane bože, to ste mali rande na prasačej farme? To máte na sebe hnoj alebo len blato?" ihneď si nás všimne Hana a rehoce sa na nás. Svojím hlasom upriamila pozornosť všetkých ľudí, ktorí prechádzali popri recepcii a aj tí sa na nás pozerajú s odpudzujúcim výrazom.

"Mali sme nehodu."

"To vidím. Vyzeráte katastrofálne. Nevideli vás žiadni novinári?"

"Aj keby videli, tvoj brat ich má pod palcom a nedovolil, aby naše fotky v takomto zúboženom stave prenikli na verejnosť."

"To je pravda, ale stále sú tu zákerní fanúšikovia, ktorých má môj milovaný braček neúrekom."

"Na tvojho brata letia hlavne pobláznené tínedžerky, ktoré majú jeho fotky prilepené na vnútorných stranách svojich skriniek v škole."

"Ideme sa dať do poriadku. Uvidíme sa na tom aukčnom večierku," hovorí aj za mňa a za ruku ma ťahá do výťahu.

"Vás neuveriteľne baví uťahovať si zo mňa. Aj vy ste boli takou tínedžerkou, ktorá sa rozplývala nad mojou fotkou vo svojej skrinke?"

"Nie, pán Oswald. Ja som nad nimi len nechápavo krútila hlavou a pohŕdala ich obsesiou k vašej osobnosti."

"A aj napriek tomu ste o niekoľko rokov nato skončili v mojej posteli."

"Nebola to vaša posteľ, ale nejakého chudáka, ktorému sme ju ešte k tomu aj dolámali."

"Kúpim mu novú." Oprie ma o stenu výťahu, jednu ruku si založí do vrecka a druhú oprie hore ku mojej hlave.

"Sme na mojom poschodí."

"Nechceli by ste sa pozrieť, ako vyzerá kúpeľňa na mojom poschodí?"

"Ani nie," pokrútim hlavou a prekĺznem cez jeho ruku.

"Prídem vás vyzdvihnúť o piatej. Snažte sa to bezo mňa dovtedy vydržať."

"S tým nebude problém," zahlásim a vychádzam ku svojím dverám, pri ktorých ma čaká Adrián so zlomeným výrazom.

"Ahoj," pozdravím sa mu a v duchu sa preklínam. Ahoj? Väčšiu sprostosť som povedať nemohla.

"Bál som sa o teba."

"Prepáč, nepovedala som ti, kam idem, pretože som nevedela, či máš chuť počuť môj hlas."

"Si slobodná žena, nemusíš mi ohlasovať svoj príchod a odchod. Aj tak som pre teba nikdy nič neznamenal."

"Nehovor takéto veci, pretože to nie je pravda. Viem, že som ti ublížila a možno pre teba nie som správna žena, ale si človek, ktorý patrí do môjho života. Záleží mi na tebe a naozaj ťa milujem."

"Keby si ma milovala, nikdy by si s tým manekýnom neodišla na rande. Maj počas toho večierku zapnutú kameru, viem, že sa dokážeš ochrániť aj sama, ale Timea ma platí a ja si len robím svoju prácu," hovorí a odkráča do svojej izby. Nenávidí ma a ja si to plne zaslúžim. Vysníval si predstavu, v ktorej je zo mňa dokonalá žena. Lenže ja robím chyby a ani zďaleka sa k dokonalosti nepribližujem.

Po otvorení zo seba vyzliekam šaty a premiestňujem sa do sprchy. Otáčam kohútikom a zo sprchy dopadá k môjmu telu horúci vodopád a zmýva zo mňa včerajšie smilstvo. Prikladám si ruky na miesta, na ktorých sa má dotýkal a zatváram oči. Mám jeho dotyky vrelo vryté v pamäti. Odovzdala som sa mu. Rok som s nikým nespala a teraz s dvomi mužmi za dva týždne? Neviem, či pri Damiánovi zafungovali len moje vaječníky a hormóny, ale bola to vášnivá noc. Jedna z tých, o ktorej premýšľate aj po čase s úsmevom na tvári. Po dnešnom večeri ho už neuvidím. Musím rozviazať všetok kontakt. Tá spoločná noc bola bodka za naším vzťahom. Možno pre mňa znamenala niečo viac, mala hlbší význam, ale v tejto chvíli nie som presvedčená o tom, čo cítim. Až teraz mi dopína, že sa nachádzam v milostnom trojuholníku, do ktorého som sa zamotávala bez vlastného vedomia. Vznikalo to podvedome. Oswalda nemilujem, za dva týždne nie je možné, aby sa človek do niekoho zaľúbil. Obzvlášť nie do osoby, ktorú dennodenne urážate a ponižujete. To by bolo v rozpore s odborom, ktorý študujem. Láska však nie je racionálna. Nedáva zmysel. A mne nedáva v podstate zmysel už nič. Nedokážem uveriť tomu, že som sa stala jednou z tých žien, ktoré sa mu podarilo zviesť. Myslela som si, že som voči nemu odolná. Že na mňa nemá vôbec žiadny vplyv. Mýlila som sa. Teraz sa potrebujem dostať znovu do normálu a neriešiť tieto veci ohľadom lásky a mužov.

