8.
Harry's Pov:
Boli sme vo vode už skoro po ramená a Lou bol úplne kľudný. V hlave sa mi stále prehrával jeho vzdych, keď som ho ponoril do vody nad pás. Moje podvedomie si s mojimi zmyslami robí čo sa mu zachce. Ako keby som už nemal dostatočnú chuť ho pobozkať. ,,Harry?" ozval sa Lou z mojej náruče. ,,Áno?" pozrel som sa na neho. On sa už na mňa dávno pozeral. ,,Bojím sa," pípol opäť. ,,Lou...pozri. Nemáš sa čoho báť. Objímaš ma ako kliešť a ja ťa držím. Nič sa ti nestane," upokojil som ho a chytil som ho silnejšie, lebo vyzeral vystrašene. Jeho aj moje ramená sa úplne stratili pod hladinou vody. Zdvihol na mňa svoju tvár a uprel na mňa svoj ešte viac vystrašený pohľad. ,,Lou..." nestihol som ani dopovedať a Lou sa mi vyštveral vyššie do náruče tak, že sme si hľadeli do očí.
Loui's Pov:
,,Ja chcem ísť na pevninu Harry," pípol som ale stále som striedal môj pohľad na jeho očiach a perách. Harry robil presne to isté. ,,Prosím," zakňučal som ale on sa na mňa neustále iba díval tým jeho zvodským pohľadom. ,,Harry! Prosím!" zvýšil som na neho hlas. ,,Prečo? Veď sme prešli už tak veľa. Nemôžeš to teraz vzdať Lou. Skús sa aspoň raz ponoriť pod hladinu," hovoril a ja som cítil ako svoj stisk pomaly povoľuje. ,,Harry...nie...prosím...ja sa vážne bojím," súkal som zo seba trasľavo slovo za slovom. ,,Lou-" začal ale ja som ho prerušil: ,,Nie! Zober ma na pevninu," náhle som vykríkol. ,,Nie, nezoberiem. Prešiel si už veľa. Teraz to nevzdáš. Raz to vyskúšaš a nevymýšľaj," povedal rázne, chytil ma silnejšie za boky a s nádychom sa ponoril so mnou pod chladnú morskú hladinu.
Bolo to presne tak ako vtedy.
*flashback 14 years ago*
Mne sa zahmlelo pred očami a dych s tepom sa mi zrýchlil. Pľúca sa mi stiahli na minimum a pri nádychu sa mi naplnili vodou. V hrdle ma začalo strašne škriabať. Sila ma začala pomaličky opúšťať. Nevedel som už vôbec dýchať. Mával som okolo seba rukami ale nikto ku mne neprichádzal. Až po hodnej chvíli ma otec vytiahol na hladinu.
*end of the flashback*
Všetko sa opakovalo presne tak ako keď som mal štyri. Pamätám si na to doteraz. Ale teraz skoro úplne bezvládny som natiahol svoje ruky k Harrymu, ktorý si asi uvedomil svoju chybu a zobral ma na ruky ako princeznú. Očné viečka mi oťaželi, poslednýkrát som sa pozrel na neho a upadol som do bezvedomia.
Cítil som ako so mnou vyplával na hladinu a ako pomaly kráčal k brehu. ,,Lou...prepáč...fakt prepáč mi to..." šepkal mi do ucha Harry. Pri tom sa jeho pery obtierali o moje ucho. ,,Loui! Loui!" počul som tlmené Zaynove výkriky. ,Ja som v pohode Zee. Neboj sa,' hovoril som si. Ale moje sily boli oťapené strachom, ktorý vo mne práve pulzoval.
Harry's Pov:
Netušil som, že to takto dopadne. Mal som ho ja kokot počúvať. Niesol som ho k brehu a potichu som mu šepkal tak, že sa moje pery obtierali o jeho ucho: ,,Lou...prepáč...fakt prepáč mi to." Hlas sa mi lámal pri každom slove. ,,Loui! Loui!" kričal na neho Zayn. ,,Neboj sa Zayn. Bude v poriadku. Len je vyľakaný a nádychal sa trochu vody," utišoval som ho. ,,Vieš to určite?" smrkol. ,,Áno viem to určite," povedal som mu a začal som opäť kráčať. ,,Počkaj! Idem s tebou! Chcem byť s ním," zakričal na mňa a dobehol k mne, čím sa odtrhol od Liama, ktorý v tom momente zosmutnel. ,,Choď rozprestrieť uterák na lehátko. Nech ho nedávam na tvrdé," hlesol som a Zayn sa rozbehol k lehátku. ,,Neboj sa Lou. Budeš v poriadku," šepol som, ale vinil som seba za všetko. Prišuchtal som sa k lehátku a pomaly som ho naň položil. Vlasy mal zlepené na čele od slanej vody. Zayn mu ich odhrnul, pričom ho pohladil aj po čele. ,,Môžeš už ísť, ja sa o neho postarám," usmial sa na mňa Zayn ale ja som sa zamračil: ,,Prečo?" ,,Lebo," vzdychol si a vybral zo svojho ruksaka fľašu z vodou. ,,Dúfam, že mu nejdeš dávať piť. Vieš, že mu to môže ublížiť," zazrel som na neho. Mal by to aspoň vedieť. Podľa mňa. ,,Nie som hlúpy Harry. Viem, že by mu to ublížilo," pozrel sa na mňa trochu naštvane. ,,Harry! Nechaj ich! Poď sem!" zavolal na mňa Liam a ja som sa s naštvaným výrazom vrátil naspäť do mora. ,,Čo chceš?!" osopil som sa na neho, keď som ku nim doplával. ,,Ako keby si nevedel. Zayn je smutný, že nemôže tráviť toľko času s Louisom ako kedysi. Nechaj ich spolu aspoň trochu," karhal ma Niall. ,,Ugh. Fajn," zafučal som. ,,Ale no tak Harry. Nechci mi povedať, že si na neho až taký naviazaný," podpichol ma írsky blonďák. ,,Ešte povieš jednu vetu a ja ti prisahám, že ťa utopím. Rozumel si?" naštvane som na neho zazrel. Keby bolo keby a pohľady by vedeli zabíjať tak ten írsky škriatok by bol za celý svoj život už päťstokrát mŕtvy. Zablúdil som pohľadom na pláž, kde ležal dôvod prečo žijem.
