"El, máš poslednú šancu na vylezenie z postele, inak ťa z nej vytiahnem osobne bez ohľadu na to, že máš na sebe oblečené to nevkusné pyžamo!" zopakovala už asi po desiatykrát Rita a nervózne lomcovala rukami nad mojou rozvalenou osobou ležiacou na posteli. Užívala som si tento pohľad a robila som jej naprieky, pretože je neskutočný nervák a dokážu ju najedovať aj tie najdrobnejšie veci. Vždy jej na čele vybehne navretá žila a potom si z nej kvôli tomu uťahujem.

"Miláčik, vieš, že ťa milujem, ale pravdepodobnosť, že sa ti ma vlastnoručne podarí vytiahnuť z postele, je asi taká veľká, ako že zajtra vyhráme v lotérii najväčšiu výhru," posmešne som na ňu prehovorila, pričom som narážala na jej nízky vzrast. Meria niečo cez meter šesťdesiat, ale dala by som krk za to, že je to aspoň o päť centimetrov menej.

"Zlatko, neber to osobne až tak doslovne. Osobne zbehnem za Adriánom a on ťa z nej vytiahne," ľahla si ku mne do postele a takmer ma z nej vytlačila. Na svoju výšku ma pomerne veľkú silu.

"Adrián je môj bodyguard, jeho úlohou je pomáhať mi a chrániť ma. Čiže to, čo by si od neho žiadala, by bolo kompletne v rozpore s jeho náplňou práce," zahlásila som víťazoslávne a s chuťou oblizla posledné zvyšky karamelovej zmrzliny z lyžičky.

"Je sobota, si mladá a nádherná, naozaj chceš tento deň stráviť napchávaním sa zmrzlinou, z ktorej len tak mimochodom aj tak len priberieš, a pozeraním telenoviel?"

"Hej! Nepozerám telenovely, pre tvoju informáciu sú to veľmi populárne tínedžerské seriály a tú zmrzlinu vybehám zajtra v posilke. Len sa mi nesnaž nahovoriť, že na ňu práve teraz tiež nemáš chuť," drgla som do nej a zo dna tégliku vyškrabávala mrazený krém, ktorý som jej na lyžičke krútila okolo nosa.

"Tak po prvé, nevidím v tom žiaden rozdiel. A po druhé, máš takú úžasnú postavu, že by si mohla zjesť aj celý kamión zmrzliny a nepribrala ani gram, čo je len nespravodlivé kvôli ostatným nám chudinkám, ktoré si musia sledovať každé jedno zjedené sústo."

"Nevymýšľaj! Vyzeráme obe skvelo! Keby sme nevyzerali, asi by nás Timea vo svojej firme nezamestnala. A ešte k tomu Adriánovi, ten by určite neprišiel, pretože šiel domov kvôli nejakej rodinnej oslave."

"Vážne a prečo si nešla s ním?"

"Prečo by som mala ísť s ním?" nechápavo som zvraštila obočie a v tej chvíli mi nedošlo, na čo pre zmenu naráža ona.

"Teraz sa budeš hrať na to, že medzi vami dvomi nič nie je?" krčila pobavene nosom a záludne si ma premeriavala.

"Ale iste, že je! Máme medzi sebou pracovný vzťah," mykla som plecom a stiahla si prikrývku vyššie k telu.

"Jasné, pracovný," naznačila prstami úvodzovky, "a ja som stratená sestra princa Williama a Harryho."

"Ešte stále nemôžeš prekusnúť, že si tvoj obľúbený ryšavý Harry vzal herečku Meghan?"

"Je mi úplne ukradnutý," prevrátila očami a svižne sa postavila na nohy.

