Harry's Pov:
Spalo sa mi úžasne. Nie len preto, že to malé telíčko na mne doslova ležalo, ale aj preto, lebo som sa nikdy necítil tak dobre. Jeho heat vyprchal a jeho vôňu som cítil už len kvôli tomu, že sme mates. Dúfal som, že keď sa zobudí, tak si na tú noc bude pamätať. Pretože bol kurva dokonalý. A vydržal dlho. Pomaly som otvoril oči a prehrabol som si vlasy pravou rukou. Aj keď som musel dávať pozor, aby zo mňa Lou nespadol. Ľavou rukou som ho držal pod zadkom a jeho hlava spočívala na mojom pravom ramene.
Spokojne si odfukoval a vôbec ho netrápilo, že sme prespali už asi štyri budíky. Mne voľnou rukou som ho pohladil po jeho chrbátiku a dal som mu jemný božtek na čelo. Zamňaučal a zavŕtal jeho tvár do môjho krku. „Boo...treba vstávať...“ šepol som jemne a naďalej som ho hladil po chrbte.
„Ale mne sa ešte nechce Hazz...ešte chvíľku...prosím láska...“ zamrmlal a pomrvil sa na mne. Porazene som vydýchol a položil som moju hlavu naspäť do vankúšov.
Boli príjemne hebké a jemné. Presne ako Louiho pokožka. Po chvíli stále ospalého ticha nám však niekto zaklopal na dvere. Obaja sme zmeraveli a vymenili sme si vystrašené pohľady. Lou sa pregúlil na jeho stranu postele a stiahol na seba všetku perinu. Usmial som sa, obliekol som si svoje boxerky, ktoré som našiel na zemi a prešiel som až k dverám.
Dal som si na čas s ich odomknutím, aby to vyzeralo tak, že nás ten dotyčný práve zobudil. Keď som konečne dvere odomkol, tak sa mi do nosa dostal pach alfy. Necítil som ho často, ale vtedy som hneď vedel, koľká bije. Prehrabol som si vlasy, dvere som trochu otvoril a čelil som môjmu triednemu. Jeho ksicht som "chcel" vidieť. „Dobré ráno Styles. Už ste hore obaja?“ poprial mi dobré ráno a hneď začal aj zapárať. „Ránko aj vám pán učiteľ...“ zívol som si a nedal som na sebe nič poznať.
Zamračil sa: „Niečo som sa vás pýtal Styles, je hore aj Tom-“ „H-Hazz?“ ozval sa Lou z izby. Pozrel som na triedneho mrzutým pohľadom. „Raňajky sú o hodinu a pol...“ odišiel od dverí, ktoré som ako blesk zavrel a už som bol pri Louisovi, ktorý stál pri zrkadle v rohu izby. Viem, že ho každý krok musel veľmi bolieť. „Áno Lou?“ objal som ho zozadu.
„Čo sa stalo včera v noci?“ kňukol a chytil moje ruky. Zbledol som. On si to nepamätá.„No...umm...dostal si heat...a prosil si ma o pomoc...a j-ja ako tvoj alfa-“rozosmial sa, čím prerušil moje nezmyselné ranné koktanie. „Robím si z teba srandu Harry. Všetko si to pamätám!“ zapišťal šťastne, skočil mi do náruče a venoval mi dlhý bozk.

Loui's Pov:
Bozkával som ho všade po tvári. „LouLou...to ťa nič nebolí?“ zasmial sa a hodil sa so mnou do postele. „No...veľmi ma bolí zadok. Ale stálo to za to. Takto som si predstavoval, že stratím panenstvo. S chalanom, ktorého milujem...s alfou, ktorú milujem...“ ocitol som sa nad ním a on mal jeho ruky jemne položené na mojom zadku. Usmial som sa. Nahol som sa k nemu a zavrnel som mu do ucha. „Ach Lou...to nerob...“ šepol potichu. „Prečo nie Hazz?“ zavrnel som znovu. ,,Vzrušuje ma to..." preglgol.
,,Oh Hazz...buď rád, že už nemám heat. Inak by si už bol zase hlboko vo mne..." poláskal som mu líce. Vyvalil na mňa oči a na tvári sa mu usadil vyľakaný výraz. To je možno po prvýkrát, čo som videl, že sa niečoho zľakol.
