Loui's Pov:
,,Si krásny Hazz..." usmial som sa, keď som sedel na nemocničnej posteli a sledoval som ho ako sa obúva. ,,Ale Lou...ty si krajší..." zdvihol na mňa hlavu od jeho už teraz zaviazaných tenisiek. Očervenel som. ,,A teraz si ešte krajší..." posadil sa ku mne a pohladil ma po červených lícach. ,,Hazz..." zakryl som si tvár dlaňami. ,,Neskrývaj sa Boo..." dlane mi dal dole z tváre a priľahol ma. ,,Musíme ísť Harry..." zamňaučal som a začal som sa pod ním vrtieť.
,,Nerob..." zamručal. ,,Čo nemám robiť?" pozrel som sa mu do očí. Zabručal. ,,Oh...toto?" nevinne som zaklipkal očami a zavrtel som sa pod ním znova. Pridusene vzdychol. ,,No tak Hazz...nemôžeš byť hneď tvrdý z každého môjho pohybu..." jemne som ho podráždil. Vyvalil na mňa jeho smaragdové oči. Až vtedy som si uvedomil moju opakovanú veľkú chybu.
Ooops...som ja ale idiot. Očervenel som ako paradajka a sklopil som pohľad. ,,Prepáč mi to Harry...veľmi ma to mrzí..." pípol som potichu. ,,To nič..." vydýchol, zliezol zo mňa a pomohol sa mi posadiť. ,,Mňa to vážne mrzí..." fňukol som, keď som sa hral s mojimi prstami. ,,Lou...to fakt nič nie je...len nemôžeme takto pokúšať pravidlá...vieš čo sa stane, keď ich porušíme..." šepol. ,,Viem..." skusol som si peru. ,,Tak poď...ideme," postavil sa z postele a vyšvihol ma na nohy. Ešte predtým, ako sme vyšli z izby, ukradol som si od neho malú pusu.
On sa do nej usmial a potom sme mohli opustiť izbu. Cez chodbu sme kráčali ruka v ruke až k východu z nemocnice. Keď sme boli vonku, tak nás tam prekvapili chalani. Všetci traja. ,,Ahojte!" zavolal som na nich s úsmevom, keďže už bolo všetko v poriadku. ,,Ahoj! Harry, si v poriadku?" pribehol k nám Niall.
,,Dajme tomu Ni. A vy? Kde ste boli doteraz?" stisol moju ruku silnejšie. Usmial som sa. ,,Boli sme sa prejsť v meste a boli sme aj na hrade," prišiel k nám aj Liam, ktorý držal za ruku Zayna. ,,To muselo byť pekné..." povzdychol som si. ,,Ale no Lou...veď ťa na ten hrad viem zobrať. To nie je nič zložité..." usmial sa na mňa Harry. ,,Vážne by si to urobil?" opýtal som sa natešene. ,,Samozrejme Lou. Pre moju malú princeznú všetko..." zazubil sa.
,,O môj bože!" zapišťal som a skočil som mu do náruče. Zatackal sa, ale nespadol. Chytil ma pod zadkom, aby som neskončil na zemi, ja som mu obmotal moje ruky okolo krku a nohy okolo pása. ,,Milujem ťa tak veľmi Hazz. Tak veľmi!" pišťal som naďalej a začal som mu pusinkovať tvár malými bozkami. Chalani sa začali smiať. Harry sa usmieval ako slniečko. ,,Ach, aký som šťastný, že sme všetci spolu," škeril sa.

Harry's Pov:
Boo ma bozkával po celej tvári a ja som sa iba škeril a zubil. ,,Hrdličky? Pripájate sa k nám?" spýtal sa po chvíli Zayn. ,,Odmietam byť s tými alfami," zamračil som sa. ,,Curly no tak. Nemrač sa...budeš mať vrásky..." začal mi uhládzať čelo. Povolil som svaly na čele, ale oči sa mi mračili.
,,Curly..." Lou sa mi pozrel do očí. ,,Nemusíte ísť s nami keď nechcete. Aj tak sa učitelia už dosť hnevajú za to, že si porušil dohodu Harry," pozrel sa na mňa aj Liam. ,,Čo by sme robili celý deň v tej izbe? Ja by som zošalel," nadvihol som obočie na hnedookého. ,,Hazz..." Lou ma chytil za líca a otočil si moju tvár k nemu. Musel som čeliť jeho polozamračenému výrazu. Nemal som rád, keď sa mračil. ,,Prepáč..." povedal som potichu. ,,To nič...Nepôjdeme s nimi...ostávame spolu iba my dvaja..." pohladil mi líca.

Môj milovaný Loubear.

