"Ja sa na ňu aspoň podobám, Chlapec v pruhovanom pyžame," odpoviem posmešne a stále sa smejem na plné ústa.

"Nastúpte si konečne do toho výťahu, čaká sa už len na vás."

"Toľká to pocta."

"Viete byť aj poslušná, keď chcete. Na tom večierku budú všetci moji obchodní partneri, vrátane mojich rodičov a Vivien, snažte sa nevytvoriť žiadnu scénu a držte klapačku. Aspoň dnes buďte len pekná tvárička bez názoru."

"Presne váš typ," precedím pomedzi zuby.

"Čože to?" Nahne sa k môjmu smeru a študuje výraz na mojej tvári. Je vtipné vidieť ho oblečeného takto. Nevkusné pásikované nohavice, ktoré mu siahajú len po lýtka, čierne ponožky vyčnievajúce mu z nich, tenký čierny opasok a tričkový dres s logom tímu New York Yankees na hrudi, ktorý mu je aspoň o číslo väčší. Vlasy má zakryté pod tmavomodrou šiltovkou. Je čudné vidieť ho neformálneho. Vždy vyzerá seriózne, je dokonale upravený a košeľa je na jeho tele priam prilepená, pretože na žiadnom mieste nie je pokrčená.

"Pekné tváričky bez mozgu a osobného názoru sú presne typ, ktorý vaša skazená osobnosť najčastejšie vyhľadáva. Nič nové pod slnkom."

"Také ženy sú fajn na nejaký nezáväzný sex na jednu noc. Ja sa však zameriavam na ženy odhodlané, nebojácne, s podrezaným jazykom, ostrým slovníkom a peknou tváričkou ako bonus k tomu."

"Len máte smolu, že na vašu udicu sa chytajú len tie bez mozgu."

"Dnes vám to svedčí," zaskočí ma svojou priamočiarosťou a usmeje sa len jedným kútikom úst.

"Ja viem," odpoviem so sebaistotou a on sa len usmeje. Ako keby takúto odpoveď očakával. Mám sa snáď rozplynúť do ovzdušia len kvôli tomu, že mi nejaký namachrovaný narcis udelil kompliment? Hoci od neho by som to nečakala.

"A ešte by som zabudol dodať, že milujem ženy, ktoré prekypujú sebaistotou a netvária sa ako kostolné šedé myšky."

"Má toto vaše zdôverovanie sa aj nejaký špeciálny význam, lebo inak nechápem, na čo mi to hovoríte? Nezaujíma ma váš typ, netvárte sa, že nepretiahnete všetko, čo sa vám votrie do cesty. Načo tá pretvárka. Vám je jedno, či je žena tichá, blondína, s krátkymi alebo dlhými vlasmi. Záleží vám len na tom, aby sa vám ju čím skôr podarilo dostať do postele. Nič viac, nič menej."

"To sú len vaše domnienky, slečna Karlová. Ste študentka psychológie, mali by ste vedieť, že klientom by sa nikdy nemal podávať osobný názor. Subjektivitu si nechajte pre svojich blízkych, napríklad pre tú vašu gorilu, ktorá vám poslušne posluhuje. Ja som už raz miloval, bol zosobášený a pochopil, že láska nemôže trvať večne. Otázne však je, či ste vy vôbec milovania schopná? Ste mladá a o živote neviete v podstate nič. Neovládate všetko a rozhodne neovládate mechanizmus mojej osobnosti. Zamyslite sa nad sebou," dohovorí a vychádza z dverí, ktoré práve pristáli na prízemí. To je parchant. Ďalšia z našich konverzácií, po ktorej silno zatínam päste a odolávam pokušeniu vyškriabať mu svojimi dlhými nechtami tie jeho zeleno-modré oči. Vzchop sa, Elena. Nech nevidí, že jeho slová mali na teba nejaký vplyv. Tvár sa odolne.

