Čo to akože mal byť za výraz na jeho tvári? Obvykle sa vždy správa ako pán sveta a uškŕňa sa. Teda obvykle počas tých piatich dní, čo ho poznám. A prečo sa v mojom vnútri objavil ten pocit viny, ktorý ľutoval voľbu svojich slov? Nemám žiadne opodstatnené právo sa tak cítiť. Nič som mu neurobila. Zaslúži si počuť z mojich úst každú štipľavú poznámku, ktorú mu uštedrím. Ešte včera sa mi tu chválil tým, že má pod palcom všetkých v tomto meste a dnes mi tvrdí, že nie vždy môžeme dostať to, čo chceme. No, pre väčšinu ľudí toto určite platí, ale pre neho? Ani náhodou. Nedostal v detstve na Vianoce autíčko, ktoré by sa dalo ovládať mysľou, pretože ho ešte nezačali vyrábať? Nedokážem si predstaviť, čo by už len jemu mohlo chýbať. Láska rodičov? Aké príznačné. Možno práve kvôli tomu je z neho taký chrapúň. Kvôli nedostatku rodičovskej lásky. Ale tým si prešli všetky zbohatlícke zlaté detičky, nič nové pod slnkom. Kvôli tomu si vyžaduje od každého pozornosť? Pretože jej nedostával doma dostatok? Smutné. Keby sme sa všetci chovali tak, ako on, len kvôli tomu, že sme nevyrastali v práve jednotnej a súdržnej rodine, po zemi by už nechodil pravdepodobne ani jeden normálny človek. To nie je ospravedlnenie pre jeho správanie. Pravdepodobne sa hral znovu len na zaujímavého a keďže nemal dostatočnú odpoveď, zahral sa na ublíženého. Myslel si, že vo mne vzbudí súcit? Dobre, možno na tú krátku chvíľu som ostala zarazená, ale na mňa jeho triky nefungujú. I keď som videla aj jeho druhú stránku, ktorú na mňa s veľkou pravdepodobnosťou len hral, nie je mi o nič sympatickejší. Vlastne som vôbec prekvapená, ako som to s ním vydržala v jednej miestnosti bez toho, aby sme sa rovno nepozabíjali.

Keď začnem behať, svet predo mnou sa vytráca do neurčitých machúľ a prestávam vnímať všetko okolo seba. V škole som patrila do bežeckého tímu, ak mám byť úprimná, bola som v tom aj celkom dobrá a priniesla škole niekoľko medailí, ale po čase mi prestalo vyhovovať bežanie na povel. Na hvizd hlavného rozhodcu, ktorý mi dal na beh povolenie. Odštartovanie bez jeho rozkazu a zvuku píšťalky nebolo možné. A ja vo všeobecnosti nemám rada pravidlá a vrcholne neznášam, keď mi niekto niečo prikazuje a porúča. Rada sa riadim podľa seba a vlastným inštinktom. Beh len po určitú hranicu nebol celkom mojím štýlom. I keď som milovala víťazenie nad ostatnými bežkyňami. To mi na tom popravde imponovalo zo všetkého najviac. Byť schopná niekoho premôcť a povedať si, že na konci som možno odviedla o trochu lepšiu prácu ako oni. Vyzniem panovačne, však? Ale nikdy som sa nad nikým nepovyšovala. Všetky svoje súperky som považovala vždy za seberovné a rešpektovala ich. V športe je disciplína a vzájomný rešpekt najdôležitejší. Na konci dňa síce svoju súperku môžete poraziť, ale vždy bude pre vás niekým, kto vás posúval do limitu a hraníc svojich vlastných síl. Aj jej zadosťučinením sa vám podarilo vyhrať, pretože vám dodávala motiváciu zvíťaziť nad ňou a pokúsiť sa poraziť ju. Konkurencia je dôležitá. Poskytuje vám podnety, pre ktoré ste schopní prekonávať vlastné schopnosti a sily.