,,Mal si vidieť tvoj výraz Hazza..." rozosmial som sa ako najatý blázon.
Lenže Harry dobre vedel, prečo má jeho dlane na mojom zadku.
Stisol ho v jeho dlaniach a ja som hlasne zavzdychal. No bolesť prišla hneď po slasti.
,,H-azz to bolí..." zakňučal som a snažil som sa z neho zliezť dole. Ale na to ma veľmi silno držal v jeho zovretí a ja som bol ubolený po včerajšej noci. ,,Odpros si to a ja prestanem..." zavrčal a naďalej ma silno držal. ,,P-prosím H-Hazza..." šepol som potichu, ale koktavo. ,,Nepočul som..." chladne mi na šepot odpovedal. ,,Prosím Hazz..." zaprosil som. Pozrel sa mi do očí,  ale neprehovoril ani hlásku. Harry...ja ťa prosím...vážne..." kňukol som, v nevedomí, že on čaká na konkrétnu prezývku. ,,Viem, že ma prosíš zlato, ale neoslovuješ ma správne..." šepol a naďalej mi stískal najviac ubolené miesto. Zlomene som zakňučal a padol som na jeho telo.
Dostal som sa do veľmi veľkých rozpakov. Pomoc.
A vtedy mi vskrzla v hlave myšlienka, ako blesk z jasného neba. Prečo ma to nenapadlo hneď dve prosby dozadu? Ráno som fakt tupý. ,,D-daddy...pro-prosím..." zašepkal som a zodvihol som na neho tvár. Doširoka sa usmial a pustil ma. Ja neverím. Ono to zabralo. Hodil som sa do postele tak, aby som si nemusel sadať. Harry sa naopak posadil a prešiel jeho prstom po strede mojej hrude. Pozrel som sa na neho. ,,Hazz?" oslovil som ho.
,,Hmm?" zamumlal, ale jeho oči od moje hrude nezodvihol, aby sa stretli s tými mojimi, ktoré boli plné otázok. ,,Ja...umm...no...nič..." zahryzol som si do jazyka. ,,Nie Boo. Rozprávaj...alebo sa pýtaj..." nabádal ma. Postrapatil som si ten ranný rozcuch, čo som mal na hlave a snažil som sa nájsť vhodné slová na to, ako sa mu vyrozprávať. Ráno som s nikým nerozprával, lebo som ničomu nerozumel.

Harry's Pov:
,,Ja ummm...vieš...nikdy som s nikým nespal a-" začal, ale ja som ho hneď prerušil: ,,prepáč mi, ak som nemal byť ten, s ktorým si chcel prísť o tvoju nevinnosť..." Nechápavo na mňa pozrel. ,,Nie Hazz. Nemáš sa mi prečo ospravedlňovať. Sám som ti pred chvíľou povedal, že ty si bol ten chalan, s ktorým som chcel stratiť panenstvo. Chcel som povedať, že tak trochu neviem chodiť..." vysvetlil mi to celý červený v tvári.
Trochu som si vydýchol. Ráno som vôbec nikdy nerozmýšľal. Bol som proste ranný prípad. ,,A-aha...prepáč, že som nepochopil, ale ráno nejako vôbec nerozmýšľam..." pozrel som sa na neho s úsmevom.
,,To je v poriadku. Aj mne sa to stáva. Ja napríklad nikdy ničomu nerozumiem...ale že vôbec..." rozosmial sa. Jeho nákazlivý smiech sa mi rozliahol v ušiach a po chvíli som sa smial už aj ja.
,,Takže sa asi budeme učiť chodiť...že?" podpichol som ho. ,,Heeej!" zamračil sa a odul líca. ,,Je to pravda Boo. Neodúvaj sa. Nemôžeš kňučať pri každom kroku..." postavil som sa z postele, našiel som na zemi jeho boxerky a pokúsil som sa mu ich obliecť. Tlmene vzdychol a zakázal mi to. Odložil som ich a pozrel som na neho: ,,Nejaký problém?" ,,Hazzi prosím...buď jemnejší...všetko ma bolí..." zakňučal. ,,Ja viem baby..." chytil som ho za ruky a postavil som sa pred posteľ. ,,Pomaly ťa teraz dvihnem do sedu, áno?" povedal som mu. ,,Mhm..." prikývol a jemne som ho začal ťahať za ruky. Keď už skoro sedel, tak sa začal mrviť.