Preglgnem, rozcvičím si tvár a nasadím na ňu svoj falošný úsmev. Ani na mňa nepočkal a pohol sa do kroku smerom k postávajúcej Vivien a jeho rodine. Vivien má na hlave načesanú blond parochňu, výrazný mejkap s fialovými očnými tieňmi, ružovými nablýskanými šatami a kovbojskými čižmami. Tipujem, že je prezlečená za Dolly Parton. Keď tak nad tým premýšľam, jeho rodičia sú tiež oblečení v maske pripomínajúcu pár Cher a Sonny. Jeho otec má pod nosom čierne falošné fúzy a neupravené vlasy. Matka zas pripomína vzhľadom skôr Morticiu z Adamsovcov a opäť na mňa vrhá pohľady hodné horúcej lávy. Hana tuším od svojho príchodu ani na minútu neodlepila zrak od telefónu. Pri takejto rodine by som sa pravdepodobne pomiatla. Kráčam za Damiánom vo svojich bielych šatách a mám neuveriteľnú chuť zaliezť naspäť pod teplú perinu a netráviť už ani ďalšiu nasledujúcu sekundu v spoločnosti týchto ľudí. Nesedia mi a ja nesedím im. Dvojitá výhra. Alebo lepšie povedané prehra. Keby som bola skutočnou Damiánovou snúbenicou, prekážalo by mi, ako povrchne sa na mňa jeho matka zakaždým pozerá. Ohŕňa nosom a prebodáva ma svojimi očami s tenkým obočím. Zrejme jej nikto nepovedal, že už nie sú dvadsiate roky a tenké obočie pripomínajúce čiaru narysovanú pravítkom nie je in.

"Dobrý večer, Elena. Tešíte sa na večierok?" prekvapí ma otázkou jeho otec a galantne mi pobozká ruku.

"Dobrý večer, pán Oswald. Samozrejme, som trochu nesvoja, čo sa týka stretnutia s toľkými ľuďmi, ale Damián bude po celý čas pri mne, takže to bude v poriadku."

"Musíte si na tento spôsob života zvyknúť, odteraz budete sprevádzať môjho syna na všetkých oficiálnych udalostiach. Javíte sa ako žena s vycifrovaným vkusom, nepochybujem o tom, že môjmu synovi budete vernou spoločníčkou."

"Táto žena nesiaha Vivien ani po päty. Nemá úroveň, maniere a s naším synom je evidentne len kvôli peniazom, František. Stále nechápem, čo na tejto umeline vidíš, Damián," primieša sa do konverzácie jeho vyhladená mama, tipujem čerstvo po botoxovej kúre, a znovu si k mojej osobe neodpustí štipľavé poznámky.

"Pani Oswaldová, nikdy mi nešlo o to, aby som sa Vivien vyrovnala, ani aby som jej siahala po päty. Možno nepoznám etiku tak dobre ako ona, ale vášho syna milujem. Na jeho peniazoch mi nezáleží. Keby bol chudobný ako kostolná myš, aj vtedy by som ho milovala. Vôbec mi nejde o jeho slávu a peniaze. Keď chcete, ešte pred manželstvom sa dobrovoľne vzdám akéhokoľvek práva na získanie jeho majetkov po prípadnom rozvode. Som žena, ktorá by sa nikdy neulakomila na majetok svojho manžela, ani sa nikdy neskrývala za jeho slávu a úspech. Nechcela som, aby sa o našom zasnúbení dozvedeli médiá, pretože náš vzťah bol krásny, kým sme o ňom vedeli len my dvaja. Môžete mi veriť, že radšej by som sa vrátila do toho obdobia, keď ma ešte nikto tam vonku nepoznal. Nestojím o zviditeľnenie sa vďaka partnerovi. Ak sa mám presláviť, potom nech je to mojím vlastným pričinením. Nestojím o Damiánove peniaze, pozemky a drahé šperky, jeho láska a oddanosť je pre mňa to najdôležitejšie."

