Dlane sa mi potia a nohy nebezpečne začínajú triasť. Srdce mi bije ako o závod a ostávam v tranze. Pozerám sa bezducho na fotku v jeho rukách, ale nedokážem sa prinútiť k žiadnej reakcii. Ako sa k nej mohol dostať? To kvôli tomu bol ku mne celý deň taký odmeraný? Nechal ma sledovať? Chcel mať triumf v rukáve. Vedel, že by mi to mohlo spôsobiť problémy. Nikoho sme si nevšimli. Keď som prežívala prvý skutočný bozk s Adriánom, bol tam aj niekto druhý, ktorý nás pri tom sledoval a fotografoval. Naozaj si tento chlap myslí, že môže každému veliť a ovládať ich? Vrie mi krv v žilách. Som naštvaná na seba, pretože som nebola dostatočne obozretná a nahrala mu eso do rukávu. Zase má ten nadnesený výraz. Dobre vie, že ma vyľakal. Chcela som o tom Timee povedať, ale nie takýmto spôsobom. Mala sa o nás dvoch dozvedieť z mojich úst. Teraz si bude myslieť, že som jej to zatajovala schválne a za moje chyby bude platiť Adrián. To ja som sa mu vrhla do náručia.

"Došla vám reč? Alebo vám niekto odrezal jazyk? Myslel som si, že deň, kedy nebude mať Elena Karlová slov, snáď ani nenastane."

"Vyhrážate sa mi? Ako hlboko ešte dokážete klesnúť? Nemám z vás strach. Bola to intímna vec, len medzi mnou a Adriánom, vás je do toho nič."

"Zdá sa, že som nebol až tak ďaleko od pravdy. Zaleziete do postele s kadekým. Vlastne, keď sa tak pozerám na tú fotku, nepotrebujete ani posteľ."

"Hnusíte sa mi. Ste len obyčajný nenásytný parchant, ktorý si myslí, že vládne celému svetu. Akým právom ma dávate sledovať? To, čo robím, vo svojom voľnom čase, nie je vaša starosť. Môžem spať s kýmkoľvek len chcem, som slobodná žena bez záväzkov."

"Zastáva rovnaký názor aj pani Vágnerová? Čo keby sme sa jej na to opýtali a poslali jej tieto pekné fotografie? Možno ocení vidieť vlastných zamestnancov pri tom, ako si to rozdávajú na mokrej tráve pokrytej rosou."

"Poviem jej o tom."

"Už nemusíte, predbehol som vás," zaškerí sa a natiahne si cez nohy obtiahnuté nohavice. Ani som si nestihla uvedomiť, že stále nie je oblečený.

"Dosť podradný krok. Keď ma nemáte ako podraziť, intrigujete poza môj chrbát a správate sa ako nejaká baba z veľmi zle napísaného filmu pre násťročné."

"Práve som vám oznámil, že sa o vašom romániku s tou gorilou dozvedela vaša šéfka a vy aj napriek tomu pokračujete v urážaní. Nesnažte sa ma presvedčiť, že ste si ani na chvíľu necvrkla do gatí. Zastávate obranný postoj, uhýbate mi pohľadom, vaše mimické svaly sú napäté ako pružina na matraci a ruky máte za chrbtom skrížené. Naučil som sa čítať reč vášho tela, aj vy ste zraniteľná a máte slabé stránky, ktoré sa snažíte vehementne potláčať a ukrývať. Mňa tak ľahko neoklamete," hovorí a postupne sa ku mne približuje. On urobí krok dopredu a ja ho nasledujem krokom dozadu. Cúvam a zastaví ma v tom len stena múru. Má pravdu. Rozrušil ma. Ale za žiadnych okolností nesmiem dovoliť, aby som to na sebe nechala znať.

"Moja šéfka to pochopí," presviedčam ho a nasadzujem na tvár kamenný výraz s nulovou mimikou. Teraz by sa mi určite zišiel botox jeho mamy.

