Páčilo sa mi zahrávať sa s ním. Ten jeho výraz bol na nezaplatenie. Je naivný, ak si čo i len na moment myslel, že by som mu dovolila dotknúť sa ma. S tým naničhodníkom by som sa nevyspala, ani keby bol posledný muž na tejto planéte a závisel by od toho osud celej ľudskej rasy. Nemôžem ho vystáť, zakaždým sa musím premáhať, keď čo i len dýcham rovnaký vzduch ako on. Ale zrazila som mu krídelká a čuší. Motá sa okolo mňa, kráčame v tesnej blízkosti, ale ten úškrn z jeho tvári sa vytratil. Nahradilo ho niečo nečitateľné, žeby predsa len náznak hanby? On tuším skutočne predpokladal, že ten návrh myslím seriózne. To je ale hlupák. Nielenže je to blbec, ešte je aj prostomyseľný. Alebo skôr sprostomyseľný? Pravdepodobne obe z týchto vecí. Ešte k nikomu som necítila toľko pohŕdania. Absolútne ho nerešpektujem a je mi ukradnuté, čo mu poviem. Nepremýšľam nad tým, že je môj klient a mala by som sa k nemu vyjadrovať slušne, hovorím vždy prvú vec, ktorá mi padne na um bez toho, že by som o tom nejako hlbšie premýšľala. Nemám z neho strach. Viem, že urážaním len klesám na rovnakú podradnú úroveň, akú ma on, ale jednoducho pri ňom nedokážem držať jazyk za zubami. Chcem mu každú jednu urážku vrátiť a zasiahnuť ho ňou. Neovládam sa. Zniem detinsky a správam sa nemožne, avšak on vo mne vzbudzuje monštrum, ktoré som v sebe až doteraz úspešne skrývala. Je nemožné uložiť ho naspäť k spánku, pokým sa nachádzam v jeho tesnej blízkosti a stretávam každý deň. Vytáča ma. Bohvie, ako by to vyzeralo, keby sa tá noc v klube nestala. Keby som s ním nemala žiadne predchádzajúce skúsenosti. Bolo by to rovnaké?

Časom by mi určite jeho sebavedomosť a arogantnosť začínala liezť na nervy a jeho uštipačné narážky by som aj tak nedokázala prepočuť. Ostatní klienti sa ku mne správali slušne a vážili si ma. Nenapadlo by ich urážať ma a častovať ma toľkými nadávkami. Lenže Damián je iný. Nepozná hodnoty. Nie je mu nič sväté. Ale to je u zbohatlíckych a preafektovaných detičiek miliardárskych rodín úplne bežná vec, takže ma to vôbec neprekvapuje. Aj on sa však dokáže pretvarovať. Hrá sa na milého a slušného chlapa, ktorý si prešiel rebelskou fázou a dnes je z neho úspešný podnikateľ, ktorý organizuje charitatívne večierky a zúčastňuje sa na dobročinných akciách. Možno to je absolútne jediná vec, ktorú máme my dvaja spoločnú. Vieme predstierať a byť niekým iným. Nerobí mi problém zahrať sa na partnerku druhých mužov, pretože sú mi ukradnutý a patrí to k môjmu povolaniu. Ani predavačka sa predsa necíti smutne, keď niekomu vedome predá cigarety alebo alkohol. Udržuje ich závistlivosť, ale je to jej práca. Účel je predávať. To urobila. Predala za peniaze a ďalej sa o život toho človeka nestarala. So mnou je to rovnaké. Prežijem s tými mužmi deň alebo dva, hrám sa, že som do nich bezhlavo zamilovaná a keď sa to celé skončí, rozlúčim sa s nimi, oni mi vyplatia peniaze a ďalej sa nevidíme. Život ide ďalej a ja sa viac nezaujímam, čo im o mne doma narozprával. Urobil zo mňa podvodníčku? Vymyslel si, že za krachom nášho neexistujúceho vzťahu stojím ja? Je mi to maximálne jedno. V deň, keď som spoznala jeho kamarátov alebo príbuzných, som nebola sebou. Takže teoreticky to ani nebolo moje meno, ktoré neskôr očiernil. Bola to druhá osoba. Vymyslená. Čoraz častejšie mám však pocit, že pri Oswaldovi som viac sebou, ako kedykoľvek predtým. Pri ňom som viac svojím ja, ako niečo predstieram. Z toho začínam mať popravde strach. Prečo mu dávam najavo svoju pravú stránku? Nezáleží mi na tom, akú ma chcel mať, som tým, kým chcem byť ja sama. Platí mi a mala by som ho poslúchať, ale neviem sa k tomu premôcť. A keď už mám byť stopercentne úprimná, nechcem to. Je odľahčujúce nebyť falošná. U ostatných klientov som bola falzifikát Gucci kabelky. Síce som vyzerala ako tá pravá, ale pri bližšom pohľade by ste hneď zbadali, že tá pravá ma na vonkajšej strane povrchu kratšiu pätku a na vnútornej dlhšiu, zatiaľ čo u falošnej je to úplne iný prípad. Na prvý pohľad som vyzerala rovnako, ale pri dlhšom skúmaní by ste veľmi ľahko spoznali rozdiel.

