Loui's Pov:
Smial som sa a sledoval som môjho priateľa. Môjho mates. Môjho Harryho. Moju lásku. Bol som naozaj šťastný, že som tu teraz s ním. ,,Krásne sa smeješ láska...milujem tvoj smiech..." usmieval sa na mňa. ,,No tak Hazzi...budem sa červenať..." začal som sa chichotať. ,,A keď sa červenáš, tak si ešte krajší..." ako to dopovedal, tak mi do líc vstúpila červeň. ,,Lou..." usmial sa a pohladil mi líce. ,,Hazz..." spravil som presne to isté, čo pred chvíľočkou on. Jemne mu zružoveli líca a on si schoval tvár do dlaní.
,,To hádam nie. Hazza. Ty sa červenáš. Ukáž!" začal som sa usmievať ako nejaký idiot. Chytil som ho za jeho zápästia a snažil som sa mu ich dať dole z tváre. ,,Nie...To sa ti len zdá láska..." stále mal skrytú tvár v dlaniach a jemne sa smial. ,,Prosím! Určite si roztomilý!" lomcoval som s jeho dlaňami.
Naozaj som chcel vidieť jeho červenajúcu sa tvár. Nikdy som ešte tohto totiž nebol svedkom. Neviem, či sa vôbec niekedy červenal. Vždy som skôr vážny, alebo sa len usmieval. Toto bola novinka.
Začal som ho znovu ťahať k posteli, aby si dal tie dlane dole. Sklonil hlavu a chytil ma za boky, aby som si náhodou neublížil, keď dopadneme na posteľ. Spadol som chrbtom do perín a začal som sa znovu smiať ako zmyslov zbavený. Harry ma jemne priľahol a zodvihol na mňa svoju jemne červenú tvár. ,,Bože! Ty si roztomilý!" zapišťal som a on ešte viac očervenel. ,,No tak Lou. Veď na alfu to je nezvyčajné..." zamrnčal protestne. ,,Máš smolu Curly. Ty sa budeš červenať častejšie, pretože sa mi to veľmi páči..." usmial som sa na neho a dal som mu pusu na nos. ,,Ale no tak...veď si chalani pomyslia, že som mäkký..." zamračil sa. ,,To už si..." zasmial som sa.
,,To nemyslíš vážne..." zliezol zo mňa a i z postele, pribehol ku zrkadlu a začal si prezerať jeho tvár. Môj smiech sa ešte zväčšil a pridal aj na hlasitosti. Z vedľajšej izby nám niekto zabúchal na stenu a o chvíľu sa ozval aj krik: ,,Zavri si hubu ty odporná omega!" Prestal som sa smiať a pribehol som hneď k Harrymu.
,,To nič láska..." zobral si ma na ruky a sadol si so mnou do kresla, z ktorého zložil svoju tašku. ,,Č-čo som spravil zle?" zakoktal som jemne. Ten krik bola určite alfa. ,,Nič LouLou...ty si nič nespravil...dobre?" chytil ma za líca a prinútil ma, aby som sa na neho pozrel. Opatrne som sa mu pozrel do očí a on mi dal jemnú pusu na nos. Trochu ma to ukľudnilo, ale srdce mi bilo stále ako o preteky. Môj strach voči alfám bol však oprávnený. Donedávna som bol nimi každodenne šikanovaný a ony viac ako s obľubou používali alfa hlas, ktorý ma bolel.