"Presne tak, matka. Elena je nádherná, vzdelaná, inteligentná a sebavedomá žena, práve preto som sa do nej zamiloval a požiadal ju o ruku. Neprajem si, aby si ju v mojej prítomnosti urážala a spochybňovala jej vierohodnosť. Ja ju poznám, nezáleží jej na mojich peniazoch a či sa ti to páči alebo nie, stane sa mojou manželkou. Neprinútiš ma zmeniť môj názor. Pomohla mi znovu objaviť lásku a priniesla do môjho života energiu, ktorá v ňom dlho chýbala. Vďaka nej má môj život znovu zmysel. Takže sa s tým láskavo zmier alebo môžeš odísť. Rozhodnutie je len na tebe," postaví sa Damián na moju stranu a držiac ma za ruku ma vedie von pred hotel, kde už na neho čaká šofér.

Obaja sme to rozprávali s takou intenzitou a hodnovernosťou, nikto by naše slová nespochybnil. Sme dobrí herci. Dokážem povedať romantické vyznanie na povel a nepotrebujem na to ani dlhú prípravu. Isteže tie veci neboli myslené vážne. Bola to jedna lož vykladaná za druhou, ale s dramatickosťou, zafarbením hlasu, oduševnením a potrebnými pauzami medzi jednotlivými vetami to vyznelo ako láskyplné bránenie vzťahu, ktorý predovšetkým je neexistujúci. Niečo som sa predsa len z tých romantických seriálov naučila. Veď ani oni sa nemilujú a na obrazovkách doslova fandíte a prežívate každý jeden bozk a milovanie, ako keby tie dve postavy boli skutočne žijúci a reálny pár. Ja svoje povolanie beriem ako herectvo. Vždy hrám inú úlohu. A keď skončím, vraciam sa späť k svojmu starému životu. Pred kamerami sa tvárim ako zamilovaná partnerka, mimo nej ma osud môjho milého viac nezaujíma.

Damián čaká, kým do bielej limuzíny nastúpim ako prvá. Na druhej strane sa zjavilo niekoľko reportérov, ktorí sa idú pretrhnúť o to, komu sa podarí presvietiť naše tváre bleskom z fotoaparátu čo najviac to bude možné. Pridŕža mi dvere a gavaliersky pri nich postáva. Tiež vie veľmi dobre predstierať. U neho je to takpovediac tiež už len obyčajná formalita. Keď sa usadíme vo vnútri priestrannej limuzíny, naraz sa atmosféra zhusťuje a predznačuje svojou mĺkvosťou takzvané ticho pred búrkou. Sedíme na krajoch, on pri svojom okne a ja pri tom mojom. Nemám záujem hovoriť s ním, tak sa len pozerám von oknom na ulice a stromy miznúce popri nás. Je naštvaný, ale tentoraz je jeho hnev nasmerovaný k inej osobe ako ku mne. Stojí za ním jeho matka. Stará bosorka, ktorej charakter raz a znovu sedí všetkým tým seriálovým matkám a macochám, ktoré diváci nenávidia a prajú si zbaviť sa ich. Neprehovoríme ani slova. Jazdenie limuzínou pokračuje v nastavenom tempe z minula. Zaryto si sedíme na svojich stranách a neprihovárame sa jeden druhému. Adrián nás prenasleduje na svojom aute, nevšimla som si, kedy stihol vyjsť von za nami, musela som si to skontrolovať v zadnom skle. Vždy sa pohybuje obratne a aj keď ho práve počas akcie nevidím, viem, že je v mojej tesnej blízkosti a len sa mu dokonale darí infiltrovať k okoliu. Sem tam sa pozriem na Damiána, ktorý mi pre zmenu nevenuje absolútne žiadnu pozornosť a iba nemo, ako nejaká nehybná socha, sleduje obraz vyjavujúci sa v okne. Popravde si ani nemyslím, že sa na niečo pozerá, len nehybne upriamuje zrak a myšlienky mu lietajú do všetkých smerov. Prečo mu tak veľmi záleží na tom, čo jeho matka hovorila? Nie sme skutočný pár, dokonca ani dvaja blízki ľudia, malo by mu to byť jedno.