"Nemyslíte si, že je sklamaná? Nemal by sa v práci dodržiavať odstup a s kolegami nevstupovať do žiadnych vzťahov? Alebo to pre ženy ľahších mravov neplatí?" škodoradostne sa smeje a opiera si ruku o stenu, pri ktorej stojím. Obkľúčil ma a ja sa znovu cítim ako nejaká úbohá ženská, ktorá sa nechala zastrašiť mužským pohlavím.

"Takže muži môžu meniť partnerky ako ponožky, ale ženy to majú zakázané? Okrem toho, že ste narcistický, arogantný, sebecký a protivný egomaniak, ešte k tomu aj zastávate sexistický postoj dvojitého metru. Flirtoval ste na tej párty s každou jednou ženou, hoci vás sprevádzala údajná snúbenica. Ak je tu niekto, kto tu nedokáže udržať svojho vtáka v nohaviciach ani na milisekundu, ste to vy, pán Oswald," hovorím znechutene a dvíham hlavu, aby som na neho mala dobrý výhľad. Usmieva sa a krúti hlavou. Plavé vlasy má stále mokré a padajú mu do tváre. Nemá ich nagelované a nesedia mu na hlave ako obvykle. Nedá sa však povedať, že je strapatý. Len vyzerá uvoľnenejšie a mladšie. Stojí predo mnou polonahý a po opálenom bruchu mu z nedávnej sprchy stekajú stále kropaje vody. Premeriava si ma a hádže na mňa ten svoj typický perličkový úsmev.

"Žiarlili ste na tie ženy? Želali ste si byť na ich mieste?"

"Svet sa netočí len okolo vás, pán Oswald. Ženy, ktoré sa okolo vás točia, sú nepochybne naivky s mozgom asi vo veľkosti toho kuracieho. Nepoznajú vašu pravú stránku."

"A vy ju poznáte, slečna Karlová?" Nakloní sa k mojim ústam a pozorne čaká na odpoveď.

"Nemusím byť čarodejnica, aby som ju uhádla. Ste manipulatívny a leziete mi neskutočne na nervy. Neznesiem vašu prítomnosť, váš hlas, dýchanie, úsmev... ste odpudzujúci a keby som nedostala za túto prácu zaplatené, nikdy by som sa za vami neotočila, pretože ste len nudný a nezaujímavý úbohý chlap s komplexmi."

"A vy ste povrchná a sebavedomá ženská, ktorá je tvrdohlavejšia ako mulica. Nezaparkoval by som o vás ani svoj bicykel. Nevynikáte. Splývate v dave."

"Nechápem, čo na vás tie ženy vidia. Vaša tvár je obyčajná a v posteli ste určite impotentné poleno."

"Po noci so mnou by ste sa už nikdy s nikým milovať nemohli, pretože vaše požiadavky by neúprosne narástli a nebol by tu nikto iný, kto by ich naplnil. Jedna noc strávená so mnou a vy by ste úpenlivo žobronili o môj materiál."

"Haha, to mal byť vtip? Vidíte, niekedy ma dokážete aj rozosmiať. Noc s vami by som neprežila ani v prípade, ak by ste bol posledný chlap v celej dimenzii."

"Už mám toho dosť. Nebudete sa so mnou takto rozprávať!" skríkne a zdrapne ma za vlasy. Nebolí ma to, ale prekvapil ma tým. Už keď sa pokúšam od neho odtiahnuť, strká mi svoj jazyk do úst a ja sa ďalej nevzpieram. Podvoľujem sa jeho perám a reagujem na podnety prichádzajúce od neho. Predbiehame sa. Obaja sa snažíme premôcť toho druhého a rozhodne sa nejedná o jemné a nežné prejavovanie ľúbostných citov. Bozkávanie je žiadostivé, agresívne a drsné, hryzieme si do pier a nevládzeme s dychom. Neverím, že som mu to dovolila a skutočne ho aj bozkávala naspäť. Keď si uvedomím, čo robím, odstrčím ho od seba rýchlosťou blesku a vystrelím mu štipľavé zaucho. Trielim von z dverí ako zmyslov zbavená.

