"Prečo by ste prevzali ochotne vinu na seba a nechali zo seba pred všetkými urobiť neverníka?" otočím sa od okna a nedôverčivo sa spýtam.

"Pretože to čiastočne moja vina bola. Vivien som nechával opustenú doma, takmer každú noc som trávil v kancelárii alebo sa vydával na rôzne obchodné cesty a nevideli sme sa aj týždne. Nevenoval som sa jej, prehliadal ju a vyžadoval, aby ma sprevádzala na verejných akciách a tvárila sa šťastne. Túžil som pred verejnou mienkou vyzerať ako ukážkový manželský pár. Nesťažovala sa. Chcete si otvoriť manželskú poradňu, asi vám nemusím vysvetľovať, že za rozchodom nikdy nestojí len jeden človek. Stoja za ním obaja."

"To nepopieram, ale nevera nie je riešením. Ako ste jej mohol len tak ľahko odpustiť a urobiť zo seba bez okolkov najväčšieho prašivca?"

"Miloval som ju a uvedomil som si to až vtedy, keď som zistil, že ma podvádza. To je celkom paradoxné, nemyslíte? Zasvätil som svoj život kariére a popritom som úplne zanedbával ženu, pre ktorú som bol ochotný klamať a prevziať jej hriechy na seba. Poznáme sa s Vivien už dlho. Bol som mladý a hlúpy, nevšímal som si, že má o mňa záujem a radšej som sa naťahoval s dievčatami, o ktoré som naozaj nemal núdzu. Na záväzky som nebol ani náhodou pripravený. Premýšľal som len svojím prirodzením a robil si hlúpe počty o tom, koľko žien sa mi za jednu noc podarí dostať do postele. Ale so žiadnou som si nedovolil zájsť ďalej. Hneď po sexe som ich odkopol a nekontaktoval sa s nimi. Každý máme za sebou rebelskú fázu a môj organizmus vtedy ešte nebol nastavený na serióznejší vzťah. Skutočné hodnoty a Vivienin prínos pre môj život som si začal uvedomovať až s rokmi. Pochopil som, že nech som sa už správal akokoľvek príšerne a nevšímal si ju, ona pri mne stála za všetkých podmienok a slúžila ako môj osobný usmerňovač. Prežila so mnou všetky tie bujaré roky naťahovania sa so ženami a opíjania sa a starala sa o mňa. Nepodarilo sa mi ju od seba odohnať. Čoraz častejšie som na ňu myslel a vo svojich dvadsiatich šiestich rokoch sa konečne odhodlal pozvať ju na prvé rande. Pamätám si, že som bol z nej úplne paf. Nikdy sa mi z prítomnosti žiadnej ženy nepodlamovali kolená a nepotili ruky, ale u Vivien sa to stávalo na dennom poriadku. Od toho dňa sme nezáväzne randili, posunuli náš vzťah na ďalšiu úroveň, nasťahovali sa k sebe, zasnúbili a zosobášili. Otec ma však krátko po našej svadbe vymenoval za svojho nástupcu a zveril do rúk všetky naše podniky. Pribudla zodpovednosť, spočiatku som sa pre ňu snažil vyčleniť nejaký čas, ale aj to upadalo a dní, keď sme sa videli, bolo stále menej a menej. Nevenoval som sa jej. Nekomunikovali sme. Dospeli sme do bodu, kedy sa z nás stali obyčajní cudzinci, ale ani jeden z nás nevyložil karty na stôl a nenavrhol rozvod. Vivien sa však správala zvláštne, podozrievavo, na recepcii mi stále hovorili, že ju vidia vychádzať von a vracia sa niekedy po polnoci. Nešlo mi to do hlavy. Niečo som tušil, ale kým som to nemal overené, nechcel som ju obviňovať. Dávali si pozor, stretávali len na miestach, kde by ich nikto nenašiel, preto som si povedal, že ju budem sledovať. Počkal som, kým vyjde z dverí a nastúpi do auta a viezol sa za ňou. Neveril som tomu, že ma podvádza do poslednej minúty. Nepovažoval som ju za ženu, ktorá by niečoho takého bola schopná, ak mám pravdu povedať, neveril som skôr sám sebe, že dokážem byť verný. Mali prenajatú nejakú chatu na odľahlom mieste na konci mesta. Vítal ju pri dverách. Vivien a môj účtovník, ktorý sa mal starať o moje čísla a bankové účty a nakoniec vysvitlo, že obrába moju manželku a stará sa okrem mojich čísel, aj o počet Vivieniných orgazmov. Vtrhol som do miestnosti ako zmyslov zbavený, doprial jeho ksichtu poriadnu nakladačku a odvliekol Vivien domov, aby mi poskytla vysvetlenie. Hoci som ho už dlho poznal. Ospravedlňovala sa mi a povedala len to, čo som si už dávno myslel. Cítila sa odvrhnutá a chcela byť znovu milovaná. Dohodli sme sa vzájomne na jedinom možnom riešení - rozvod. Zavolal som do novín, strieskal sa v nejakom bare a opýtal sa nejakej naivky, ktorá tam sedela a vyzliekala ma nadržane pohľadom, či by nechcela z toho baru vyjsť v mojom sprevádzaní. Nebolo náročné urobiť z toho senzáciu internetu. Vivienina kariéra bola na vzostupe, pripravovala sa na jedno z najdôležitejších vystúpení, jej reputácia by ostala navždy poškodená a na javisku by sa už nikdy neobjavila. Nemohol som jej to urobiť. Bolo ľahšie urobiť zo seba podvádzajúceho bastarda. Len som potvrdil meno, ktoré som si za tie roky v našich médiách vytvoril. Playboy žijúci výstredným spôsobom života a meniaci ženy ako ponožky."