"To povedz tým plagátom, ktoré sú ešte stále nalepené v tvojej šatníkovej skrini," doberala som si ju opäť a z mojich slov sa jej do líc začínala naberať červeň. Naozaj je neuveriteľne maličká a vždy keď sa rozčuľuje, pôsobí to zakaždým komicky. Mám čo robiť, aby som zakaždým nevybuchla do smiechu, pretože ju nedokážem brať vážne. Ale zbožňujem ju. Je mojím najobľúbenejším človekom na svete. Nie je len moja najlepšia kamarátka, považujem ju za svoju sestru, rodinu, najvernejšiu dôverníčku. Hovoríme si všetko. Niečo také, ako tajomstvo, v našom slovníku neexistuje. Nikdy som pred ňou nič nezatajila a viem, že ona to má rovnaké. Obe sme blondíny, všetci nám hovoria, že sa na seba aj trochu podobáme, ale môžem vás ubezpečiť, že my dve rodina, teda tá pokrvná, naozaj nie sme. Ak tipujete, že sme si dali urobiť krvné testy, potom ste uhádli. Sme šialené a potrebovali sme mať stopercentnú istotu. A keďže ja si na svojich rodičov príliš dobre nepamätám, na tú maličkú chvíľu som snáď aj uverila tomu, že Rita je mojou sestrou. Lenže to by bola až priveľká náhoda, nie? Asi má skutočne pravdu a pozerám príliš veľa telenoviel. Pardon, populárnych tínedžerských seriálov.

"Ty si si znovu vzala moje oblečenie?" vypleštila na mňa zelené oči a mne až v tej chvíli docvaklo, ako amatérsky som sa znovu prekecla.

"Požičala, dôraz na to slovíčko, Rituška. A len som si to skúsila a vrátila naspäť, čestné skautské. Okrem toho aj tak mi takmer nič z tvojho šatníka nesedí."

"Dobre, ale teraz sa vráťme späť k téme. To tvoje kradnutie mi vecí si vyriešime neskôr. Uprav sa, vyzleč sa z toho nechutného flanelového pyžama s froté ponožkami, ktoré je ešte nevkusnejšie, než ako to, čo nosí moja stará mama a tá ma skutočne ten najpríšernejší štýl, a o desať minúť ťa čakám v hale. A keď z týchto dvier nevyjdeš v presne stanovený čas, zavolám ja Daniela, ten je zhodou okolností stále tu."

"Naozaj sa mi vyhrážaš svojím bodyguardom?"

"Človek sa musí uchýliť k drastickým manévrom, ak to vyžaduje situácia," laxne mykla plecom a prehodila si svoju blond hrivu z tváre.

"Mám prvý voľný deň po nekonečných dlhých týždňoch a ty ma nútiš ísť do hlasného klubu?"

"Je to nový klub a my dve máme VIP vstup, navyše tam bude neskutočné množstvo chrumkavých džentlemanov."

"Akoby sme tých chlapov nemali dosť v práci. A je úplne jedno, či je to novootvorený alebo starý klub, vyzerá to tam vždy rovnako. Rovnakí chlípnici a zvhrlíci, ktorí si myslia, že kvôli tomu, že ti kúpia lacný drink, celá im patríš. Mení sa len názov klubu, pointa zostáva neustále rovnaká."

"No tak, pekne prosím," líškala sa mi a špúlila ústami ako malé dieťa.

"Fajn, ale len kvôli tomu, že ťa mám tak rada!" nechala som sa prehovoriť a nevôľky vstala zo svojej pohodlnej posteli.

Nie som pesimistická, ani nie som voči mužskému pohlaviu zaujatá a viem, že tu existujú výnimky, ako je napríklad Adrián, ktorý je jedným z najslušnejších chlapov, akého som kedy stretla, ale kluby a bujaré oslavy pravdepodobne nie sú moja parketa. Radšej by som skutočne ostala zavretá v tejto izbe a zaspala pri sledovaní Gossip Girl. Síce už nemám vo svojom veku tu povestné násť, milujem seriály a nehanbím sa priznať si to. Bez ročného predplatného Netflixu by som asi neprežila. Dobre, tak preháňam, prežila by som s určitosťou, ale prišla by som o tie úžasné okamihy, ako keď sa Blair s Chuckom dali konečne dohromady. Neverím na lásku, Chuck Bass je príkladom, že aj zlí chlapci sa môžu zmeniť, niečo také je však v bežnom živote nereálne, ale utekanie od reality je oslobodzujúce. Ja od nej utekám rada.