Vždy som mala podrezaný jazyk a pri každej príležitosti ho aj s hrdosťou využívala. Nikomu som sa nebála povedať svoj vlastný názor a vždy im to dala pekne vyžrať. Táto moja stránka bola odložená nabok, pekne uložená v poličke počas pracovného času. Stretnutím Damiána Oswalda sa ku mne opäť vrátila a je náročné ju znovu uložiť tam, kde bola. Dnes nejdeme do jedálne, kráča už predo mnou a vedie ma k otáčavým dverám, kde na nás pred vchodom už čaká jeho šofér. To ideme na tú premiéru až tak skoro? Aspoň sa vyhnem ďalšiemu posedeniu s tou pochmúrnou rodinou. Viac takých sedení a ja sama si budem musieť nasadiť nejaké antidepresíva. Ruky ma znovu zastrčené vo vreckách. Ani sa na mňa nepozrie, rovno zaliezol dovnútra a posadil sa k oknu. Jeho šofér mi podržal dvere a galantne ich za mnou zavrie. Sadla som si tiež k oknu, je medzi nami dosť veľká medzera. Ranila som jeho mužské ego? Dobre mu tak. Zrejme si myslí, že tou ignoráciou niečo docieli. Na to môže ale pokojne zabudnúť. Vyhovuje mi to takto. Slová povedané v jeho blízkosti sú len plytvaním času. Adrián sa vezie na aute za nami. Ešte dobre, že som počas tej jazdy výťahom nemala zapnutú svoju kameru, ani len nechcem premýšľať nad tým, ako by to dopadlo, keby videl, čo som tam stvárala. Žiarlil by a hneval by sa. Právom. Nemala by som zvádzať ostatných mužov. Hoci to bolo hrané, nebolo to správne. Síce sme si neurčili žiadnu nálepku a veciam nechávame voľný priebeh, stále je to medzi nami čerstvé a ja hlúpa som to mohla touto neuváženosťou celé pokaziť. Našťastie ma nevidel a aj tak sa nič nestalo, takže by to malo byť v poriadku.

"Nestrápnite ma a mlčte. Teraz budem hovoriť iba ja," ozve sa pred veľkou budovou, pred ktorou už čaká kopa nedočkavých novinárov s kamerami a mikrofónmi. Samozrejme, že im oznámil, že tu budeme.

"Takže mám spĺňať úlohu vášho módneho doplnku?"

"Dnes áno, ale osobne by som vás nikdy nepoužil ani ako kľúčenku na dvere od kôlne."

"A čo keby ste z tých dverí vyšli sám? Vaša samoľúbosť aj tak preplní celý areál. Nepotrebujete krovie, to vaše gigantické ego nedáva priestor pre nikoho iného."