Za pár minút dorážame na miesto akcie. Autá sa premávajú ako na bežiacom páse a šoféri sa snažia nájsť miesta na zaparkovanie. Zastaneme pred veľkou budovou v rustikálnom štýle s mohutnými dverami, pred ktorými sa nachádza klenbový vstup s balkónom o poschodie vyššie. Až ku dverám sa tiahne dlhý červený koberec a po ceste sa nachádzajú záhony kvetov v murovaných okrúhlych črepníkoch. Pôsobí to dojmom palácu a na takýto druh akcie je táto budova priam ako stvorená. Ľudia chodia v skupinkách troch alebo štyroch osôb a všetci sú prezlečení v maske nejakej slávnej speváckej, hereckej alebo športovej hviezdy. Tento halloweenský večierok sa zrejme bude niesť v tomto duchu. Damián vstáva a opäť mi pridŕža dvere. Je chladno, prehodím si cez plecia svoju bielu kožušinu a prijmem od neho ponúknuté rameno. Dovnútra vstupujeme ruka v ruke, inak zaujaté médiá sa ihneď hrnú k nášmu smeru a zaplavujú nás miliónom otázok. Neodpovedá na žiadnu. Pozriem sa na neho. Tvár má uvoľnenú, frajersky sa uškŕňa a všetku tú pozornosť očí upriamených k jeho osobe si náramne užíva. Priam tým žije. Vychutnáva si ten okamih, ale ani jeden raz sa na nich nepozrie. Priznám sa, že párkrát som sa reflexívne otočila na moje meno vychádzajúce z úst tých pokrikujúcich novinárov, ale on nereaguje vôbec. Je zvyknutý, že na neho pokrikujú. Obrnil sa proti tomu a dnes si to nevšíma.

"Myslite na pekné veci, pomôže vám to prehlušiť ten hluk," šepká mi spoza svojho pleca a podporujúco ma pohladí po ruke. Snaží sa mi venovať nejaký druh komfortu? Ak áno, prečo? Dáva mi rady ako nejakej amatérke, pravdepodobne si všimol, že na takýto ruch od zvedavých novinárov nie som zvyknutá. Poslušne kývnem hlavou a silnejšie sa pritisnem k jeho ruke. Usmeje sa, ale nie škodoradostne, skôr šťastne a spokojne. Ako keby ho to potešilo.

Konečne sa dostaneme ku dverám, kde podávame ochrankárom naše vstupenky a oni nám ochotne prevezmú naše kabáty. Z nejakého dôvodu sa stále pridŕžam jeho ruky a on ma vedie do obrovskej vyzdobenej sály s množstvom vysokých stolov a čašníkov premávajúcich sa s okrúhlymi táckami od jedného stolu k druhému. Ani sa poriadne nestihnem orientovať, už na neho mávajú prítomní hostia a on ma rad radom začína všetkým predstavovať. Všetci sa pýtajú na to isté. Kde sme sa spoznali, ako dlho náš vzťah už trvá, kedy máme naplánovaný dátum svadby. Vlastne väčšina už potom len riešila obchody a ani na chvíľu sa nezačali venovať nejakým odľahčujúcim témam. Mal to byť večierok, ale ja som si pripadala ako na nejakej jeho biznisovej zasadacej schôdzi. A ešte k tomu nudnej.

"Máte chuť sa trochu odreagovať?" nahnem sa k jeho uchu a zašepkám mu tieto slová, keď mu nejaký starší pán dookola opakuje, že by od neho chcel odkúpiť desať percent z podielových akcií hotela.

"Že sa vôbec pýtate," zašepká mi naspäť a krúti hlavou. Zasmejem sa, pretože mi príde vtipná jeho reakcia a vediem ho za ruku na tanečný parket. Nehrajú pomalý slaďák, nemusíme byť na sebe nalepení, ale za to mám príležitosť si konečne zatancovať a nielen postávať pri ňom a počúvať nudné kecy o rozširovaní ich podnikania.