Dnes je pre mňa beh len voľnočasová aktivita, ktorá je šikovným pomocníkom pri boji so stresom. Uvoľňuje moju myseľ a telo. Nebehám, pretože si to vyžaduje nejaký môj špeciálny tréningový plán, jednoducho je to môj koníček, ktorý mi ako jediný pomáha zabudnúť na problémy, ktoré mi kolujú hlavou. Hoci vo väčšinu času sa od nich dokážem odosobniť a nezasahujú do mojej práce. Nelamentujem zbytočne nad vecami, ktoré sa nedajú ovplyvniť, pretože to by bolo plytvanie. V detstve som často premýšľala nad tým, prečo mi nebolo dopriate vyrastať v kompletnej rodine s otcom a mamou, ale dnes sa nad niečím takým nezamýšľam. Svet funguje zvláštnym spôsobom a my ľudia sme len obyčajné postavičky v jeho divadelnej hre. Možno aj kvôli tomu som sa lepšie naučila samostatnosti a schopnosti rozhodovať sa bez predchádzajúceho poradenia. Keď musí človek skorej dospieť, všetko sa zdá v tej dospelosti tak nejak normálne. Prevziať za seba zodpovednosť ešte skôr, než dovŕšite ten povinný a povästný osemnásty vek života a máte dovolené sadnúť si do baru a objednať si alkoholický drink bez toho, že by ste sa museli báť, či vás niekto nachytá, vás naučí mnohým veciam. Pochopíte, že človek sa nemusí stať starším a vyspelejším len pribúdajúcim vekom. Môže to docieliť aj tým, že sa vzdá pozície bezstarostného tínedžera a ujme sa titulu "hlava rodiny, ktorá domov prináša prostriedky na živobytie."

"Prosím?" ozvem sa po stlačení zelenej ikonky na obrazovke mobilu, keď prechádzam z posilňovne do výťahu.

"Prosím? Čo som ti včera hovorila, nemala si sa mi ozvať večer a zreferovať mi, ako ste vyriešili celú tú vec s médiami?" rozčuľovala sa do telefónu Rita a ani ju nemusím vidieť, viem, že sa jej práve na čele objavila taká tá malá navretá žilka, ktorú za iných okolností nie je vôbec na jej vysokom čele vidieť.

"Rita, miláčik, vieš, že keď sa budeš takto rozčuľovať, vytvoria si ti na čele nepríjemné vrásky, ktoré uvidíš zakaždým, keď sa pozrieš pri úsmeve do zrkadla. Chceš to riskovať?"

"Mám kamaráta, ktorý by mi poskytol zľavu na injekciu s botoxom a ešte k tomu aj menší bonus tej jeho injekcie v nohaviciach, takže neprekrúcaj tému a okamžite mi povedz, čo sa včera stalo!"

"Bol za tým on," zahlásim laxne a opriem sa o stenu vo výťahu.

"Prosím, povedz mi, že len žartuješ."

"Nežartujem. Pomstil sa mi za kopanec do rozkroku."

"Počkaj, čo? Za aký kopanec do rozkroku?" nechápavo zopakovala moje slová, ale z jej hlasu som dokázala zistiť, ako ju táto informácia potešila.

"Deň predtým sa ku mne správal znovu neslušne, nazval ma ženou, ktorá predáva svoje telo za peniaze, neovládla som sa a intuitívne pozdravila svojím kolenom jeho menšieho kamaráta."

"Si si istá, že si ho pozdravila len kolenom?"

"Rita, čo si to o mne myslíš?"

"Nič, ja len, že aj keď by som ho kvôli tomu, čo ti povedal a urobil, najradšej roztrhala v zuboch, nemôžeme popierať fakt, že je nesmierne sexy a viem si predstaviť, že je v posteli doslovný boh sexu."

"Ďakujem za podporu."

"Ale no tak, chceš predstierať, že popri tomto celom hašterení sa medzi vami neobjavila žiadna chémia? Stavím sa, že z vás doslova vyžaruje sexuálne napätie, ktoré by si ty, zlatko, mala konečne vypustiť."

"Nepotrebujem chlapa na vypustenie napätia."

"Ako dlho si s nikým nespala?"

"Nepamätám si a vôbec, nie je to tvoja vec!" defenzívne som vyhlásila do telefónu, ale v skutočnosti boli takéto diskusie na dennom poriadku. Neprekáža mi riešiť ich s Ritou, pretože si hovoríme všetko, aj keď je to niekedy intímnejšieho charakteru.

"Keď si to nepamätáš, znamená to, že dlho. Nebolo to naposledy s tým barmanom Romanom, s ktorým ste randili niekedy pred rokom a pol?"

"Bolo to pred rokom a tromi mesiacmi!"

"Ježiš, to som povedala zo srandy, vážne si nemala sex už viac ako tristošesťdesiatpäť dní?! Práve teraz prechádzam ulicami ku Starbucksu, ale potrebujem si niekam sadnúť, pretože táto informácia ma doslovne odrovnala a moje nohy nevládzu chodiť!"