"Niekto je vystrašený z toľkých kamier? Malomeštiačka ako ste vy je zrejme naučená len na žiaru pouličných lámp v nejakom zapadákove na lazoch, mám pravdu?" Otočí sa od okienka a úškrn sa mu znovu vrátil na ten sebavedomý ksicht. Tvári sa, že zožral všetku múdrosť sveta. No veď ja mu ukážem.

"Chcete sa hrať, tak poďme na to," zahlásim posmešne, otvorím si dvere a vychádzam z nich pred celú tu masu ľahkovážnych novinárov s kuracími mozočkami. Idú sa pretrhnúť, všetci sa tlačia dopredu, aby na mňa mali čo najlepší výhľad a doslova sa preťahujú o to, kto získa moju fotku z najbezprostrednejšej blízkosti. Z toľkého cvakania bleskom ma pália oči, ale nedávam to na sebe znať. Veselo im kývam a pózujem, rozdávam falošné úsmevy na každé strany a snažím sa vyzerať sebavedomo. Som si vedomá, že o niekoľko minút bude moja tvár vyvesená na všetkých mediálnych platformách, kde budú trolovia za počítačmi komentovať môj mejkap až po voľbu spodného prádla, ale ani to ma neodrádza. Predvádzam sa a na počudovanie mi to ani nie je nepríjemné.

"O čo sa tu teraz snažíte?" Pristúpi ku mne z druhej strany a pevno ma zviera za pás.

"Hrám sa na váš poslušný módny doplnok, pán Oswald," zahlásim primitívnym hlasom blondíny a do kamery uštedrím vzdušný bozk.

"Máte šťastie, že sme na verejnosti, slečna Karlová."

"Nie, to ľudia, ktorí vás v živote nestretli, majú šťastie. Závidím im," hovorím skrz silený úsmev a pobozkám ho na líce. Neviem, či je to vplyvom týchto médií, alebo sa ho len snažím naštvať viac, ako obvykle, ale mám chuť znemožniť ho a to aj za cenu, že sa zo mňa stane prihlúpa blondína, o ktorých sa píše v každom trápnom vtipe.

"Pán Oswald, je pravda, že ste zasnúbený?" zakričí nejaký novinár z diaľky a všetci striehnu ako supy na odpoveď. Ako keby ju dopredu nepoznali. Toto divadlo je len narafičená fraška, ktorou si chce získať Vivien. O tom som v tomto momente presvedčená.

"Snažili sme sa udržať to v tajnosti, ale dnes musíme vyjsť s pravdou von. Elena je láska môjho života. Dopĺňa ma, podporuje a stojí pri mne, stretnúť ju bola tá najlepšia vec, ktorá sa mi mohla stať. A zamilovávam sa do nej zakaždým, keď ju vidím. Je to prvé, čo ma napadne, keď počujem slovo láska. Zažíval som náročné obdobie a myslel si, že sa už nikdy nezamilujem, ale potom do môjho života vstúpila ona. Nádherná blondína s bledou pokožkou, inteligenciou a takým tým tajomnom, ktoré vás núti chcieť ju spoznať bližšie. Pred niekoľkými mesiacmi som ju požiadal o ruku a ona povedala áno. Stane sa mojou manželkou a ktovie, v budúcnosti možno aj matkou mojich detí. Je láskou môjho života a prajem si stráviť s ňou večnosť," hovorí s mäkkým výrazom a pri vyslovovaní týchto slov sa pozerá priamo na mňa. Akoby ich skutočne venoval mne a vôbec si nevšímal, že pri nás stoja chamtivé média. Niečo sa mu musí uznať, v hereckých schopnostiach by prekonal aj mňa. Ten jeho PR manažér musí čítať neskutočne veľa ošúchaných klišé citátov, ktoré mu už len napíše na papier a on ich poslušne odrecituje. Sú vôbec tupí, že mu tieto jeho táraniny hlcú.