Harry's Pov:
Keď prikývol, tak som si ho k sebe viac pritiahol. Jeho splašené malé srdiečko bilo ako o preteky. ,,Láska..." odtiahol som sa a priložil som mu moju dlaň na časť hrude, kde má srdce. ,,Všetko je v poriadku...Ty si bezpečí...nemôžem byť v kľude keď počujem, ako ti splašene búcha srdiečko..." pohladil som ho po líčku.
Pritúlil sa ku mne a začal pomaly dýchať. Veril som, že sa po chvíli upokojí. Začal som sa s ním kolísať zo strany na stranu a dával som mu malé bozky do vlasov. ,,Ľ-ľúbim ť-ťa Hazza..." zakoktal jemne. ,,Aj ja teba anjelik..." usmial som sa a snažil som sa ho ukľudniť aspoň nejako. Potom som si spomenul, že viem celkom dobre spievať.
Začal som spievať pesničku, ktorá mi bola k srdcu blízka a bola o láske. Uvoľnil sa úplne a začal so mnou spievať tiež. Usmial som sa a pozrel som sa na neho. Tiež sa usmial.
,,Ty ju poznáš?" pozrel som sa mu do očí. ,,Samozrejme Hazza...je to moja obľúbená pesnička už asi 5 rokov..." zapozeral sa mi do očí tiež. Ale bolo to niečo viac ako normálny očný kontakt. A ako sa vec má, mne spadlo srdce až so žalúdka.
,,Do riti..." šepol som potichu. Toto je moja slabosť. Zaškeril sa: ,,Do mojej? Áno prosím..." Vyvalil som na neho oči. ,,Lou..." opäť sa mu podarilo, aby som očervenel. Bože. Som proste slaboch. ,,To bola iba sranda Hazza. Potom by som sa už asi naozaj nepostavil..." usmial sa a pomaly zo mňa zliezol.
,,Takže môžeme ísť?" spýtal som sa potichu. Proste ma to zobralo a nechcel som, aby sa stalo niečo, čo nechcem. ,,Pravdaže Harry. Nemusíš sa ma ani pýtať. Ale deje sa niečo? Vyzeráš byť dosť vykoľajený z toho, čo som povedal. Bolo to moc nevhodné?" očividne začal panikáriť. Takto som sa pri ňom ešte nesprával.
,,Nie láska. Nič zlé si nepovedal. To ja som len trošku divný dneska...“ usmernil som ho a snažil som sa nájsť odpoveď na moje zmätené správanie v mojej hlave.
Zavrel som oči a prehrával som si udalosť za udalosťou, čo sa stali v blízkych momentoch. Nič mi však neprichádzalo na um a ťaživý pocit v mojej hrudi len narástol. Rozhorčene som sa postavil z kresla a z tašky som si vybral krabičku s liekmi. Presnejšie so supresívami.
Pre istotu. „Daj mi sekundičku láska...“ povedal som mu jemne a odišiel som do kúpeľne. Za sebou som začul jeho tichulinké dobre a zavrel som dvere. Prešiel som ku umývadlu a pozrel som sa na seba v zrkadle. Bol som vydesený sám zo seba, lebo som vedel, že sa mi blíži obdobie, ktoré milujem a neznášam zároveň. Áno. Rut. Preto tie lieky. Účinok supresív bol jednoduchý a rovnako tak zložitý.
Potlačí istým spôsobom výraznú vôňu užívateľa, ale chuť na sex to asi nepotlačí. Neviem. Nikdy sa mi totiž nestalo, že by som sa rutu bál. Ale pri tej jemnej kvetinke je možné všetko. Bojím sa už používať aj alfa hlas. Na ostatné omegy som kašľal. Tie ma predsa nezaujímali tak, ako ma zaujímal on.
On bol proste iný. Iný ako ostatní. Na dlaň som si vysypal jednu tabletku a párkrát som sa nadýchol. Vedel som, že do rutu mi zostávajú možno také tri dni. Ale nechcel som nič nechať na náhodu. „V-všetko je v pohode Hazzi?“ ozval sa potichu Lou spoza dverí. „Áno láska. Neboj sa...“ položil som si tabletku na jazyk a nasucho som ju prehltol.
Oprel som sa viac o umývadlo a počkal som ešte pár minút, dokým to začne účinkovať. Po chvíli som sa už cítil ako tak normálne, takže som odložil krabičku mimo Louiho očí a konečne som otvoril dvere kúpeľne.

Loui's Pov:
Počas toho, ako bol Harry v kúpeľni som si sadol na posteľ a zapozeral som sa do steny. Zadok ma ešte trochu pobolieval zo včerajšej noci, ale to bol problém, ktorý som teraz riešil najmenej.
Mal som totiž pocit, že som to celé pokazil tým trápnym vtipom. Ale keď ja som to nechcel pokaziť. Snažil som sa len uvoľniť ťaživú atmosféru, ktorá bola v izbe kvôli tej alfe, ktorá na mňa skríkla z vedľajšej izby. Čo ak som to vážne pokazil?
Chcel som sa ďalej ľutovať a obviňovať, ale dvere do kúpeľne sa otvorili a z nich vyšiel môj priateľ. Okamžite som sa na neho pozrel a prezrel som si ho od hlavy po päty. Vyzeral byť úplne v pohode. „Čo sa deje Lou?“ oslovil ma, keď si ku mne kľakol. Chytil mi bradu dvoma prstami a dvihol si ju tak, aby mi videl do očí a aby ma opäť raz úplne odzbrojil. Myslím to smrteľne vážne. Po prvé, je to Harry.
Jeden jeho pohľad do mojich očí a ja už som ochotný ho počúvať na slovo ako taký psík na vodítku. „Nič sa nedeje Curly...som v poriadku...“ skusol som si peru. „Určite?“ jemne ma pohladil po sánke.
Ach bože. Naozaj som mal šťastie, že môj heat bol v tomto prípade len chvíľková záležitosť. Neviem si predstaviť, že by som bol nadržaný ako fretka ešte tri či štyri dni. Asi by ma porazilo a Harrymu by to tiež neprospelo najlepšie. ,,Určite láska..." prikývol som a on mi pomohol na nohy. Uhladil som si moje mierne strapaté hniezdo, čo som mal na hlave a pohli sme sa k dverám.
„Môžeme ísť miláčik?“ spýtal sa ma Harry, kým si kontroloval, či má všetky osobné veci. „Áno Hazz. Môžeme ísť...ale čo raňajky?“ pozrel som na neho psími očkami. Bol som hladný ako posledný partizán. ,,Pôjdeme sa najesť v meste. Jedáleň už zavreli..." povedal.
,,Tak dobre. Ale chcem si to zaplatiť sám. Nebudeš mi všetko pla-" prerušil ma. ,,Lou...veď no tak..." zakňučal prosebne.
,,Žiadne ale no tak Hazza...ja mám peniaze a viem si zaplatiť jedny raňajky," uhladil som mu odstávajúce vlasy. Oduto sa na mňa pozeral pomocou jeho krásnych smaragdových očí. Bol pri tom zlatý a bolo vidno, že so sebou bojoval, aby mi na to ešte niečo nepovedal.
Viem, že nemá rád, keď na seba míňam, ale sú to len raňajky. Nevybúcham si celú kartu a aj vreckové od otca. Minul by som maximálne tak pár eur. Moje raňajky nikdy nie sú obsiahle. Však ste na posledných raňajkách zistili. ,,No tak dobre. Ale to je poslednýkrát, keď si tu niečo platíš..." súhlasil, ale presadil si opäť svoje.
Jemne som sa zasmial. ,,Nesmej sa mi láska. Som predsa tvoja alfa. Nemôžem ťa nechať všetko platiť. Viem, že si zaplatil ten obed..." vysvetlil mi skľúčene. Bál sa?