"Rita, nepreháňaj! Popri práci, študovaní a staraní sa o starú mamu som na vzťahy nemala jednoducho čas!"

"Kto ti tu hovorí o vzťahoch? Si mladá, nádherná s krásnymi dlhými nohami, za ktoré by som ja vraždila, máš dovolené jednorázovky, ktoré na druhý deň ráno, po uspokojení tvojich potrieb, vyhodíš bez raňajok zo svojej postele."

"Mám dojem, že si nás dve mýliš. Zlatko, vieš, že to nie je môj štýl."

"Tak nech sa to stane tvojím štýlom! Si si istá, že ti to tam dole ešte funguje a nezapadlo prachom?"

"Toto už naozaj hraničí s prekročením osobných hraníc. Ubezpečujem ťa, že som v úplnom poriadku."

"Prečo si mi včera nezdvihla?" zmenila po hlave tému.

"Pretože som nebola sama a nechcela Adriána zobudiť."

"On spal v tvojej izbe? Akože pri tebe? V rovnakej posteli?" pokladala mi jednu nedokončenú otázku za sebou.

"Nemusíš byť taká prekvapená a odpoveď je áno," odpoviem satisfakčne a dvere výťahu sa otvoria na mojom poschodí.

"Ja ťa tu karhám za to, že tvoja vagína si v poslednom čase neužila žiadnej akcie a ty mi pritom ani nepovieš, že včera sa ti Adrián konečne dostal pod nohavičky?"

"Len sme spolu spali. A spali myslím doslovne, so zavretými očami, prikrytí prikrývkami a snívajúci o niečom, čo sme obaja na druhý deň zabudli. K ničomu inému nedošlo."

"Ja tomu chlapovi asi skutočne tie gule odstrelím! Dokedy chce čakať na to, kým sa konečne rozhýbe?"

"Keby nás nevyrušila hotelová služba, možno by aj k niečomu došlo, ale nakoniec sme obaja uznali za vhodné, že bude najlepšie, keď si spolu nič nezačneme, dokiaľ sú z nás kolegovia."

"Keby ste to Timee vysvetlili, určite by to pochopila. Je chápavá a váš vzťah by jej nevadil."

"Tu nejde len o ňu, ale aj obyčajný princíp a tým je, že by ma musel sledovať pri hraní sa na partnerky druhých mužov a nemohol by urobiť nič, pretože to je to, čím sa živím. Žiadny chlap by s niečím takým nesúhlasil a ja si jednoducho teraz nemôžem dovoliť uprednostniť chlapa skrz moju kariéru. Už budem musieť končiť, potrebujem ísť ešte do sprchy a máme sa stretnúť znovu na raňajkách, ľúbim ťa. A pozdravuj Daniela."

"Pá. Ľúbim ťa," pozdraví sa aj ona a náš telefonický rozhovor sa končí. Urobilo mi dobre porozprávať sa s ňou, je svojská a skutočne nepozná zábrany, vždy povie prvú vec, ktorá ju napadne a nezaujíma ju, čo si o nej ľudia budú myslieť, a preto ju vážne zbožňujem. Je mojou sestrou od druhej matky. Nemusí nás spájať pokrvné puto, aby som ju tak mohla nazývať.

Rýchlo sa dostávam pod sprchu a horúca voda stekajúca po mojom chrbte mi uvoľňuje svaly a keby je možné ostať v nej zavretá po celý deň, ani by ma nenapadlo vyjsť z nej. Horúca voda z trysiek masážneho sprchového kútu znie omnoho príjemnejšie, ako sedenie pri Damiánovi a jeho exmanželke. Od včera som ju nevidela. Povedala mi len, že musí riešiť naliehavú situáciu a že si to vynahradíme. Je majiteľkou baletného centra pre deti a mládež a sama sa baletu aktívne venuje. Má za sebou niekoľko súťaží a vo svojom odbore je veľmi úspešná, ale jej sláva sa naplno prejavila až po oznámení jej vzťahu s Damiánom. Predtým o nej veľa ľudí nevedelo a medzi nich som patrila aj ja. Neviem posúdiť, či sa preslávila a presadila v tejto brandži len kvôli slávnemu priezvisku Oswald, ale keby aj áno, neodsudzujem ju za to. Každý si pomôže ako vie. Keď ju už podviedol pred očami všetkých, aspoň jej to manželstvo pomohlo dostať sa na výslnie. Nie je to niečo, čo by som si želala sama pre seba, ale každý máme iné preferencie. Napríklad ja by som nikdy netúžila po tom, aby ľudia a manželské páry navštevovali moju manželskú poradňu len kvôli tomu, že môj manžel je miliardár a ja nesiem jeho priezvisko. Ale to je len môj názor. Nie každý si musí automaticky myslieť to isté.