"Bude mi najväčším potešením stať sa matkou tvojich detí, Damián," zahrám sa na poslušnú snúbenicu a pre novinárov mu udelím ešte jednu pusu na líce. Tvárim sa sladko ako med, pre ľudí zvonku azdaže aj navodzujeme dojem čerstvo zamilovaného páru. Moje pery sa len letmo dotknú jeho líca. Nie je to ozajstná pusa, len sklonenie hlavy k jeho smeru, ktoré na fotke bude s určitosťou vyzerať ako reálny bozk. Stále ma ruku položenú okolo môjho drieku a hádže na mňa zamilované pohľady. My dvaja sa nenávidíme, ale pred očami druhých sa na počkanie dokážeme zahrať na niekoho, kto sa miluje nekonečnou láskou.

Novinári mu kladú ďalších milión otázok ohľadom nášho stretnutia, ale na žiadnu z nich ďalej neodpovedá. Jeho ochrankári sa postavia za nás a vedú nás ku schodom budovy. On ma neustále silno drží za ruku a keď sa predierame cestou pomedzi toľkých tých ľudí, chráni ma dokonca vlastným telom. Je tu veľká tlačenica, ľudia, ktorí by s ním chceli fotku a fanatickí fanúšikovia, ktoré vykrikujú jeho meno so žiadosťou o autogram, akoby bol nejaká svetová celebrita. Nerozumiem, čo na ňom všetci vidia. Nie je to jeho úspech, priživuje sa na úsilí svojho otca. Nepatrí mu tá sláva. Na moje prekvapenie sa však pristavuje pri pubertiačkách, ktoré postávajú pri schodoch a podpíše sa im na svoju fotku. A ochotne si s nimi urobí ešte aj populárnu selfie, z ktorej sa oni idú zblázniť a skáču ako šialené. Prevraciam nad nimi očami a ďalej pokračujeme v ceste do kinosály, ktorá je vyhradená len pre blízky okruh ľudí. Vôbec netuším, na čo sa to budeme vlastne pozerať, ale snáď to nebude nič nudné, ktoré ma tam prinúti zaspať. Po vstupe sa vítame s nekonečným radom ľudí, ktorým ma znovu predstavuje a ja opäť spĺňam len rolu prívesku. Všetci sa rozprávajú len s ním a na mňa vrcholne kašlú. Čo ma nezaujíma, ale to postávanie pri ňom mi začína liezť na nervy. Našťastie mi Adrián vkuse niečo hovorí do slúchadla a spríjemňuje mi tento trápny okamih. Po zvítaní s úplne každým, kto vkročil do miestnosti, si sadáme do miestnosti s nahusto pristavenými červenými sedadlami a čakáme na premietnutie filmu. Po celý čas nič nehovoríme, on je zapozeraný na obrazovku a ja odratúvam minúty a neustále sledujem čas na svojich hodinkách. Je to typická slovenská hatlanina, ktorá sa výrobou a námetom chcela podobať svojou veľkoleposťou americkému žánru, ale nakoniec sa z toho vykľul len obyčajný šedý priemer, na ktorý si po hodine ani nespomeniete, o čom vôbec bol. Nekonečné množstvo dejových liniek, z ktorých ani jedna nedávala nejaký väčší význam a mám taký dojem, že ani poriadne nebola uzavretá. Žánrovo je to ladené do romantickej komédie, ale ak by som mala spočítať, koľkokrát som sa úprimne zasmiala, číslo sa začalo aj skončilo na nule. Zívam od únavy a mám sto chutí nechať tu tohto hlupáka samého. Po dlhých hodinách sa rozsvieti svetlo a nastáva dlhý potlesk, ktorý nepatrí režisérovi za sfilmovanie tejto frašky, ale tomu, že sa toto mučenie konečne skončilo.

