"Ako myslíš, miláčik. Ale potom sa nesťažuj, že som ťa nevarovala." Gúli očami a prehŕňa si vlasy z pleca.

"Upustime od tejto témy a radšej mi povedz, čo je nové u teba. Nejaký nový klient?"

"Tridsaťročný panic s mastnými vlasmi, ktorý ma asi toľko sebavedomia, ako kostolná mníška."

"Vzhľad nie je všetko!"

"Že to hovoríš práve ty. Myslíš, že keby som mala odrastené končeky, akné na tvári a popraskané pery, niekto by si ma zvolil za svoju falošnú priateľku? Na vzhľade záleží a popravde sa ani nečudujem, že si ten chlap nedokáže nájsť poriadnu priateľku. Kto by chcel mať vedľa seba neschopáka, ktorý si číta knihy a je zavretý dvadsaťštyri hodín za štyrmi stenami pri maminej sukni?"

"Niekomu sa opúšťa "mama hotel" ťažšie..."

"Keď ma pri ňom jeho rodina uvidí, pomyslia si, že som načisto potratila rozum. Veď uznaj, ako by sa takému introvertovi podarilo zbaliť takú kosť, ako som ja? Toto telo je hodné milióna eur. Jedného dňa ma budú všetci klienti vidieť na obrazovkách svojich televízií a budú poctení tým, že im moja úžasná osobnosť vstúpila čo i len na krátku chvíľu do životov."

"Vždy si bola takáto skromná?"

"Zlatko, musíš poznať svoju hodnotu. My dve sme extra trieda, všetci by nám mali ochotne ležať pri nohách. Respektíve by sa mali cítiť poctení, že sme im v prvom rade povolili ležať pri nich."

"Ďakujem, že ťa mám. Už si mi začínala chýbať."

"No tak, vyklop to!"

"Čo?"

"Chceš povedať, že nič, okrem bozku, sa medzi vami nestalo?" opýtala sa so zdvihnutým obočím a neveriacky krútila hlavou. Prekukla ma. Vždy vie, keď mi niečo leží na srdci a ja sa vykrúcam a otáľam, či sa jej s tým zdôverím. Nakoniec to však dopadne stále tak, že sa jej zo mňa podarí dostať všetko.

"Tú noc sme si boli s Adriánom zabehať. Dali sme si preteky, ja som vyhrala, hodili sme sa do trávy a ja som mala nesmiernu chuť ho pobozkať, tak som to urobila a nezamýšľala sa nad následkami. Vyskočila som na neho a nechali sme sa pohltiť vášňou, ale k ničomu inému nedošlo, pretože sme sa ponáhľali na izbu. Nevšimli sme si, že nás niekto fotí, predpokladala som, že sme na tom mieste len sami dvaja, bol to opustený les na druhej strane hotela a včera som sa dozvedela, že predsa tam bol okrem nás dvoch aj niekto iný. Damiánov poskok alebo kto, ktorý naše bozkávacie sedenie zdokumentoval a on mi to včera s radosťou predhodil pred oči. Naznačoval mi, že o tom Timee povedal a keď som vychádzala z jeho izby, vyhlásil, že jej nič neprezradil a ja som v slepej uličke, pretože neviem, čomu mám veriť."

"To je chrapúň! Aj keby jej to nepovedal, tie fotky sú usvedčujúcim dôkazom a môže ich proti tebe kedykoľvek použiť."

"Práve toho sa obávam. Chcela som o tom Timee povedať, ale až po skončení tejto akcie. Nechcem sa tým práve teraz zaoberať..."

"Ach, El, tvoj život sa veľmi nenápadným spôsobom začína naozaj podobať na nejakú španielsku zamotanú telenovelu..." vzdychne si a spojí si so mnou hlavu.

"Ďakujem za podporu, Margarétka. Potrebovala som sa vyrozprávať."

"Tvoja najlepšia kamarátka je ti vždy k dispozícii. Vieš, že na teba si nájdem čas vždy."

"Ja viem," vzdychnem si a silno ju objímem.

"Aspoň na chvíľu sa z nás stanú prihlúple naivky, ktoré budú veriť v dobrotu ľudstva a dôverovať tomu, že Damián Oswald nie je až taký parchant."

"Asi by sme mali zájsť za tým tvojím klientom. Myslíš, že by nám prepožičal trochu z tej svojej naivity?"

"Ak si dnes pod šaty neoblečiem podprsenku, podľa mňa by nám ju daroval hneď celú," hovorí pobavene a obidve sa začneme z plného hrdla rehotať.

"Zbožňujem ťa."