Vyzerám skutočne príšerne. Takto by som sa v tom klube ukázať naozaj nemohla, pochybujem, že by ma vôbec na ten VIP vstup pozvali, keby ma v takomto stave videli. Zrejme ani moji klienti by si ma nevybrali, šťastie, že žijeme v ére, kedy mám hneď celý rad líčidiel a mejkapu od výmyslu sveta. I keď si nie som istá tým, či mi bude desať minút stačiť, aby som sa dala do reprezentatívneho stavu. Nemôžem sa sťažovať, moje vešiaky zdobí hneď niekoľko krásnych šiat, lenže problém s veľkou kopou šatstva je taký, že vám dáva neskutočné množstvo variácií a je oveľa ťažšie si niečo vybrať. Vzhľadom na tikajúci čas a Ritu, ktorá sa dokáže zmeniť na krvilačnú kosatku, ak z týchto dverí nevyjdem do desiatich minút, si však musím švihnúť. Do očí mi ihneď padnú červené obtiahnuté šaty s vykrojeným výstrihom na chrbte a tenkými ramienkami. Nemala som ich už dlhú dobu. Ani veľmi nebola príležitosť si ich obliecť. Som pomerne bledá a milujem červený rúž, takže voľba je jasná. Ešte doladiť topánky a budem hotová. Obvykle by som sa pripravovala dlhšie, ale nateraz budem dúfať v to, že obmedzený čas nepôsobil na kvalitu môjho výzoru. Hoci je pravda, že som v prvom rade do toho klubu ani nechcela ísť, čiže mi fakticky aj môže byť jedno, ako vyzerám, nie?

"No sláva! Vonku nás už čaká taxík, ide sa žúrovať!" skríkla, keď ma zbadala, vyskočila zo zlatej pohovky položenej vo vstupnej hale, až sa z toho náš recepčný Štefan vyľakal a upustil pri tom z rúk pero.

"Odpusť jej to, Štefan. Vieš, aká entuziastická Rita vždy je, keď sa chystáme do klubu," hodila som na neho kajúcne oči.

"Len vtedy, keď sa chystáte do klubu?" zasmial sa a sivé fúzy nad hornou perou sa mu pri kútikoch úst nadvihli.

"Uvidíme sa v noci alebo ráno, Štefan!" zakričala a ťahala ma za ruku cez otáčajúce sa dvere do pristaveného žltého taxíku.

Ani neviem, či sa teším. Asi mám za sebou neskutočne veľa večierkov a rôznych párty a som nimi ako keby prežratá. Niežeby som ich mala plné zuby, ale už ma jednoducho nemôžu ničím prekvapiť. Keby s nami šiel aj Adrián, tak by som sa tešila o trošičku viac. My traja sme partia. Ja mám k nemu o niečo bližšie, ale to je samozrejmé, pretože sme spolu nepretržite v práci. Je skvelý chlap. Pozorný, galantný a nepopieram, vyzerá neuveriteľne dobre. Pri ňom mám vážne pocit, že sa mi nemôže nič stať, pretože ma pred všetkým a pred každým hrdinsky ochráni. A je skromný.

"A sme tu, no sláva! Dovidenia!" pozdraví sa taxikárovi, ktorý zastal pred nablýskanou budovou s neónovými svetlami, pri ktorej stojí nekonečný rad nedočkavých ľudí usilujúcich dostať sa dovnútra a dvomi ochrankármi v čiernych tričkách, ktorí sa zdajú odmietnuť prístup každému jednému, kto sa k ním práve dostane.

"Myslíš, že nás pustia?" pochybovačne zastanem a chytím ju za ruku.

"Zlatko, si tu so mnou, Ritou Málerovou, samozrejme, že nás pustia," sebaisto sa pohla do kroku a ja som ju ticho nasledovala. Nestáli sme v rade, rovno sme sa postavili pred ochrankárov, ktorí jej ani nie po dvoch prehovorených vetách skutočne dali voľný vstup. Táto žena sa vynájde asi naozaj v každej situácii.

Nie je to tu až také veľké a navodzuje to tu luxusný dojem. Rozhodne to nie je jeden z tých klubov, kde sa povaľujú opilci po stoloch a na véckach sú rady až po barový pult. Aj ľudia tu vyzerajú byť distingvovanejší, oblečení v drahých značkách. Neviem, či na presne takéto miesto patrím, jednoznačne nie sme my dve z klubu milionárok, ale na prvý pohľad sa od nich až tak nelíšime. To zas neviem, či je dobré alebo zlé. Bohatí ľudia si myslia, že im patrí celý svet. Idú si len za svojím cieľom a ostatné ich netrápi. Taká byť nikdy nechcem. Zarábame slušnú sumu peňazí, nemôžem sa sťažovať, aj ja si môžem dovoliť kabelku vo výške priemerného slovenského platu, ale nie som bohatá. A takú kabelku by som si nikdy ani nekúpila, pretože to považujem za zbytočnosť.