Prechádzam z kúpeľne naspäť do izby a na svojej posteli zbadám položenú krabicu. No to snáď nie! Nedá si pokoj a niečo mi poslal. Ja tu premýšľam s priblblým úsmevom o našom milovaní a jeho dotýkaní, a on sa ma len pokúša po neviem koľký raz naštvať. Urazene si sadnem na posteľ a rozmýšľam, či sa pustím do jej otvorenia alebo ju rovno šmarím von oknom. Bráni mi v tom moja zvedavosť a nadvihujem poklop bielej škatuli. Priložil k nej aj kartičku s odkazom.

"Slečna Karlová,

dokážem si predstaviť, ako znovu prekrúcate svojimi očami a ste naštvaná za to, že som Vám drzo zaslal niečo na izbu, hoci ste mi to niekoľkokrát jasne zakázali. Ospravedlňujem sa za svoju bezočivosť, ale tentoraz Vám posielam presne to, čo ste si vybrali. Už sa nemôžem dočkať toho, až Vás uvidím v týchto tesných čiernych šatách a Vaše hebké stehno sa po každom kroku bude odhaľovať a ja budem zvádzať vnútorný súboj sám so sebou, aby som ich z vás rovno nestrhol pred všetkými tými pozvanými hosťami. Je to naša posledná noc strávená hraním sa na zamilovaných snúbencov, oblečte si ich, prosím. Bola by nesmierna škoda, keby ste ich opäť rozstrihali.

Váš egomaniak a samoľúby narcis, Damián Oswald."

Pri čítaní jeho odkazu sa hlúpo smejem a zalieva ma pocit šťastia. To je hovädo. Kúpil mi tie šaty, ktoré som si vybrala s Hanou a Vivien na svoj zásnubný večierok. Páčia sa mi. Nerada od neho niečo prijímam, ale oblečiem si ich. Je to posledný deň. Vykladám ich von zo škatule a nemeškám, rovno sa do nich navliekam. Uhládzam látku na páse a obzerám sa v zrkadle. Sú fakt krásne. Stavím sa, že Hana alebo Vivien mu povedali, aby ich kúpil. Z doplnkov dopĺňam ku šatám len diamantový choker a vlasy si rozpúšťam a upravujem do takzvaného mokrého účesu. Na pery používam matný bordový rúž a dymové líčenie s čiernou linkou a extra dlhými mihalnicami. Posledný deň v spoločnosti Damiána Oswalda sa môže začať. Keď za sebou zatváram dvere, prekvapuje ma pohľad, ktorý pred sebou vidím. Čaká ma a nemá zbytočné hlúpe poznámky o tom, že meškám, hoci som presne načas.

"Porazí ma z vás. Chcete ma mať na svedomí? Tie šaty boli ušité presne pre vás, ďakujem, že ste si ich dnes obliekli."

"Použili ste celkom obstojné argumenty. Naozaj som si ich vybrala sama," prisvedčím a zapozerám sa na neho. Čierny smoking s bielou košeľou a čiernym motýlikom okolo krku. Keby ste ho previazali mašľou, každá žena by si želala nájsť pod svojím vianočným stromčekom takýto darček. Nadvihuje kútiky úst na tých ružovkastých plne vykrojených perách a mne poskakuje srdce. Spamätaj sa, Elena. Nepodliehaj čaru tohto chlapa.

"Elena, neodolala si týmto šatám? Nevadí, na zásnubný večierok si vyberieš nejaké iné," víta nás Hana, ktorá postáva pri Augustovi vo svojich smaragdových zelených šatách s čipkou po obvode trupu a rozšírenou sukňou.

"Mucinko ma prehovoril, aby som si ich obliekla kvôli nemu. Nemohla som mu povedať nie."