Harry's Pov:
Nikdy som nebol takto pod tlakom. Hovorím vám, že nikdy.  Ale tie skutky, ktoré som učinil predtým, ako sme sa stali mates, mi hrýzli svedomie a trýznili ma v myšlienkach. ,Bude z toho problém?' spýtal som sa môjho podvedomia. ,Neviem Harry. Bojím sa rovnako ako ty...' povedalo úprimne. ,Nemalo by si náhodou vedieť? Veď si oveľa viac vyvinutejšie ako ja. Malo by si vedieť všetko ohľadne mates puta...či...či nie?' koniec vety v mojej hlave vyznel, ako keby som koktal.
,Nie. Vyvíjam sa spolu s tebou...preto netuším, čo sa stane. Ale Louisa musíš chrániť. Jasné?' pokarhalo ma. ,Jasné...' pritakal som a precitol som zo zamyslenia. ,,Ideme Hazza?" spýtal sa ma Lou a jemne ma chytil za líca. Pozrel som sa na neho a usmial som sa. ,,Pravdaže ideme láska..." usmial som sa a postavil som sa s ním.
Potom som ho položil na jeho nohy a obaja sme si upravili oblečenie. Pozreli sme sa na seba a rozosmiali sme sa. Začal kráčať ku dverám, ale ja som ho zastavil: ,,Láska počkaj. Dal som ti môj parfém?"
,,Neviem Hazzi. Nepamätám si..." mykol plecami a prešiel ku stolíku, na ktorom bola spomínaná fľaštička. Prišiel som k nemu a chytil som ho za boky. S úsmevom na mňa pozrel a ja som si ho pritiahol k sebe. Naklonil som sa k jeho krku a nadýchol som sa vône z neho. ,,Dobre...voniaš ako ja..." zasmial som sa a odtiahol som sa od neho. On bol však ešte stále v polohe, v akej som ho nechal.
Jemne som sa mojim prstom dotkol jeho bruška. Chytil si ho a začal sa smiať a ja som tiež veľmi nevydržal byť ticho. Došlo mi, že bol na to háklivý a že ho to šteklilo.  Po sekunde som sa už smial aj ja a nevedeli sme prestať ani jeden.

Loui's Pov:
Pomaly som ho dotiahol ku dverám, ktoré som otvoril a on ich za nami naspäť zamkol. Ruka v ruke a stále smejúci sa, sme spolu kráčali ku výťahom.
Nastúpili sme do jedného z nich a ja som stačil číslo prízemia. Musel som sa prestať smiať, lebo ma už od toľkého smiechu boleli kútiky úst. Aj Harry už trošku prestal, ale stále sa uchechtával a nevedel sa upokojiť. Postavil som sa na špičky, aby som mu vedel uhladiť vlasy, ktoré som mu nevedel zapliesť do vrkočov, keďže boli príliš krátke a nezmestili sa do nich.
On si ma však zobral na ruky, aby som sa nemusel namáhať. Pozrel som sa na neho a usmial som sa. ,,Ďakujem za uľahčenie práce Hazza...ale už ma môžeš dať dolu. Už som spokojný..." oblizol som si jemne pery. On roztomilo odul pery, ale položil ma späť na nohy. ,,Neboj sa Hazzi. Ešte bude príležitosť..." usmial som sa viac a keď sa dvere od výťahu otvorili, tak som ho chytil za ruku a spolu sme z neho a aj z hotela vyšli do ulíc...

Ahojte lásky❤
Ani by som nepovedala, že poslednú kapitolu som tu pridala 25 marca. Tak neskutočne to letí a ja som nevedela, kde mi hlava stojí. Snažila som sa zdokonaliť moje písanie v jednak v dĺžke kapitoly (2034 slov) a jednak v opisovaní pocitov a myšlienok. Fakt ďakujem mojej super kamarátke za to, že ma v tomto podržala a dala mi úžasné rady😊😁
Ďakujem, že ste všetci počkali a dočítali ste to až tu. Budem sa snažiť byť viacej aktívna🤪

Loads of love
~S.