Sálou sa ozýva hlasná pesnička a ja sa ako na povel mykám do jej rytmu. Damián ma nasleduje a púšťa sa do kadejakých krokov. Nikdy som sa nepovažovala za nejak dobrú tanečníčku, tak aj ja robím jednoducho to, čo ma napadne. Hýbeme sa z jednej strany na druhú a určite sa nejedná o perfektne zosynchronizovanú tanečnú choreografiu. Opäť je nevídané vidieť tohto egomaniaka v takomto stave. Takého bezstarostného, mladého a užívajúceho si života bez toho, aby sa tváril vážne a nadradene. Blíži sa ku mne, jeho ruky smerujú k môjmu pásu a obšmieta sa okolo mňa. Prechádza popri mme a jemne sa dotkýna mojich bokov. Postupom času sa k nám pridávajú aj ostatní hostia a všetci tancujeme ako o dušu. Videli ste už niekedy film Cez noc tridsiatničkou a tú tanečnú scénu na pesničku od Michaela Jacksona? Asi tak nejako som sa cítila. Len bez tej súbežnosti, pretože sme každý jeden robili niečo úplne iné a nevyzeralo to tak nacvičene. Prechádzam okolo Damiána zozadu a rukou mu prechádzam od líca až ku bruchu. Priťahuje si ma k sebe a po zvyšok pesničky ma nepúšťa. Nemala som v sebe ani štipku alkoholu, ale určitým spôsobom sa cítim byť na mol. Ako inak by sa dalo vysvetliť, že som s ním tancovala? Odhodila som všetky zábrany a mali sme k sebe tak blízko, že tomu sama nedokážem uveriť. Nenávidím ho. Bolo to tou pesničkou. S Ritou ju obe zbožňujeme a keď sme ju prvýkrát počuli, prehrávali sme si ju nonstop celý deň. Nežartujem! Išla nám v slúchadlách od rána do večera. Ona ju miluje hlavne kvôli tomu, že ju spieva jej menovkyňa, o ktorej ona často hovorí, že sa podobajú a prečo ju mám tak rada ja, to neviem. Azda preto, že je na ňu možný akýkoľvek druh tanca.

Z večierku odchádzame medzi poslednými. Príliš sme sa od toho chvíľkového pomätenia mysle a tancovania nebavili. Ja som ho len sprevádzala na povinných obchôdzkach k jeho partnerom a neskôr sme sa pristavili pri Vivien, pri ktorej sme strávili zvyšok večera. Už dlho som nebola na žiadnej párty, čo sa odzrkadlilo na mojom stave, keby tu bola Rita, tá by mala toľko energie, že by ju z toho večierku nevyhnali ani po záverečnej a čašníci by ju museli nasilu dávať dole zo stola, na ktorom by sa ona rozhodla predvádzať svoje zvodné tanečné pohyby. Keby videla, ako unavená som, určite by mi nedovolila zaliezť do postele, ale dotiahla ma do ďalšieho baru. Tá žena je vážne nezmar. Dokáže prehýriť celú noc. Damián ma odprevádza len k výťahu na prízemí, na ktorom sa vezieme s Vivien spoločne.

"Dobrú noc," rozlúčim sa s ňou, keď sa výťah zastavuje na jej poschodí a zveziem sa o jedno poschodie vyššie. Zhadzujem zo seba kožušinu, vyberám si sponky z vlasov, ktorých je prinajmenšom aspoň okrúhlych sto, a pred potrebným spánkom sa ešte narýchlo osprchujem a odlíčim. Keď vstúpim do izby, na nočnom stolíku ma čaká malá krabička s odkazom.

"Ďakujem za ten dnešok a za uzemnenie mojej matky. Ste dobrá herečka, slečna Karlová.

P.S. Prepáčte mi ten včerajšok, podarilo sa mi nájsť tie vaše gombíky so štvorlístkom. Prijmite ich na znak vďaky za dnešný deň."