"Aj ja teba. A nezabúdaj, ak sa budeš chcieť Oswalda zbaviť, len my zavolaj. Navlečieme sa do tesného čierneho oblečenia, natiahneme na ruky rukavice a spoločne ti ho odpraceme z cesty."

"A načo nám pri tom bude tesné oblečenie?" lamentujem nechápavo rukami.

"No predsa na to, aby sme vyzerali štýlovo. Konečne by som mala príležitosť obliecť si svoj čierny latexový overal."

"Fajn, ale nezabudni so sebou priniesť aj čierne odpadkové vrecia. Je dosť vysoký, budeme ho musieť niečím prikryť."

"Hlavne si vyber nejaký najmenej špinavý spôsob popravy. Čím menej krvi, tým lepšie. Je to síce latex, ale krv sa z oblečenia čistí zdĺhavo."

"Ten chlap je studený ako ľadová kryha, pochybujem, že mu v žilách vôbec koluje nejaká krv."

"O to lepšie!" vyhlási entuziasticky a vyskočí zo svojej stoličky.

"Milujem, že mám kamarátku, ktorá je ochotná naplánovať so mnou vražedný plán."

"To je predsa samozrejmosť. My dve sme pri sebe v dobrom aj zlom. Zabudni na tie trápne presladené manželské sľuby, tie sa skončia vždy rozvodom. My dve sme v celoživotnom sňatku, ktorý neporazí žiadny právnik."

"Presne tak. Najlepšie kamarátky na život a na smrť."

"Ideme v tom spoločne, El."

"Čo by som si bez teba počala?"

"Na to nemysli, pretože nikdy bezo mňa nebudeš. Ale teraz sa už s tebou naozaj budem musieť rozlúčiť, pretože mastná hlava už čaká na môj prvotriedny herecký výkon."

"Aj ja už budem musieť ísť. Idem ešte navštíviť starú mamu. Naposledy som ju videla minulý týždeň a ani jej opatrovatelia mi nevolajú."

"Pozdrav ju odo mňa. Nabudúce pôjdeme spoločne a prinesieme jej aj nejaké gombíky, nejaké som jej odložila zo starých vecí, ktoré som vytriedila."

"Určite ju potešia. Tak sa zatiaľ maj. Ľúbim ťa."

"Ľúbim ťa. Pá. Voláme si." Objíme ma a zabáča za rohom. Usmejem sa na ňu a z peňaženky si vyberám peniaze, pretože vždy, keď sa stretneme, platenie ostáva na mňa.

Naozaj sa cítim omnoho lepšie ako ráno. Vždy mi dokázala zdvihnúť náladu. Práve preto je moja najlepšia kamarátka. Sme rozličné, máme iné pohľady na svet a každá snívame o niečom inom, ale na sklonku dňa sme si k sebe dokázali nájsť cestu. Praví priatelia sú v živote dôležití. Dodávajú vám silu a odvahu bojovať ďalej. Ich prítomnosťou sa svet stáva priaznivejším a vy aspoň viete, že v ňom bojujete po ich boku. Nehovorím, že Rita za mňa rieši problémy a že bez jej pomoci sa zo mňa stáva duševne nespôsobilý človek, ale občas pomáha jednoducho sa vyrozprávať. Aj keby ste nedostali žiadnu užitočnú radu a pomoc, proste viete, že tu máte niekoho, kto je ochotný počúvať vaše bľabotanie a neprekrucovať nad ním očami. Isteže moje problémy nie sú neprekonateľne, ani nejako špeciálne a neriešiteľné, ale práve kvôli nej nemám problém posťažovať sa jej. I keď je asi pravda, že som prehnane dramatická. Kašlem na neho. Ak sa rozhodne povedať to Timee, aj ja jej vyrozprávam historku o našom prvom stretnutí. Doteraz som mlčala, ale keď nedokáže držať jazyk za zubami on, prečo by som mala ja? Aj tak sa obaja hráme. A v hre sa nemusí vždy správať férovo. Pochybujem, že ten egomaniak má vo svojom slovníku pojem "fair-play". Aj ja dokážem hrať špinavo. Ešte ďalších sedem dní a už ho nikdy neuvidím. To predsa zvládnem. Sedem dní nie je dlhá doba. Obyčajný týždeň. To je v porovnaní s obdobím, ktoré ma po jeho stretnutí čaká, naozaj len malina. Prinesiem túto akciu do úspešného konca, vypíše mi šek a následne sa presťahujem do svojho apartmánu vo firme. Nič nebude naznačovať, že sme sa stretli a ja som sa stala na dva týždne jeho snúbenicou. Bývame síce v rovnakom meste, ale za celý čas sme sa stretli len dvakrát. Aká je pravdepodobnosť, že sa uvidíme znovu? Veľmi malá. Spolieham sa na ňu.