Po vyjdení zo sprchy sa postavím pred šatník a pokúšam sa zvoliť kombináciu, ktorá by mi vyhovovala a v ktorej by som sa cítila komfortne. Volím čierne nohavice s vysokým pásom a rozšíreným strihom so zlatými gombíkmi našitými okolo vreciek pripomínajúce námornícky štýl, voľnú bielo-čiernu pásikovanú košeľu a špicaté čierne lodičky, ktoré majú vyše desaťcentimetrový podpätok kvôli dĺžke nohavíc. Vlasy si vyžehlím a upravujem do nízkeho elegantného drdolu. Som pripravená. Deň číslo tri sa môže začať.

"Dokážeš ty vôbec vyzerať aj inak ako úžasne?" víta ma od dverí hlas Adriána, ktorý sa frajersky opiera o stenu s nohou podopretou hore.

"Videl si ma dnes ráno, myslím, že to je dostatočná odpoveď na tvoju otázku."

"Ráno som ťa videl a vyzerala si dokonalo. Tvoja pointa?"

"Milosrdné lži na mňa neplatia, pán Kellner," zdvihnem obočie a ladne sa presuniem popri ňom.

"Nikdy som ťa nepokladal za ženu, ktorá nedokáže prijímať komplimenty," položil mi ruky na pás a otočil ma smerom ku sebe, aby som mu čelila pohľadom.

"Prijímajú sa mi ľahko, ale len vtedy, keď som sama presvedčená o ich oprávnenosti. Napríklad teraz viem, že vyzerám fantasticky."

"To teda vyzeráš," zloží mi ruky z pásu a gestikuluje rukami k dverám výťahu, čím ma verbuje, aby som do nich vstúpila ako prvá.

"A že vraj galantní muži už patria do vekov minulých."

"To je len mýtus. Pár sa nás tu ešte nájde."

"Dobre vedieť," odpoviem s úsmevom, ktoré na seba hádžeme ako nepríčetní po zvyšok jazdy, až kým sa na prízemí neohlási, že sme dorazili.

"Veľa šťastia pri raňajkách. Naozaj by som ťa najradšej toho manekýna zbavil, úprimne ťa obdivujem, že dokážeš v jeho prítomnosti sedieť a usmievať sa."

"Som dobrá herečka. Po väčšinu času mám chuť uzemniť ho, ale všetko to prekrývam smiechom."

"Tým falošným typom. Ten veľmi dobre poznám. Mám ja ale šťastie, že poznám ten tvoj pravý, pri ktorom krochkáš roztomilo ako prasiatko."

"Nekrochkám," zaškúlim na neho a obaja vybuchneme do smiechu.

"No sláva, slečna Karlová. Už som si myslel, že ste v tej posilňovni vypustili dušu. Neplatím vás za to, aby ste postávali pri svojej gorile."

"Budete ma dlho provokovať, ak chcete, ruka tej gorily môže s ľahkosťou pristáť na vašom ksichte," prehovorí Adrián agresívne a zatína ruky pri tele.

"Takže gorila, ktorá sa nedokáže ovládať."

"Keby som sa nedokázal ovládať, už dávno by vás zoškriabávali zo zeme."

"To by som sa nemohol volať Damián Oswald. Snáď si nemyslíte, že by som sa nebránil?"

"Máte na mysli, že by vás bránila vaša ochranka, nie?"

"Vyzývate ma snáď na súboj? Nebojím sa vás."

"Tak to by ste sa mali."

"Dobre, to by už aj stačilo. Blíži sa k nám Vivien, tie testosterónove kecy si nechajte na niekedy inokedy."

"Odchádzam, ale len preto, že si ma o to požiadala," Adrián poľaví a odvracia sa od nás, presne v čas, inak by sa stretol s Vivien.

"Poslúcha vás ako verný psík na obojku," konštatuje panovačne a bez dovolenia mi opäť položí ruku na driek. Vivien sa na nás pozerá, nemôžem mu ju zdrapnúť a odtiahnuť sa od neho. Starý Damián Oswald je späť. Tá zraniteľnosť mu dlho netrvala.