Loui's Pov:
Pľúca som mal plné vody. Ani neviem, či je Harry ešte pri mne alebo niekto iný. Pocítil som slabý dotyk na mojej hrudi. Zrazu sa mi niekto pricucol na pery a snažil sa mi pomôcť s dýchaním. Po pár sekundách sa odtiahol a ja som spolu s otvorením očí vykašľal asi liter vody. ,,Lou! Ty žiješ! Myslel som si, že som ťa stratil!" skríkol Zayn. ,,Som v poriadku...neboj sa..." prudko som vydychoval. ,,To dúfam. A ver mi, že ja sa o teba bojím stále," zafunel a pohladil ma po spotenom čele. ,,Lou..." začul som za sebou chrapľavý hlas. ,Harry je tu? Chcem ho vidieť,' hovoril som si. ,,Čo chceš Harry?" zamračil sa Zayn. ,,Zayn...Ja..." Harryho hlas sa zlomil v strede vety. ,,Čo?" zmenil tón hlasu Zayn. Je naštvaný. A ja to veľmi dobre viem. ,,Chcem...S ním len hovoriť," vykoktal sa Harry po hodnej chvíli. ,,Zee, nechaj ho na pokoji. Ja chcem s ním hovoriť," povedal som chrapľavo. To "chcem" som dôkladne zvýraznil. ,,Tak fajn. Ale Lou. Zavolaj ma, keď niečo budeš potrebovať, dobre?" starostlivo sa na mňa pozrel môj najlepší kamarát. ,,Áno. Neboj sa. Zavolám," rozkúskoval som obyčajne moju jednu vetu na tri. Zayn sa vrátil do mora za Liamom a Niallom a Harry vyšiel spoza lehátka. ,,Lou....Ja..." sekal sa mu hlas. ,,V prvom rade Harry si sadni a ukľudni sa," pozrel som na neho zmätene. Oči mal začervenané, pery sa mu chveli. Ruky mal tlačené v päste a mal nepravidelné a namáhavé dýchanie. Tepnu a kosti na krku mal napnuté. Vlastne jeho celé telo sa jemne triaslo. Najviac ma znervózňovalo jeho nepravidelné dýchanie. ,,Ja...Mňa to strašne mrzí Lou. Nevedel som, že to takto dopadne," koktal. Sadol si vedľa mňa na lehátko a pozrel sa mi do očí. ,,Je to v poriadku. Mal som ti viac povedať. A aj ti poviem," pohľad som mu opätoval. ,,Stalo sa to už veľmi dávno. Mal som asi štyri roky, keď som bol na dovolenke s rodičmi. Nevedel som ešte plávať. A skočil som ako sprostý do vody, v dômysle, že ma rodičia chytia a nič sa mi nestane. Ale nie. Začal som sa topiť a až po veľmi hodnej chvíli ma otec vytiahol na hladinu. A odvtedy sa bojím hlbokej vody," vysvetlil som a Harry sa na mňa iba pozeral. ,,Lou...To je hrozné..." povedal potichu. ,,Viem. Nikomu som to nepovedal. Až na Zayna a teraz teba," usmial som sa na neho. ,,Učiteľky o tom nevedeli?" pozrel sa na mňa a ja som iba záporne pokrútil hlavou. ,,Lou..." šepol a prisadol si bližšie ku mne. ,,Louis! Si okej?" zavolal Liam keď ku nám išiel spolu so Zaynom a Niallom. Harry si vzdychol a opäť sa posunul na svoje pôvodné miesto, kde sedel. ,,Áno som. Zayn vám už stihol všetko povedať?" zaškeril som sa keď si ku mne Zayn sadol a dal svoju ruku okolo môjho ramena. ,,To si trafil, že stihol," uchechtol sa Niall. ,,Čo budeme robiť teraz?" spýtal sa Harry s pohľadom zapichnutým v zemi. ,,N-" začal som ale učiteľka ma prerušila: ,,Žiaci! Ideme na hotel, lebo máme za chvíľu večeru!" Všetci sme si vzdychli, pobalili sme veci a začali sme kráčať naspäť k hotelu. Harry s chalanmi bol celý čas pozadu.
Harry's Pov:
Kráčal som spolu s Liamom a Niallom asi meter a pol za Louisom a Zaynom. ,,Harry? V pohode?" ozval sa po chvíli Liam. ,,Som. Nič mi nie je," zaklamal som. Nemohol som si ani predstaviť, čím si Lou prešiel.
,,Nevyzeráš tak chlapče," podotkol Niall. ,,Môžete ma nechať na pokoji?" ozval som sa podráždene. ,,Kľud. Fajn. Necháme ťa," pokrútili hlavou obaja a už ku mne neprehovorili celý zvyšok cesty...
Lots of love
~S.
Bạn đang đọc truyện trên: Truyen247.Pro