Harry's Pov:
V mojom pulzujúcom hneve som vybehol z hotela. Utekal som dlho a neustále. Keď som však už nevládal, tak som sa potkol o vlastné nohy a spadol som na tvrdý rozohriaty betón. ,,Kurva!" zvreskol som od náhlej bolesti, ktorá presvišťala celým mojim hrudníkom. Veď predsa len som ho mal narazený. Zodvihol som sa zo zeme a poobzeral som sa okolo seba. ,,Kde to som?" povedal som do vetra. Zúfalo som sa snažil nájsť aspoň tabuľu mesta alebo nejaké tie smerovníky. Nič také tu však nebolo.
Všade naokolo boli priam rozpadnuté domy a budovy, ktoré neveštili nič dobré. Oprášil som si tričko a pošúchal som si krk. Celé prostredie bolo ponorené do mrazivého ticha, ktoré mi prenikalo až do špiku kostí. Ako keby som prešiel cez neviditeľnú hranicu šťastia. Prehrabol som si vlasy a zúfalo som hľadal cestu späť.
Do mesta. Do hotela. K môjmu Louimu. Tak veľmi som mu ublížil. Môj hnev neutíchol ani keď som počul jeho naliehavé vzlyky. Bol som ako utrhnutý z reťaze. Hnev už však ustúpil a nahradil ho strach z tohto neznámeho miesta.
,,Hej ty!" ozvalo sa zozadu a mňa napadla jediná vec, ktorú potom potvrdilo aj moje podvedomie. ,BEŽ!' doslova skríklo, aby mi to došlo a ja som sa dal znova do behu. Vôbec som nezastavoval a ani som sa neobzeral za seba. Možno by som videl iba krutú realitu. A tá je taká, že ma dobiehal. Nebezpečne sa ku mne približoval a párkrát mi už doslovne dýchal na krk. Z posledných síl som ešte viac pridal a stratil som sa mu v centre mesta. Oprel som sa o múr sivej budovy, ktorú si pamätám zo včera a zosunul som sa po ňom na zem.
Vydychoval som celý môj dlhý náročný beh a snažil som sa spracovať čo sa stalo.
Vložil som si zúfalo hlavu do dlaní. Prečo som sa vôbec naštval? A vôbec. Prečo tak veľmi? Kašľať. Louis ma určite nenávidí. Mám sa vôbec vracať? ,,Estás bien?" ozval sa ženský hlas človeka, ktorý nadomnou stál. ,,Nie..." vzlykol som potichu a potom som sa rozplakal. ,,Oh, angličan. Čo sa stalo chlapče?" kľakla si ku mne a zložila mi dlane z očí. Pozrel som na ňu mojimi zaslzenými očami. ,,Teba si pamätám, Harry, že?" pohladila mi líca. Prikývol som a naďalej som plakal. ,,Poď na nohy. Pôjdeme k hotelu. Určite sa tam chceš vrátiť, že?" vytiahla ma na moje slabé nohy.
,,A-áno..." vzlykol som. ,,Čo sa stalo Harry?" pohladila ma po chrbte, keď sme kráčali k hotelu. ,,U-blížil som m-môjmu mackovi..." plakal som. ,,Louisovi?" spýtala sa. ,,A-áno..." neďaleko som zbadal hotel. ,,To mi je ľúto. Neboj sa, vysvetlíte si to..." vyšli sme schody, odišla a ja som vošiel dnu.

Loui's Pov:
,,O-on j-je p-reč...j-a h-ho n-necítim chalani..." plakal som. ,,Určite sa mu nič nestalo..." utešoval ma Zayn. ,,Č-čo a-ak nie? Č-čo ak m-mu n-niekto u-ublížil?" nenechal som sa upokojiť. ,,Neublížil mu nikto...sľubujem ti to Lou...poď...musíme ísť na raňajky..." pomohol mi na nohy Liam a začali sme kráčať k výťahom. Vošli sme dnu a ja som sa oprel o roh. Liam chytil Zayna okolo pása, pritiahol si ho k sebe a jemne ho pobozkal. Pozrel som sa do zeme a vzlykol som.
Mohol som sa s Harrym aj ja takto bozkávať. Vo výťahu...Nikto by nás nevidel...Och Harry. Tak veľmi mi chýbal, že som si ani nevšimol, že chalani vystúpili a ja som tam ostal sám. Nebol som vôbec prekvapený, kvôli čomu spravil. On sa o svoje nedelí. Vedel to každý a Niall túto pomyslenú hranicu prerušil. Sklamal Harryho.
A aj ja.
Pomaly a v bolestiach som sa so sklonenou hlavou vyšuchtal z výťahu. Zodvihol som ju a poobzeral som sa okolo seba. Chalanov som nikde v mojom okruhu nevidel. Oči mi totiž padli na istú postavu pri vchode do hotela.
Chalan mal na sebe čierne skinny jeans a biele tričko. Na hlave mal neposedné kučery, ktoré boli rozlietané do všetkých strán a v očiach mu panoval značný smútok a ľútosť. Áno.

Bol to môj Hazza.