"Vaša šéfka o ničom nevie. Zatiaľ," kričí za mnou od dverí a z diaľky počujem jeho víťazoslávny smiech. Neotáčam sa po jeho hlase a bežím čo mi nohy stačia, aby som bola čo najrýchlejšie preč z tohto zakliateho poschodia.

Po príchode ku svojím dverám ich obratne zavieram a z vnútornej strany sa o nich opieram. Postupne sa po nich šúcham a klesám až dole na podlahu. Čo dopekla som to urobila? Zbláznila som sa. Načisto a úplne som potratila rozum. Čo sa to so mnou deje? Ten chlap ma vytáča, neustále mu nadávam a moja snaha je ublížiť mu. Dostať ho na kolená. Znemožniť pred všetkými a chcem, aby padol na dno a rovno sa v ňom utopil. Nepáči sa mi. Nie fyzicky. Ani ma nepriťahuje. Alebo áno? Začínam k tomu narcisu cítiť nejakú náklonnosť? Ako inak by sa dalo to bozkávanie vysvetliť? Dospela som k bodu, kedy sa viac nedokážem vyznať vo svojej hlave. Damián Oswald mi v nej narobil bordel a teraz je na mne, či sa pokúsim upratať si v nej alebo spôsobím ešte väčší neporiadok, ktorému viac nepomôže ani nejaká vychýrená upratovacia čata. Viem, že s Adriánom nie sme skutočný pár, nedali sme si žiadne obmedzenia ani vyslovene nepovedali, či môžeme randiť aj s druhými osobami, ale podviedla som ho. Pobozkala druhého muža len o deň neskôr po spoločne strávenej noci. Nie kdejakého muža. Svojho soka a predovšetkým klienta, ku ktorým sa nikdy nesprávam takto intímne a osobne. Zradila som seba aj jeho. Cítim sa mizerne a preklínam tých pár minút, ktoré som strávila pritisnutá k jeho telu s jazykom v jeho ústach. Už to nezvrátim. Kašlem na to. Čo sa stalo, to sa stalo. Nevyspala som sa s ním. Ten bozk nič neznamenal. Nemá pre mňa žiadnu hodnotu. Bolo to ako bozkávať mŕtvu osobu. Nebolo to ako bozkávanie s Adriánom. Pri ňom som túžila zájsť ďalej, bozkávaním s Damiánom sa len prejavila moja súperivá povaha. Myslel si, že ma tým bozkom zastraší a zľaknem sa. Namiesto toho som reagovala. Chcel ma len zastrašiť. Ak by to Timee povedal, už by mi volala. Lenže kvôli tým fotkám ma má v hrsti. Ak jej o tom nepoviem, bude ma nimi vydierať aj naďalej. Dnes nemám už energiu premýšľať o tejto celej situácii. Aspoň na chvíľu musím prestať myslieť na toho bezočivého chlapa, ktorý mi len za jeden necelý týždeň prevrátil život naruby. Rýchlo sa odlíčim, vyzlečiem zo šiat a hádžem sa do postele bez toho, aby som ešte predtým zaliezla do sprchy. Tento deň som začínala nádherne po Adriánovom boku a končím ho totálnym nechutenstvom s náladou niekde na bode mrazu.