Pri ceste si odstavujem prvý taxík, ktorému nadiktujem adresu centra, v ktorom sa nachádza moja stará mama. Teším sa, že ju uvidím. Rada by som sa s ňou porozprávala a viedla naozajstnú konverzáciu, pri ktorej by ma počúvala a odpovedala, ale v súčasnej dobe sú moje prehovory takmer neustále jednostranné. Posadím sa k nej, hovorím o veciach, ktoré sa mi za posledný týždeň stali, hovorím jej o stave počasia a prerozprávam staré historky z detstva, ale ona na žiadnu nereaguje. Neotočí sa po mojom hlase, iba bezducho hľadí do steny alebo okna. V hĺbke duše si nahováram, že ma len pozorne počúva a nechce prerušovať, ale veľmi dobre viem, že jej mozog viac nedokáže spracovávať vonkajšie podnety. Avšak pred každým príchodom tajne dúfam, že dnešok bude iný. Že ma privíta, objíme a pobozká na temeno hlavy rovnako, ako pred každým ukladaním do postele v detstve. Bola zberateľkou gombíkov. Našli by ste u nej všelijaké druhy od výmyslu sveta. Preto ich Rita spomínala. Ani po prejavení svojej choroby s tým neprestala a rozširovala svoju zvierku aj naďalej. Aj dnes jej nejaké nesiem. Tieto sú čisto nové. Na súčasnom oblečení sa veľa kreatívnych gombíkov hodných jej zbierky nenachádza. Mám ich za celý sáčok. Sú rôznych tvarov a veľkostí, na jednom je vyobrazená misa s ovocím, druhý je holografický a po otočení k slnku mení farby. Dúfam, že ju potešia. Alebo aspoň prinútia vziať si ich odo mňa. Keď jej totiž aj niektoré donesiem a podávam do ruky, nenatiahne ruku a nechytí ich. A v súčasnom stave by jej lekári nedovolili nechať si ich pri sebe. Mohla by si s nimi ublížiť. Odkladajú jej ich do boxu, ktorý má vyhradený len pre ne. Priniesla som jej ho, keď som ju sem prvýkrát zaviedla.

Šofér ma vysadí pred slaboružovou dvojposchodovou budovou s bielymi oknami, na ktorých sa nachádzajú zvonku mreže. Bezpečnosť je tu na vysokej úrovni, pacienti sú monitorovaní kamerovým systémom a ak by došlo k nejakým komplikáciám, opatrovatelia sa pri nich objavia za niekoľko minút ba až sekúnd. Nie je to tu lacné, ale nie sú to zbytočne vyhodené peniaze. Keď jej už nedokážem prinavrátiť zdravie, dám jej aspoň to najpodstatnejšie, čo v danom momente potrebuje, bezprostrednú a tú najlepšiu možnú starostlivosť. Na recepcii ma už dobre poznajú, zapíšem sa do knihy návštevníkov a po schodoch sa vyberiem k izbe starej mamy. Na chodbe natrafím na opatrovateľa, ktorý ju má na starosti a blíži sa ku mne. Zrejme mi chce podať priebežné informácie o jej stave. Modlím sa, aby to nebolo nič závažné, ale z výrazu jeho tváre usudzujem, že sa mi práve nechystá zdeliť pozitívne správy. Keď už sa človek snaží myslieť optimisticky a pozitívne, vždy sa do toho musí niečo primotať.

"Dobrý deň, slečna Karlová. Idete navštíviť starú mamu, však?"

"Dobrý deň. Áno, za posledný týždeň ste sa mi neozvali, tak som ju prišla skontrolovať osobne. Stalo sa niečo?"

"Stav vašej starej mamy zostáva rovnaký, ale postupne u nej dochádza k telesnému úpadku a zhoršeniu motorických schopností. Nie je schopná sedieť sama bez podpory. Zlyháva jej imunitný systém a vyskytli sa u nej preležaniny."

"Platím vám nemalé peniaze za jej starostlivosť, ako je to vôbec možné?" zaujímam ihneď defenzívny postoj.

"K preležaním môže dôjsť aj napriek dobrej starostlivosti. Dochádza k ním pri nadmernom a súvislom ležaní. Snažíme sa jej meniť polohovateľnosť, aby neležala len na jednej strane, ale pri tomto ochorení sa vyskytujú odležaniny bežne."

"Okrem toho je ale v poriadku?"