,,Harry!" zapišťal som a kyptavo som sa k nemu rozbehol. On ku mne spravil päť veľkých krokov a už ma plačúceho zvieral vo svojom náručí. ,,To nič LouLou...neplač..." hladil ma po chrbte a dával mi pusinky do vlasov, zatiaľ, čo som ja schovával moju tvár v jeho krku a dýchal som jeho vôňu. Bola výrazná, ale miešala sa aj so slaným potom, ktorý mu tiekol po krku. ,,B-bál s-om s-sa, ž-e ť-ťa u-ž n-neuvidím..." plakal som mu do krku.
,,Som tu baby...nemusíš sa už báť..." naďalej ma utešoval a po chvíli sa mu to aj podarilo. Už som len oddychoval s tvárou v jeho krku a dýchal som jeho alfiu vôňu.
,,Už lepšie zlatko?" šepol mi do uška. Cítil som sa pri ňom opäť v bezpečí. ,,Áno...už lepšie..." zavrnel som. ,,To som rád. Môžem ťa zložiť dole?" spýtal sa. ,,Nie. Poďme na raňajky takto. V objatí. Ja ani nie som hladný...chcem byť len s chalanmi a hlavne s tebou..." zakňučal som a ešte viac som sa na neho pritisol. ,,Tak dobre Boo...ale nebude ti to vadiť? Pred všetkými?" pohladil ma jemne po chrbte.
Ako keby sa bál, že ma ten chrbát bolí. ,,Nemusíš ma hladiť tak jemne Curly...vôbec ma ten chrbát nebolí..." zachichotal som sa. ,,To naozaj?" odtiahol ma od seba a pozrel sa mi do očí. ,,Áno Hazzi. Trochu ma to na začiatku zabolelo, ale teraz už nie. Naozaj..." usmial som sa.

Harry's Pov:
Tvár mi ešte viac zmäkla potom čo povedal, že ho chrbátik nebolí. Bol som rád, že bol statočný, ale mňa zožieralo moje svedomie. ,,Je mi ľúto to, čo som spravil...cítim sa kvôli tomu hrozne..." zvesil som hlavu a bol som ochotný pretrpieť to, čo som pretrpieť mal. Zliezol zo mňa dole a potiahol ma ku gaučom.
Posadil ma a sadol si mi na moje stehná. Zobral si moju tvár do dlaní a prinútil ma, aby som sa mu pozrel do očí. ,,To nič..." šepol a dal mi pusu na čelo. ,,Ani nechceš, aby som ti to vysvetlil?" zmätene som si skusol peru. ,,Nie Hazz. Netreba...ja ťa úplne chápem...jasné? Usmej sa babe, prosím. Nechcem, aby si sa cítil zle..." pohladil mi líca. ,,Tak dobre..." podvolil som nakoniec. Usmial sa. ,,Som rád, že si sa vrátil Curly. Asi by som to nezvládol. Úplne sa mi triaslo celé telo..." povedal smutne.
,,Aj mne sa to dialo...Ale už je dobre..." dal som mu pusu do vlasov. ,,Čo to bolo Curly?" opýtal sa ma a ja som si dobre premyslel moju odpoveď. Jeho otec mu o tom asi nehovoril. Určite ho chcel chrániť a určite nechce, aby mal nejakú alfu. Zahryzol som si do jazyka s touto otázkou na ňom.
,,Volá sa to podsyndróm alfy alebo podsyndróm omegy. Je to stav, v ktorom sa dotyčná alfa alebo omega trasie a myslí len na to najhoršie. Je to nepríjemný stav a ja sa ho snažím vyvarovať. Teraz to bolo bohužiaľ nemožné. Aj keď som mohol udržať nervy..." vysvetlil som mu. ,,A-aha...a je to tak stále? Alebo sa to stupňuje stúpajúcim časom, čo sme od seba?" preglgol.
,Toto mu zlomí srdce Harold...' povedalo mi podvedomie, ktoré vždy vie, kedy sa má ozvať. ,Naozaj? Nevedel som...' osopil som sa naň. ,Preboha. Ja ti to len pripomínam...' odvrklo a už sa neozvalo.
,,Hazza?" opäť sa ozval jeho hlások a ja som mu venoval pohľad. ,,No...je to bohužiaľ časom horšie. Viac to však infikuje alfu ako omegu, keďže alfy sa predsa len o niečo viac naviažu na svojho partnera..." povedal som potichu. ,,Ale ja ťa milujem...dúfam, že to nespochybňuješ..." vzlykol jemne. ,,Nespochybňujem zlatíčko...viem, že ma miluješ. Obaja sa milujeme navzájom..." pritiahol som si jeho tvár k sebe za jeho líčka a jemne som ho pobozkal.
On sa na mňa hneď natisol a tým bozk prehĺbil. Usmial som sa doň a naďalej som mu opätoval bozky na pery, ktoré mi tak moc chýbali. Začal sa mi prehrabávať v kučerách, na čo sa mu odo mňa dožičilo slastné zavrnenie. Usmial sa mi do pier a odtiahol sa. ,,Kde si stratil gumičku, sex symbol?" jemne sa chichotal, keď si moje kučery namotával na jeho oba ukazováky. ,,Ani neviem..." uškrnul som sa.
,,Nespadla ti niekde?" poobzeral sa naokolo. ,,Možno som ju počas behu stratil...Ale to nevadí. Je tam celkom zima, aj keď je asfaltový chodník priam žeravý. Dosť fúka..." povedal som a starostlivo som mu pohladil boky. ,,Dám si teda mikinu Hazzi..." vtisol mi malý bozk na líce a ja som sa na neho usmial mojím jamkovým úsmevom...

Tak toto bola najrýchlejšia kapitola, akú som kedy napísala. Trvalo mi to iba týždeň. A keď beriem fakt, že som nemala ani veľa času, tak to je celkom super.
No nie?
Čakali ste tú udalosť s Harrym? Alebo nie?

Loads of love
~S.
💙💚