Ráno na seba navliekam prvé oblečenie, ktoré mi padne pod ruku, na oči nasádzam veľké a tmavé okuliare a vytrácam sa von zadnými dverami. Svoj odchod neoznamujem ani Adriánovi, pravdepodobne ešte spí a aj tak sa mám stretnúť s Ritou, s ktorou potrebujem prebrať doterajší priebeh udalostí udianých v tomto týždni. Idem pešo a snažím sa neupriamovať na seba pozornosť. Dúfam, že ma nikto pri vychádzaní nevidel. Netúžim byť zastihnutá otravnými narafičenými médiami, ktorých by som sa nedokázala striasť a musela počúvať tie ich vymyslené otázky ohľadom nášho neexistujúceho vzťahu. Pri spätnom pohľade začínam vôbec pochybovať, či tie peniaze za toto stoja. Ulakomila som sa na ne, ale byť v jeho blízkosti nerobí dobrotu. Takmer vždy sa mi darí byť nad vecou, problémy si neberiem k srdcu a premýšľam o nich racionálne, ale ten chlap sa mi začína pomalým tempom dostávať pod kožu. Musím to stopnúť v tejto začínajúcej fáze, lebo žiadny namachrovaný frajer nad Elenou Karlovou nezvíťazí. Až doteraz muži v mojom živote zastávali len vedľajšiu rolu. Bola som hlavnou hrdinkou svojho príbehu, nie nejaká vedľajšia postava, ktorá dovoľovala druhým, aby ju utlačili do úzadia. Ja som hlavná postava. Neuspokojím sa s ničím iným.

"Zlatko, ahoj!" máva na mňa Rita od stola na verande a verbuje ma k sebe. Do tejto kaviarne chodíme neustále, je to tu priestranné a aj napriek tomu, že sedíte vo vnútri, kvôli preskleným oknám a zeleni naokolo to na vás pôsobí, akoby ste sedeli rovno vonku na čerstvom vzduchu. Obsadila náš stôl s prútenými stoličkami otočený smerom na juh, pod ktorým sa ťahajú husté kríky so zeleným porastom.

"Ahoj, miláčik," odpoviem jej a skleslo sa usádzam oproti nej.

"Práve sa skončilo tvoje obdobie sexuálneho pôstu a sňala si zo seba to čierne rúcho cudnosti, tak potom prečo vyzeráš, ako keby si prišla o všetky svoje loboutinky?"

"Bozkávala som sa s Damiánom."

"Ty sa nezdáš! Jednu noc si to rozdávaš s našim milým Adriánom, na druhý ti Damián strká jazyk do hrdla. To ti schvaľujem, konečne si sa od svojej najlepšej kamarátky na celom svete niečo naučila," tľapká ma hrdo po pleci a tlieska mi.

"Nie je to tak! Ten bozk sa mi vôbec nepáčil! Opätovala som mu ho len preto, aby si nemyslel, že mi svojím jazykom môže zavrieť ústa. Nenávidím ho."

"A práve kvôli tomu ťa priťahuje. Typická učebnicová situácia."

"O čom to hovoríš?"

"Čím viac ho nenávidíš, tým viac ho chceš. Je to pre teba novinka? To si sa z tých svojich kravín na Netflixe nič nenaučila?"

"Mám sa učiť z nereálnych scenárov režisérov?"

"Keď si v jeho prítomnosti, máš chuť mu vyškriabať oči a z tvojho systému sa vyparuje sexuálne napätie, ktoré ťa na jednej strane od neho odpudzuje a na tej druhej by si si priala vyspať sa s ním. Tým, že si nič nedarujete zadarmo a nadávate si, medzi vami rastie chémia, ktorá postupne musí splanúť. Je to ako pri pokuse zapálenia ohňa vodou. Musíš ho najprv iniciovať, na začiatku sa postupne vytvára teplo, ktoré spôsobuje sublimácia jódu, veľké množstvo pary uniká z misky a hliník sa s jódom zlučuje za vzniku plameňa."

"A tvoja pointa?" nechápavo zvraštím obočie a na jeden dúšok do seba vylejem kávu zo šálky.

"Provokuješ ho, on provokuje teba a postupne sa z nenávisti stane žiadostivosť a fyzická príťažlivosť."

"To nehrozí. Nič pre mňa neznamená."

"Chlap pre teba nemusí niečo znamenať, aby si sa s ním vyspala, zlatko. A čo na to Adrián? Alebo je medzi vami len príležitostný sex?"

"Adrián sa o tom nemôže dozvedieť, pretože by mu to ublížilo. Nič to pre mňa neznamenalo, bol to obyčajný, bezvýznamný bozk, na ktorý si o niekoľko dní už ani nespomeniem. Damián Oswald je pre mňa irelevantný."