Som nervózna. Stretnem sa s nimi a konečne ukončím tento nezmyselný zamilovaný trojuholník. Ťažko sa mi to priznáva, ale netúžim ublížiť ani jednému z nich. Avšak musím myslieť aj na svoje šťastie. Nebolo by voči ním férové, keby som ich len vodila za nos a nútila čakať na mňa. Nemôžem ich mať obidvoch. Zakázala som si byť taká sebecká. Čo nemá jeden, má druhý a naopak. Keby sa ich povahy spojili do jedného chlapa, bolo by to perfektné a ja by som si nemusela vyberať. Mala by som oboch v jednom vydaní. Dopriali mi priestor. Nekontaktovali sa so mnou a netlačili na mňa, aby som konečne učinila nejaké rozhodnutie. Trvalo to vyše mesiaca. Tak dlho som si dávala načas a zvažovala, kto ma urobí najšťastnejšou. V živote by ma nenapadlo, že sa ocitnem v takejto pozícii. Dávala som si pozor. Uzamkla svoje srdce a chránila sa pred vplyvom mužského testosterónu. Ako však vyšlo na povrch, nie dostatočne. Nestačilo to na to, aby mi zabránilo k upnutiu sa na city, pred ktorými som vehementne vystavovala červené stopky. Musím sa pohnúť z miesta a zavŕšiť túto kapitolu nerozhodnosti. Je načase prevziať opraty do svojich rúk a konať podľa vlastného uváženia.

"Stojím pri tebe, miláčik. Veľa šťastia," prehovorí na mňa Rita a objíme ma.

"Ďakujem," odpoviem krátko a premiestňujem sa k svojmu autu. Stretnem sa s obidvomi naraz, aby som to mala čím skôr z krku. Dve muchy jednou ranou. Obaja sú už určite netrpezliví a dokážem si predstaviť, aké trýznenie by pre nich bolo, keby jeden na druhého museli čakať s myšlienkou, že ten druhý už pozná, pre koho som sa rozhodla. Bože, chvalabohu, že tieto slová nevyslovujem nahlas, pretože zneli absurdne. Som ako nejaká prostomyseľná ženská hrdinka v nekvalitnom zaľúbenom filme pre násťročné, ktorá sa utápa v sebadeštruktívnej pyramíde komplexov, z ktorých sa nedokáže vymotať a dobrovoľne si sama ubližuje. Odstavím svoje auto na opustenom moste, ktorý sa bude onedlho rekonštruovať a vidím, že stihli doraziť skôr ako ja. Obaja sa opierajú rukami o zábradlie a nevenujú si žiadnu pozornosť. Odopnem si pás, zhlboka sa nadýchnem a vystupujem pre ukončenie tejto drámy raz a navždy z auta.

"Ahojte, skvelé vidieť, že ste sa zatiaľ nepozabíjali," vtipkujem a snažím sa získať ich pozornosť.

"Slečna Karlová, prejdime hneď k veci, prosím vás."

"Vy si ešte stále vykáte? No to ma podrž!" Zasmeje sa Adrián a keď zbadá, ako sa na neho prísne pozerám, ihneď s tým prestáva.

"Dobre teda. Nebudem chodiť okolo horúcej kaše, obaja ste sa mi nejakým spôsobom vryli pod kožu a narobili mi v hlave totálny bordel. Nie som žena, ktorá by holdovala prejavom náklonnosti na verejnosti, ani sa zamilovane pozerala počas zaspávania s partnerom do očí. Nechcela som sa zamilovať, ale stalo sa, už to neodčiním. Dali ste mi ultimátum, mala som sa medzi vami rozhodnúť a tá chvíľa veľkolepého odhalenia nadišla práve teraz. Adrián, Damián, nie ste mi ľahostajní, znamenáte pre mňa veľa, ale urobím to, čo bolo nevyhnutné. Volím si seba. Prepáčte, že som vás tak dlho nechala čakať a prajem vám krásny život. Bude sa však odohrávať bezo mňa. Odchádzam z tohto mesta. Musím si vyčistiť hlavu a odosobniť sa od všetkých udalostí, ktoré sa medzičasom stihli udiať. Dovidenia."

"Elena Karlová, samostatná jednotka. Tušil som, že si nevyberiete ani jedného z nás," tlieska Damián a škodoradostne sa smeje.

"Prepáč mi, Adrián, si úžasný muž a jedného dňa určite nájdeš ženu, ktorá bude pre teba tou pravou, ale ja ňou nie som. A vy, pán Oswald, držte sa. Som rada, že som vás mohla spoznať," zakričím a nasadám do svojho auta. Trielim odtiaľ ako strela. Usmievam sa a som spokojná. Nie je to záver ako z romantického filmu, ale cieľ bol taký, aby som sa rozhodla pre to, čo ma urobí najšťastnejšou. Netúžim byť zviazaná. Páči sa mi sloboda. Som nezávislá žena a nepotrebujem chlapa, aby mi dokazoval, aká úžasná som.

Na malú chvíľu som zoslabla a tieto hlúpe drámy okolo mužov ma vykoľajili z mojich plánov. Kariéra je na prvom mieste. Zanedbávala som ju. Spamätala som sa akurát včas. Opúšťam brány tohto mesta a štátu a začnem niekde inde. Od nuly. Od samého začiatku. Bez záväzkov, ktoré by mi bránili v dosiahnutí stopercentného výkonu. Láska je slabosť. Ľudské mozgy sú prirodzene napojené na hľadanie spojenia s ostatnými a samotu vnímame ako bolestivú hrozbu, ktorá nám bráni v prežití. Z mnohých dôvodov si myslíme, že dlhotrvajúca láska je potrebná pre úplnú kompletnosť. Zatiaľ čo láska nie je nevyhnutne potrebná ku prežitiu. Každý človek je strojcom svojho vlastného šťastia. Nedovoľ nejakému chlapovi, aby ti diktoval život a kariéru. Nájdi svoj cieľ a splň ho. Tvoje šťastie je prednejšie, nehanbi sa myslieť na seba. Láska k sebe samotnej je to, čo poháňa ľudstvo k milovaniu ostatných.

"Pripravená opustiť brány tohto zatuchnutého a nudou preplneného Slovenska?" ozve sa Rita, keď zastavujem pred našim takmer-bývalým-domovom a ukladá si do kufra svoj posledný kúsok z batožiny.

"Viac ako pripravená," odpoviem s nadšením a na plný plyn vyrážam dopredu. Zatiaľ nevieme, kam ideme, ale ideme tam spolu. Vzťah s Ritou je jediný, ktorý trvá večne. Žiadny iný v tejto chvíli nepotrebujem.

"Thelma a Louise na úteku pred zvyškom sveta!" zahlási so zdvihnutou rukou a z rádia sa spustí hlasitá hudba.