"Zhliadla som známeho, bude ti veľmi prekážať, ak ťa tu na kratučkú chvíľu nechám samu?" prihovorila sa mi líškavo a znovu na mňa hádzala tie svoje mačacie oči.

"Dobre, ale dúfam, že ťa dnes ešte uvidím."

"Čo si o mne myslíš? Len ho pozdravím a hneď som pri tebe," ubezpečila ma, hoci som jej slovám vôbec neverila. Niežeby bola zlá kamarátka, ale keď spolu ideme do klubu, vždy zostávame s Adriánom len sami dvaja, čo mi absolútne neprekáža, pretože ho mám rada pri sebe, ale dnes tu sedím sama a osamelí ľudia pri barovom pulte vyzerajú vždy úboho. Bez ohľadu na to, či je to klub luxusný s drahými lustrami alebo obyčajná krčma pre miestnych štamgastov.

Usadila som sa na vysokej barovej stoličke a objednala si nealkoholický nápoj. Rita mi zmizla z dohľadu, je mi jasné, že dnes ju už pravdepodobne neuvidím. Pri bare postávajú ľudia, ktorí si rýchlo objednávajú a letia na tanečný parket. Začínam sa nudiť. Vedela som, že mám radšej ostať doma. Rande s Netflixom by bolo omnoho zábavnejšie a záživnejšie. Tancovať samej sa mi nechce a navyše tu ani nikoho nepoznám. Začínam byť na Ritu naštvaná, prišla som sem len kvôli nej, nie z vlastnej vôle a teraz ma tu takto nechala. Toto si u mňa bude musieť vyžehliť. Neprejde jej to len tak ľahko. Sedím otočená chrbtom a aj napriek tomu, že je tu hluk, počujem, že sa o mne niekto rozpráva. Cítim ich pohľady, sprvu nič nerobím, len prevraciam očami a snažím sa ich reči ignorovať, ale keď sa jeden z nich uchýli k dotýkaniu a ucítim jeho ruku na chrbte, ktorá sa rýchlym tempom posúva dole až k môjmu zadku, neovládnem sa a rýchlosťou svetla mi vystrelí ruka až k jeho lícu, na ktoré mu uštedrím zaucho, z ktorého mňa samotnú neuveriteľne páli ruka. Čo si to ten idiot vôbec myslí? Práve kvôli takýmto chlapom nechodím na takéto miesta. Mám plné zuby narcisov, ktorí nemajú k ženám žiaden rešpekt a správajú sa k ním ako ku kuse mäsa.

"Ste nechutný idiot! Obťažovanie žien na verejnosti je deviantské a grobiánske. Asi ste už dlhú dobu nezažili v posteli žiadnu akciu a musíte sa ukájať aspoň takýmto spôsobom. Egocentrickí bastardi ako ste vy by na takéto miesta mali mať vstup zakázaní. Je mi zle už len z toho, že dýcham rovnaký vzduch ako vy. Už teraz ľutujem ženu, ktorá s vami príde v budúcnosti do vztyku. Je mi z vás vážne na vracanie," obratne som vzala do rúk svoj nealkoholický ružový nápoj a šplechla mu ho so zadosťučinením do tváre. Ak si myslí, že sa bude zahrávať s Elenou Karlovou, je na omyle. Ten chlap ostal úplne zarazený, ako keby ani netušil, o čom hovorím. Bol tam ešte jeden, ale ten sa s niekým rozprával, čiže to musel byť jedine on. Nemá ani toľko pokory, aby sa mi ospravedlnil. Úplne onemel. Som so sebou spokojná, dala som mu to pekne vyžrať. Síce som vyrobila scénu, ale to je jedine jeho chyba. Nemal si dovoľovať. Nikto ma nebude obchytkávať. Nie som sexuálny objekt. Tobôž nie pre nejakého pajáca, ktorého som v živote nevidela.