Po dohraní filmu sa samozrejme ešte musíme zúčastniť nejakej hlúpej "afterpárty", aby sme sklonili poklonu Damiánovmu kamarátovi. Je taký zaneprázdnený, že ma necháva pri stole s občerstvením a celý večer ho takmer nevidím. Rozpráva sa s kadekým, flirtuje so ženami a hádže na nich tie svoje zvodné pohľady. Fakt tento chlap nedokáže toho svojho vtáka udržať v nohaviciach ani jeden celý deň? Patetické. Ku sklonku dňa ku mne prichádza a bez dovolenia ma vedie za ruku von. Tvári sa chladne a pred dverami ma púšťa. Kráča opäť predo mnou a ignoruje ma. Čo mu zišlo pod nos? Správa sa ako keby mal svoje dni. Vlastne klamem, omnoho horšie. Pretože to by potom znamenalo, že má svoje dni nepretržite. Aj na limuzíne sa vozíme v úplnej tichosti. Obaja usadení na svojich krajoch pri okne, z toho ani jeden sa neprihovára tomu druhému. Nevšíma si ma ani po vystúpení z auta a bez slova kráča do výťahu. Nebudem namietať, ak to odteraz bude takéto. Žiadna interakcia mimo stanovených hodín na verejnosti. To znie lákavo. Keď zabáčam ku schodom, zazvoní mi mobil a na obrazovke naskakuje prichádzajúci hovor od Rity.

"Prosím, miláčik," zdvihnem, aj keď už tuším, o čom sa budeme rozprávať.

"Moja najlepšia kamarátka je celebrita! Musíš ma zoznámiť s tými ľuďmi, ktorých si dnes stretla. Konečne môžem využiť tvoje konexie!"

"Ako sa máš, Elena? Ako ide akcia? Chýbaš mi a mám ťa rada. Ďakujem, dobre. Čo ty?"

"Nebuď hneď taká panovačná, podľa toho, čo som videla na internete, máš sa vynikajúco, ty potvora. Ešte ti len nájsť nejakého chlapa na uvoľnenie sexuálneho napätia a všetko bude báječné."

"Už som ho uvoľnila."

"Ha? Ako? Dobre som počula? Vzdala si sa svojho dvojročného celibátu?"

"Bolo to len rok a tri mesiace!" ohradím sa.

"To sú v podstate dva roky. Deväť mesiacov hore dole. Kto bol ten štastlivec?"

"Adrián."

"Ja odpadnem! Kedy? Ako? Kto bol hore? Mala si orgazmus? Bolo to rýchle alebo ti to trvalo dlhšie?" chrlí na mňa jednu otázku za druhou a všetky mi ich položila na jeden dych, skutočne sa ani nenadýchla a nedávala za nimi potrebnú pauzu.

"Včera, v sprche a na posteli. Trikrát a takmer okamžite."

"A najpodstatnejšia otázka, má ho veľký? Pamätáš, keď sme raz boli spolu na kúpalisku a ledva sa mu zmestil do tých úzkych plaviek. Bola to poriadna guča, mal to v tom rozkroku dosť natesno..."

"Nebudem sa tu s tebou rozprávať o veľkosti Adriánovho penisu!" skríknem hlasnejšie, ako som si predstavovala a rýchlo si zakrývam ústa rukami, pretože cez recepciu práve prechádza Vivien a ja nechcem, aby si ma všimla.

"Nebuď taká úzkoprsá. Som vynikajúca kamarátka a zaujímam sa o to, či moja kamarátka dokáže po tom sexe vôbec chodiť. On ho má podľa všetkého nadmieru veľký a ty si svoju vagínu nechala zapadnúť prachom, je normálne, že sa ťa na to pýtam!"

"Už musím končiť, zlatko. Zajtra ti zavolám a môžeme sa stretnúť na káve, ľúbim ťa!" zahlásim do reproduktoru a narýchlo jej skladám, pretože pokus o vyhnutie sa Vivien stroskotal a ona si s úsmevom razí cestu mojím smerom. Nasadzujem úsmev a snažím sa tváriť nenápadne.