"Prečo mi o tomto všetkom hovoríte?"

"Sme sami uprostred lesa a búrky. Musíme nejakým spôsobom zahnať nudu a prečkať čas do rána."

"Necítite k nej žiadnu zatrpknutosť? Stále ju milujete, nemám pravdu?"

"Tiež som si to myslel, keď som počul, že sa vracia do mesta, zježili sa mi všetky chlpy na rukách a neodpustil si úsmev pri predstave, že ju opäť naživo uvidím. A teraz? Neviem. Zdá sa mi, že sa mi cez ňu podarilo úspešne preniesť. To by ste nečakali, všakže? Damián Oswald v úlohe podvádzaného a nie toho, kto podvádza."

"Čudujete sa mi? Od svojho príchodu mi len potvrdzujete, že všetky tie veci, ktoré sa o vás píšu, nie sú ničím, len jednou veľkou pravdou."

"Zapôsobili ste na mňa v tom bare. Nie každá žena ma guráž postaviť sa voči nejakému cudzincovi a šplechnúť mu drink priamo do tváre. Na jednej strane som vás nenávidel, pretože ste mi zničili košeľu, ktorú som miloval a na tej druhej obdivoval a vycítil z vás rovnocenného súpera. Všetky ženy sa mi podarilo vždy dostať bez zbytočného snaženia. Stačil jeden zvodnejší úsmev, mrknutie a kúpenie drinku, a sami sa hádzali okolo môjho krku a vodili ma na svoje izby. Nepotreboval som vynakladať extra dávku úsilia, jednoducho im stačilo, že moju tvár poznali z televízie a vyspali sa so mnou aj napriek tomu, že vedeli, že so mnou ich rozhodne žiadna budúcnosť nečaká. Lenže vy, slečna Karlová? Vy ste úplne iná kapitola. Privádzate ma do šialenstva, vytáčate a niekedy mám chuť zalepiť vám ústa, ale páči sa mi, že so mnou bojujete. Nie sme si navzájom ľahostajní. O tom značí aj fakt, že ste pristúpili na toto rande."

"Prečo ste si ma vybrali za svoju falošnú snúbenicu?"