Som rozrušená, nečakám na Ritu, ale v rýchlosti vychádzam z klubu a zastavím si najbližší taxík. V aute jej napíšem správu, že som odišla skôr a že keď ma bude potrebovať, nech mi zavolá a prídem po ňu. Dotklo sa ma to. Chvejem sa a neviem sa dočkať, kedy zídem pod sprchu a zmyjem zo seba jeho dotyk. Zdá sa to smiešne, viem, že to nie je prílišná veda, ale je to určitým spôsobom obťažovanie. Dotkol sa ma bez toho, že by som mu na to dala povolenie. Som naštvaná. Urobila som niečo, čo ho donútilo sa ku mne tak správať? Nie. Nebudem hlúpa, nebudem sa predsa obviňovať z toho, že sa nejaký chlap nedokáže kontrolovať a svojvoľne obchytkáva cudzie ženy. Je to jedine jeho chyba. Možno som vyzývavejšie oblečená, ale to ho ešte neoprávňuje myslieť si, že na mňa môže siahať a dotýkať sa mojich intímnych partií. Beží mi mráz po chrbte už len pri spomienke, že jeho zvrátená ruka prechádzala po mojom chrbte.

"Elena, ako to, že si sa tak skoro vrátila?" víta ma od recepčného pultu Štefan s podozrievavým pohľadom.

"Nudila som sa tam a Rita sa dobre zabávala, tak som odišla len ja. Neboj sa, všetko je v poriadku," klamala som a prinútila sa k silenému úsmevu. Nemám chuť vysvetľovať mu, čo sa stalo. Vlastne by som o tom najradšej nepovedala nikomu.

Keď vstúpim do svojej izby, bez otáľania sa rozbehnem do kúpeľne a bežím do sprchy. Otočím kohútikom a zo sprchy na moje telo konečne dopadá horúci vodopád. Nerozplačem sa. Nie som padavka, ale šúcham si pokožku na chrbte a snažím sa nejakým spôsobom vymyť z jej povrchu dotyk toho chlapa. Chytil ma za zadok. Nebol to len taký letmý dotyk, štrajknutie, keď popri vás niekto prechádza, nie, bolo to úmyselné schmatnutie. Som v sprche prinajmenšom hodinu, kým sa z nej opovážim vyjsť. Som unavená. Skontrolujem si mobil, na ktorého obrazovke nesvieti žiadna prichádzajúca správa od Rity, a len čo sa moja hlava dotkne vankúšu, zaspávam. Nemám ani len čas o tomto zážitku premýšľať, čo je pre zmenu dobrá vec. Ráno sa prebúdzam na zvuk prichádzajúceho hovoru na pevnej linke. Povinnosti a práca volajú. To môže byť jedine naša šéfka Timea.

"Dobré ránko, Elena. Mohla by si prísť o desať minút do mojej kancelárie? Čaká ťa tu nový klient."

"Dobré ráno, Timea. Samozrejme, o chvíľu som tam," zahlásim do reproduktoru a zložím telefón. Nový klient. To som zvedavá, aký chlap to bude tentoraz. Obliekam si na seba čierne nohavice s vysokým pásom a bielu blúzku, ktorú si do nich zastrčím. Na nohy si obúvam špicaté lodičky s prackou a použijem o trochu viac mejkapu, keďže pred klientmi máme vždy vyzerať čo najlepšie. Po včerajšom zážitku sa stále cítim trochu nesvoja, ale musím to hodiť za hlavu. Dnes je nový deň a toho chrapúňa už nikdy neuvidím. Timea má kanceláriu na druhom poschodí. Zveziem sa k nej výťahom a poslušne zaklopem na dvere.

"Vstúpte," ozve sa od dverí a na jej pokyn otváram dvere.

"Dobré ráno."

"Dobré ráno, Elena. Dovoľ mi predstaviť ti tvojho nového klienta, pána Damiána Oswalda," prehovorí na mňa a predstaví ma mužovi, ktorý bol sprvu otočený tvárou k oknu. Keď ho však zbadám, neverím vlastným očiam. Je to on. On. Chlap, kvôli ktorému som sa včera cítila špinavo a nechutne. Ako je toto vôbec možné? Čo tu robí? Vyhľadal si ma a chce sa mi za ten včerajšok pomstiť?