"Nás nevníma a neodpovedá, vy budete mať možno väčšie šťastie. Skúste sa jej prihovoriť s niečím, o čom viete len vy dve. Možno sa jej niečo zamarí a spomenie si. Nerobte si však príliš veľké nádeje, s najväčšou pravdepodobnosťou vás nebude vnímať."

"Za pokus to stojí," poviem skôr pre seba, ako pre neho a bez okolkov vstupujem do miestnosti, ktorá sa teraz nazýva jej izbou.

Nemá tu okrem posteli, nočného stolíka a bielej stoličky nič viac. Žiadne obrazy či fotky. Len prázdne a biele steny, ktoré zívajú sterilitou a neosobnosťou. Milovala pestrofarebnosť. Náš byt vždy vyzeral ako keby ho vyvracala dúha. Farebné červeno-oranžovo-modré behúne, závesy so strapcami a komody s nezvyčajnými kľučkami v motíve levej hlavy. Priam to hýrilo nevkusom a gýčovitosťou, ale patrilo to k nej. Symbolizovalo jej osobnosť. Táto pochmúrna izba sa k nej nehodí. Leží na kovovej posteli a ruky má položené na bruchu. Klipká očami, ale upiera ich do nízkeho stropu. Ani si nevšimla, že niekto vstúpil do jej izby. Krátke vlasy má uhladené, zrejme je čerstvo po kúpeli a pokrývku má stiahnutú takmer ku krku. Je schudnutá, inokedy plnšie líca sú teraz zapadnuté a jej čelo pokrývajú vrásky. Je zostarnutá, ale až tak veľmi sa od tej zdravej starej mamy z detstva neodlišuje. Maximálne dĺžkou vlasou, pretože som bola zvyknutá, že ich mala až po pás zapletené v dlhom vrkoči.

"Stará mama, ahoj. To som ja, Elena. Chýbaš mi. Prišla som ti oznámiť najnovšie pikošky zo svojho života. Mám nového klienta. Je to namyslený a egocentrický bastard, je presne taký, akým si vždy pohŕdala. Nechutne bohatý, ktorý si myslí, že ovláda celý svet. Ale prijala som tú ponuku pre teba. S peniazmi je to natesno, ale kvôli tejto práci na tom budeme finančne o poznanie lepšie, nemaj strach. Inak, mám ešte jednu zaujímavú novinku. Som zamilovaná. Prišlo to nečakane a neplánovane, ale bolo mi povedané, že ku láske tak dochádza vždy. Rovnako ako medzi tebou a starým otcom. Myslela si si, že sa nikdy nezamiluješ a potom stačil jeden festival a stali ste sa nerozlučiteľnými. Ktovie, možno je aj Adrián pre mňa ten pravý. Ale dosť o mne. Tvoj opatrovateľ mi povedal, že je tu šanca, že sa ti v pamäti vynoria spomienky súvisiace so mnou. Niečo, čo vieme len my dve. Máme množstvo príhod, ale tá najšpeciálnejšia je z mojich desiatich narodenín. Mala som ísť do školy napísať si dôležitú polročnú písomku z matematiky, ale ty si ma ospravedlnila a zavolala učiteľke, že mám črevnú chrípku a ak nechce, aby to odo mňa dostali aj moji spolužiaci, mala by mi ten deň ospravedlniť. Ja som bola namiesto toho zdravá ako rybička, len som chcela svoj deň stráviť s tebou a ty si vždy hovorila, že okrúhle narodeniny sú ako letopočty. Máš ich len raz za desať rokov a musíš ich aj patrične osláviť. Pripravila si nám dvom piknik, rozprestreli sme si deku na lúke a prialo nám aj počasie, pretože po celý čas na nás pražilo zubaté jesenné slnko. Cestou naspäť nás však zastihol dážď a navrhla si, že by sme mali stopovať. Tak sme si zastali v tom lejaku na kraj vozovky, premočené do nitky a dvíhali pred prebiehajúcimi autami palce. Hovorila si, že stopovaním si sa dostávala z jedného miesta na druhý prakticky celú svoju mladosť. Nakoniec nám po asi polhodine zastavil kamionista, ktorý nad tvojou ľahkovážnosťou len krútil hlavou. Že vraj by si maloleté dieťa nemala vystavovať takému riziku. Lenže ja som sa nebála, bola si totiž pri mne a vedela som, že si moja celoživotná opora. Spomínaš si na ten deň?" opýtam sa jej s nádejou v očiach, ale bolo to ako keby to hovorím prázdnej stene. Nenamierila môj zrak na mňa a jej mimické svaly sa nehýbu. Nespomína si na túto historku. Lepšie povedané, nepamätá si na žiadnu.