"Stretnutie s pani Vágnerovou som si dohadoval dva dni vopred, Vivienin príchod ma značne poznačil a ja som pred ňou nechcel vyznieť ako úbožiak, ktorý sa stále spamätáva z rozvodu. A ako som vám už spomínal, netúžim po vážnom vzťahu a najatie si ženy, ktorá sa dobrovoľne zahrá na moju snúbenicu a po dvoch týždňoch odíde, ako by sa ani vôbec nič nestalo, mi padlo vhod. Ukázala mi portfólio a listoval som celým tým radom nezaujímavých žien, až kým som nenarazil na vás. Neveril som vlastným očiam. Toľká to náhoda. Prečítal som si meno pri vašej fotke: Elena Karlová. Mali ste tam svoj typický nadnesený a hrdý výraz a na perách ten sexy červený rúž. Samozrejme ste to museli byť vy. Neváhal som ani sekundu a vybral si vás. Hlavne pre to, aby som vás naštval a nemohol som sa dočkať vašej reakcie, keď ma vám pani Vágnerová predstaví. Boli ste zaskočená. Videl som tú zlosť, len horko-ťažko ste sa držali pokope a nevyškriabali mi oči. Nesmierne som si to užíval. Chcel som sa vám odplatiť za tú noc v klube. A čo by bolo lepšou odplatou, ako urobiť z vás svoju snúbenicu? Vyzval som vás a čakal, či odmietnete. Neurobili ste to. Presne ako som predpokladal. Prijali ste moju výzvu a pustili ste sa so mnou do súkromného boja, ktorý mi každý deň prináša satisfakciu a poháňa ma. Musím sa priznať, že mi budete chýbať."

"Vzbudili ste vo mne monštrum, ktoré bolo ukryté. Pre vlastné bezpečie sa ďalej nemôžeme vidieť. Pozabíjali by sme sa."

"Pretože ste bezhlavo zamilovaná do tej vašej gorily? Ako to medzi vami vlastne je? Tvoríte pár alebo ho využívate len ako svoju sexuálnu hračku?"

"Dozvedel sa o všetkých veciach, ktoré som pred ním zatajila. Medzi nimi sú aj vaše podrazácke vydieranie a narafičené médiá, ktoré moje meno ohlasovali v bulvárnych správach."

"Nikdy by som tie fotky proti vám nepoužil. Chcel som vás len vystrašiť a vidieť vašu reakciu. Nie som taký zloduch, za akého ma považujete. Takže sa tá vaša gorila na vás nahnevala a plánuje sa vyplakať pri mamičkinej sukni?"

"Neposmievajte sa mu. Je pre mňa dôležitý a znamená pre mňa veľa. Vždy pri mne stál a podporoval vo všetkom."

"To ste sa z môjho príbehu s Vivien vôbec nepoučili? My dvaja, slečna Karlová, sme dravci. Staviame svoju kariéru na najvyššie miesto a nemáme vo svojich životoch priestor pre lásku. Dokážeme milovať, ale svoje spriaznené duše len ničíme a deštruktívne podkopávame ich sebavedomie. Nie sme materiál vhodný na uzavieranie záväzkov. Sme sebeckí, panovační, manipulatívni a egoistickí. Ničíme všetkých ľudí okolo seba. Chceme milovať, ale nie sme pripravení ponoriť sa do tej lásky, ktorú vo svojom vnútri cítime. Ideme si len za svojím cieľom a nič nás nezastaví v jeho dosiahnutí."

"Neprirovnávajte ma k sebe. Vivien vás podviedla, také veci sa vo vzťahu stávajú. Neverím na dlhotrvácnu lásku až za hrob, ale som schopná milovania a venovania sa mužovi, ktorému tá láska patrí."

"To si len nahovárate. Vivien o mňa bojovala, získala ma a nakoniec sama zistila, že som toho bojovania nebol hoden, pretože keď ma už konečne mala pri sebe, bolo to len na papieri. Bola nútená nájsť niekoho iného, kto by jej vynahradil moje správanie a dal jej pocítiť, že na nej záleží. Vo vzťahu so mnou stratila svoje ja a i keď som to vedel, nepodnikol som žiadne kroky, ktorými by som to mohol zmeniť."

"To ste boli vy. Nepotrebujem od vás rady. Nesnažte sa zo seba robiť odborníka na lásku, pán Oswald."

"Elena, Elena. Nepochopili ste, že sa vás celý čas snažím len presvedčiť o tom, že nech sme my dvaja akokoľvek inteligentní, nikdy nepochopíme princíp milovania? Len sa na seba pozrite, milovali ste sa s ním a na druhý deň ste mi dovolili pobozkať vás."

"To bolo len chvíľkové zakopnutie. Adrián je chlap, ktorého milujem."