"Elena, ahoj. Kedy ste sa vrátili?"

"Len prednedávnom."

"Páčil sa ti film? Len mi ho, prosím, neopisuj, teším sa, keď na neho zájdem do kina."

"Veľmi. Máš sa na čo tešiť, Damiánov kamarát má naozaj talent," presviedčam ju a drzo jej klamem do očí. Keby jej mám povedať skutočný názor na ten ohavný film, musela by som použiť samé negatíva.

"Keď už sme pri Damiánovi, kde je?"

"Šiel na izbu, ja som si musela vybaviť jeden telefonát."

"Tak ťa odprevadím. Aj tak som sa chcela pobrať do svojej izby."

"To nebude nutné. Trafím aj sama."

"Aspoň sa budeme môcť trochu porozprávať. No tak, nenechaj sa prehovárať."

"Tak teda ako myslíš," vzdávam sa a kráčam za ňou do otvoreného výťahu.

"Bolo čudné stáť pred toľkými médiami?" zaskočí ma svojou otázkou a upriamuje na mňa zvedavý zrak.

"Trochu áno, ale som jeho snúbenica, musím si zvykať."

"Aj pre mňa bolo náročnejšie začleniť sa postupne do tohto spôsobu života, ale zvykneš si. Po čase to pre teba už nebude predstavovať zdroj starostí."

"Ak mám byť úprimná, čakala som, že budeš iná."

"Zatrpknutá a žiarliť na vás?"

"Tak nejako."

"Som šťastná, keď vidím Damiána šťastného. Záleží mi na ňom. Napriek všetkému, čo bolo popísané v bulvári, sa to medzi nami neskončilo za zlých podmienok. Patril do môjho života a navždy bude mať priestor v mojom srdci."

"To je od teba šľachetné."

"Neboj sa, nechcem ti ho prebrať. Je celý tvoj," zahlási trochu panovačne a aj napriek tomu, že ma vidí zastavovať na Damiánovom poschodí, odprevádza ma až úplne k jeho dverám a čaká, kým ich otvorím a zaleziem do jeho izby. Čo mám teraz robiť? Ak pohnem kľučkou a bude zavreté, ako jej to vysvetlím? Čo povie na to, že nemám kľúč od izby svojho údajného snúbenca? Risknem to a pohnem kľučkou. Na počudovanie je otvorené. Bez opýtania vkročím a zabuchnem za sebou dvere. Vzdychnem si od úľavy a otočím sa smerom od dverí, kde ma víta pohľad na polonahého Damiána práve vychádzajúceho zo sprchy.

"Money can't buy you happiness, but it can buy you a Ferrari. To ako vážne? Už keď si človek myslí, že nedokážete byť viac infantilný, vy ma znovu presvedčíte o opaku," čítam slová napísané na jeho chrbte, ktoré sa rozprestierajú po celom jeho obvode. Naozaj má na chrbte takéto detinské tetovanie?

"Nenaučili vás doma, že pred vstupom do cudzej izby sa má klopať?"

"Nebodaj sa mladý pán Oswald ostýcha? Nebojte sa, nemáte nič, čo by som už aj tak predtým nevidela," narážam na jeho polonahé telo, po ktorom mu ešte stále stekajú kropaje vody.

"Máte pravdu," súhlasí so mnou a chabo zakasaný uterák padá s ľahkosťou dole ku jeho nohám a on ostáva stáť úplne nahý. Neodtrhnem od neho zrak, ale snažím sa nezachádzať očami do územia jeho rozkroku.

"Správate sa pateticky."

"A ako ste sa správali včera vy? Ako obyčajná radodajka, ktorá si to rozdáva na verejnosti so svojou gorilou. Čo by na to povedala vaša šéfka?" Naťahuje si boxerky a z komody predo mňa predkladá fotku mňa a Adriána zo včera, na ktorej sme v náruživom objatí a bozkávame sa.