,,Au Hazz! Nie. To bolí..." mňaučal a ja som ho uložil naspäť do perín. ,,Vieš, že si nemôžeme dovoliť tu celý deň ostať Lou. Raz si budeš musieť naozaj sadnúť. Viem, že to je teraz zložité..." smutne som na neho pozrel.
,,Čo za to, ak sa posadím hneď teraz?" začal vyjednávať. Toto na ňom veľmi milujem. ,,Hmmm...čo tak päť bozkov?" oblizol som si moje jemne suché pery. Začal zbesilo prikyvovať a ja som sa usmial. ,,Tak poď. Skúsime to znovu..." postavil som sa z postele a znova som chytil jeho ruky.
,,Raz..." šepol. ,,Dva..." pridal som sa k nemu a pomaly som ho ťahal do sedu. Pozrel sa mi do očí a naraz sme povedali: ,,Tri!" Trošku silnejšie som ho potiahol za ruky a už sedel na posteli. Pomrvil sa, ale neľahol si naspäť. ,,Tak ako?" kľakol som si pred neho a stále som nepúšťal jeho ruky. ,,Prosím si päť pús a potom ti poviem..." zamračil sa, lebo som sa mierne chcel vyhnúť sľubu, ktorý som mu dal. Pousmial som sa a nahol som sa k nemu pre prvú pusu. Vďačne ju prijal a usmial sa do nej. Takto sa to opakovalo ešte štyrikrát, pokým nebol spokojný. Potom som sa od neho odtiahol a odstúpil som až ku dverám na balkón. Nechápavo na mňa pozrel.
,,Poď ku mne..." naznačil som mu to aj rukami. Roztrasene sa postavil na nohy a fňukol.
,,Neboj sa Boo...nebude to bolieť stále..." ukľudňoval som ho. ,,Tebe sa to ľahko povie Hazz...ty budeš nevinný do konca života..." smrkol a spravil ku mne prvý trasľavý krok. ,,Poď ďalší..." nabádal som ho. ,,Ale to bolí Hazzi..." fňukol a zotrel si slzy spolu s ďalším krokom. Ku mne to mal na ešte tak tri kroky.
,,LouLou...pozri sa na mňa..." šepol som a on sa na mňa pozrel, zatiaľ čo ku mne spravil ďalší bolestivý krok. ,,Zvládneš to baby...ja ti verím. Už len dva krôčiky..." jemne som pred neho nastavil ruky, aby videl, že keď bude chcieť, tak sa ma môže chytiť. Prikývol, spravil ešte jeden krok a hodil sa mi do rúk. Našťastie som ho skoro zachytil, čiže nespadol na zem.
Naspäť som ho postavil na nohy, pritiahol som si ho k sebe a zotrel som mu všetky slzy. ,,Neplač Boo...už si pri mne. Zvládol si to tak, ako som ti povedal..." povzbudil som ho. ,,Ale to stále bolí..." preglgol. ,,Ja viem zlato. Bude to bolieť ešte hodnú chvíľu..." povedal som. ,,Môžeme ísť prosím naspäť ku posteli? Na raňajky je ešte skoro. Chcem si trošku ešte poležať..." poprosil ma. ,,Prejdeš k nej sám?" spýtal som sa ho.
Pomaly prikývol a otočil sa o stoosemdesiat stupňov. Silno som si skusol peru. Má tak skurvene dobré telo. ,,Harry! Nesnívaj o mojom zadku a poď mi pomôcť s chodením..." zakňučal a ja som sa zobudil z môjho tranzu. ,,Prepáč..." ospravedlnil som sa a prešiel som až ku posteli. Pomaly ku mne prešiel a zvalil sa na posteľ. Posadil som sa k nemu a začal som ho hladiť po chrbte. ,,Hmmm..." zabručal a ja som sa usmial...

KTO TO VYDAL ĎALŠIU KAPITOLU? V ČASE AKOM SĽÚBIL? JA! JA! JA!
*odkašľanie*
Takže áno! Som späť s novou kapitolkou. Asi ďalšia z mojich favs🥰
Dúfam, že som potešila moje dietky a taktiež mojich thirsty larry shipers💚💙😉
Loads of love
~S.