"Ste si istá, že je to láska a nielen ilúzia lásky?"

"Nemiešajte sa do môjho života. Chápem, cítite sa ublížene, vaše mužské ego bolo podkopané a zanevreli ste na lásku, ale to sa stáva v dnešnom svete bežne. Žiadna láska nemôže trvať večne. Ľudia sa časom odcudzia, nevenujú si pozornosť, hádajú sa a ich zlozvyky im začínajú prechádzať cez hlavu a používajú ich ako zámienku na podvádzanie. Sú slabí a nedokážu navrhnúť rozchod či rozvod. Cielene ostávajú v zamotanom kruhu a nehodlajú sa z neho vymotať, pretože majú strach z toho, ako bude ich život vyzerať bez prítomnosti ich partnera. Stratili svoju pravú identitu. Dovolili tej láske, aby im ju ukradla a nedokážu bez nej ďalej fungovať."

"Je vám zima?" zaskočí ma svojou otázkou a upiera na mňa svoj zrak.

"Došla vám reč a radšej meníte tému?"

"Nie, len mi je nepríjemné, keď vidím, ako drkocete zubami a trasiete sa od zimy."

Vstáva z postele a pohýna sa mojím smerom. Otočím sa čelom k oknu a snažím sa byť nad vecou. Je to tu stiesnené. Dva kroky a razom stojí pri mne. Nakláňa sa k môjmu smeru a obe svoje ruky mi položí na brucho. Nevzpieram sa. Telom mi behajú zimomriavky, ale stojím nehybne pri okne a pozerám sa von lesom na ten neutíchajúci dážď. Nečaká na moje súhlasné pokyny, hlavu si ukladá na moje plece a nosom mi prechádza po ušnom laloku. Cítim na sebe jeho teplý dych a hoci to nerada uznávam, je to príjemné. Posunie sa ku mne bližšie, ani keby som chcela, neodtiahla by som jeho ruky zo svojho pásu, tak napevno ich má položené. Pobozká ma na krk. Jazykom prebieha od krku až ku kľúčnej kosti a prstom mi odopína horné gombíky na košeli. Stále len stojím a čakám, s čím príde o chvíľu. Neponáhľa sa. Vie, že takýmito malými a pomalými dotykmi budem žiadostivejšia a ak ho nestopnem, potom už nebude úteku. Odhŕňa mi vlasy z tváre a od krku sa posúva až ku mojim perám. Bozkáva ma letmo a nežne a inštinktívne ma k sebe otáča.

"Celý čas to smerovalo k tejto noci, nemám pravdu?" zasmeje sa zvodne a nadvihne ma. Vyloží ma na parapetnú dosku na okne, ktorá je úplne premočená a mám pocit, že čochvíľa pod mojím zadkom praskne, ale to mi v tejto chvíli nerobí problém. Nohy mám obkrútené okolo jeho pásu a zakláňam hlavu, kým ma bozkáva na krku. Zajtra budem musieť použiť tonu mejkapu a korektoru, kým sa mi podarí zamaskovať tie cucfleky, ktoré mi po jeho žiadostivom bozkávaní ostanú, ale túžim po ňom a na ničom inom okrem toho teraz nezáleží. Rukami mu zdvihnem hlavu a túžobne ho pobozkám. Neviem sa od neho odtrhnúť a ani sa poriadne nenadychujem. Vyzliekam mu z pliec sako a naťahujem sa po opasku na jeho nohaviciach. Ani on neprenecháva nič na náhodu a gombíky nerozopína, ale priam ich zo svojej košeli, ktorú mi požičal, strháva násilím. Zdvihuje ma do náručia a ukladá na posteľ, ktorá sa pod našimi telami okamžite láme a praská. Zasmejem sa a priťahujem ho k sebe.

"To ste taká hebká kvôli mne?" Prechádza mi rukou po stehnách a bozkáva ma na nich.

"Nenamýšľajte si. Mimochodom, dnes budem hore ja," preklopím ho a obkročmo si na neho sadnem.

"Bolo to niekedy aj inak?" usmeje sa a opäť ma začína bozkávať. Je ako magnet. Vábil ma. A teraz ruším svoj sľub. Milujem sa so svojím klientom.