"Žobronil ako nejaký zúfalec, aby som mu prezradila, ktoré si si vybrala. Inak dúfam, že sa za to na mňa nehneváš."

"Samozrejme, že nie. Mimochodom aj tebe to nesmierne svedčí."

"Všetkým vám to nesmierne svedčí, všetci ste krásni a všetko je rozprávkové, môžeme už konečne ísť?" ozve sa August so zúfalým výrazom.

"Nikto ťa tu nedrží. Môžeš odísť kedykoľvek sa ti zachce."

"A kto ťa potom bude odprevádzať pri vstupe?"

"Po svete pobehuje milión chlapov, ktoré by boli stonásobne lepšie náhrady za teba."

"Raníš moje city a lámeš mi srdce, Hana Oswaldová," teatrálne sa drží pri srdci a vyťahuje si z neho pomyselný nôž. Hana len prekrúti očami a ďalej si ho nevšíma. O chvíľu vychádzame z hotela a nasadáme do limuzíny. Jeho rodiča jazdia pred nami. Posledná verejná akcia, ktorej sa zúčastním. Cesta trvá len nejakých desať minút.

Aukcia sa koná vo veľkolepom štýle a jej účelom je vydražiť peniaze pre detské oddelenia v štátnych nemocniciach. Pred vstupom sú už nastúpení fotografi a novinári s mikrofónmi, ktorých sa snažím ignorovať a pevno sa držím Damiánovej ruky. Vstupujeme do obrovskej miestnosti, v ktorej vpredu sú nahusto poukladané okrúhle stoly so stoličkami a menšie pódium, na ktorom sa veci budú dražiť. V druhej miestnosti sa nachádzajú koktejlové stoly a tanečný parket, ktorý bude slúžiť na rozptýlenie sa medzi jednotlivými prestávkami. Damián si podáva ruky takmer s každým, kto vojde do miestnosti a predstavuje ma svojím partnerom.

"Ideme si zatancovať."

"Nikto iný na parkete nie je."

"O to lepšie," zahlási a ladne ma vedie na parket. Hrá pomalá pesnička, počas ktorej na sebe ľudia zvyknú byť nalepení a tancovať monotónne. Na taký druh tanca nie som zvyknutá. Položí mi ruky na pás a ja si uložím hlavu na jeho hruď. Vždy je pre mňa nezvyk tancovať so svojimi predstieranými partnermi. Najčastejšie to býva na svadbách a aj pri pomalých tancoch sa snažím udržať čo najväčší možný odstup, tak prečo sa práve teraz snažím byť v jeho najbezprostrednejšej blízkosti? Nevnímam ľudí okolo seba. Len jeho osobu, ktorá ma vedie po parkete a neumožňuje koncentrovať sa na nikoho iného.

"Nemohol som prepásť príležitosť na posledný tanec. Ďakujem."

"Je to až neuveriteľné, ale ani mne nebolo na vracanie z toho, že som s vami tancovala monotónny slaďák."

"To mal byť kompliment?"

"Iste," prisvedčím a pobozkám ho na líce. Z jeho objatia ma prinúti vymaniť až vyzváňajúci mobil v mojej podprsenke.

"Zvonenie na mobile by ste mali mať vypnuté, slečna Karlová. Znovu ste neposlušné dievča."

"Netvárte sa, že sa vám to nepáči."

"Môžem vám pomôcť v hľadaní toho telefónu?" Zrak mu smeruje k výstrihu na mojich šatách a nenápadne k nemu skláňa hlavu.

"To nemusíte. Poradím si aj sama."

"Škoda," otrčí ústa ako malé dieťa a necháva ma, aby som si vybavila svoj telefonát.

"Prosím, Timea," zdvihnem jej, ale naraz ma prepadáva zlý pocit. Prečo by mi volala o takomto čase?

"Elena, keď sa vrátiš, musíme sa porozprávať. Videla som fotky, na ktorých sa s Adriánom bozkávate. Prečo ste mi váš vzťah tajili?" ozve sa hlas v reproduktore a mne z jej slov začína dunieť v hlave. Som korunovaná hlupaňa. Uverila som mu a vyspala sa s ním, a on mi popritom chcel len vraziť dýku do chrbta a ublížiť mi. Dala som sa nachytať. Nenávidím ho. Mám chuť rozbehnúť sa do tej sály a všetkým vykričať, že nie som jeho pravá snúbenica a všetko bolo len predstierané, aby som ho ponížila takým istým spôsobom, ako on práve mňa.