,,Čiže nejdete?" spýtal sa Zayn. ,,Nie Zee. Ideme ďalej sami. Zajtra už budeme spolu všetci piati," usmial sa na neho Lou a zliezol zo mňa. Potichu som zabručal. Ja som sa ešte nechcel prestať objímať. Lou sa na mňa žiarivo usmial a chytil ma za ruku: ,,Kam ideme teraz?" ,,Kam by si chcel ísť?" vrátil som mu úsmev.
,,Neviem...asi len do mesta," pokrčil plecami. ,,My už musíme ísť. Budú nás hľadať. Ideme do národnej galérie. Určite by sa ti páčila Louis," povedal Liam. ,,Harry má tam už zobral. Presne dnes pred obedom," usmial sa. ,,Vážne?" pozrel sa na mňa Niall. ,,Hej," zazrel som po ňom.
,,Nepovedal by som to na teba Styles. Ty a umenie? To proste nejde dokopy," uškŕňal sa Liam.
,,Vieš čo Payne?" trochu som zvýšil hlas a chcel som po ňom niečo vyšteknúť, ale Lou mi dvakrát stisol ruku. V momente som vychladol a už som po ňom len zazeral.
,,Že ja a umenie sa k sebe nehodíme? Tak čo je potom Louis?" toto som nechcel len tak nechať. Lou na mňa otočil jeho tváričku, ktorú sfarboval sýtočervený rumenec. ,,Hazz..." zamňaučal. ,,Ohohoo..." potešil sa Niall. ,,To bolo pekné Harry," pochválil ma Zayn.
,,Ďakujem..." usmial som sa. ,,Dobre dobre...hodíte sa k sebe..." priznal Liam. Venoval som mu víťazný pohľad a zaškeril som sa. ,,Poďme chalani. Určite nás už hľadajú," popohnal tých dvoch Niall. ,,Dobre. Tak sa vidíme na večeri. Dobre?" usmial sa na nás Zayn a ešte rýchlo objal Louiho. Vtedy som pustil jeho ruku, aby ho malý brunet mohol tuhšie objať. S Liamom a Niallom som si vymenil úsmev a na spoločné tri, sme sa pridali ku nim do objatia. Liam bol za Zaynom, Niall bol z boku a ja som bol za Louim.
Vypískol keď sa moja hruď stretla z jeho chrbátom. Všetci traja sme sa schuti rozosmiali.
Spevnili sme objatie.
,,Hazz...stačí...veď nás rozpučíte!" pišťal Lou. Zayn sa iba chichúňal a oprel som jeho hlavu o Liamove plece. ,,Dobre poďme..." odtiahol sa Niall a Liam to nasledoval. Ja som sa však od Louiho neodtiahol. Práve naopak. Objal som ho zozadu a môj nos som zaboril do jeho krku. Potichu som zabručal a nadýchol som sa jeho vône. Ach. Od samého začiatku je pre mňa ako najnebezpečnejšia droga.
,,Hazzi..." zamňaučal. ,,Poďme do mesta..." pobozkal som mu krk. ,,Áno prosím..." potešil sa. ,,Tak poď..." potiahol som ho za ruku a kráčali sme spolu do mesta. Stále sa na mňa díval, ako keby som bol nejaký krásny obrázok.
,,Čo sa tak dívaš?" zasmial som sa. ,,Len tak..." usmial sa a pritisol sa bližšie ku mne. Chytil som ho za bok tak sme kráčali. Pomaly, ale bolo to príjemné. Zubato som sa usmieval v šere lampy.

Loui's Pov:
,,Kam ma berieš?" spýtal som sa ho, keď som začul hudbu a pokrikovanie ľudí. Stále ma ťahal hlbšie a hlbšie do mesta. ,,Uvidíš..." povedal tajomne a neprestal kráčať. ,,Hazz...bolia ma nohy..." zamňaučal som po chvíli. ,,Už len chvíľku LouLou..." pohladil mi bok a zabočili sme za roh na námestie, z ktorého vychádzal všetok hurhaj.
,,Hazzi..." oči sa mi naplnili slanými slzami šťastia a otočil som sa na neho.
,,Áno zlato?" otočil na mňa hlavu s veľkým úsmevom.
,,Ty si ma zobral na festival?" vzlykol som. ,,Nie taký hocijaký. Sú to tradičné slávnosti Portugalska. Začali sa presne vtedy, keď sme sem prišli. Čiže predvčerom. A ako vidíš, ľudia sa zabávajú, ako keby to bol prvý deň," pustil moju ruku a pohladil mi líca. Ja som ho objal a začal som potichu plakať. ,,Boo, ale no tak..." začal ma jemne hladiť po chrbte.
,,Prepáč...ale nikto ešte pre mňa neurobil niečo takéto..." vzlykal som mu do hrude. Až vtedy som si uvedomil, že nemá tričko, ba ani len košeľu.
,,To nič...nemusíš sa mi ospravedlňovať...neplač..." dal mi pusu do vlasov. Potiahol som ďalší vzlyk do seba a pomaly som prestal plakať. ,,No vidíš...pekne pomaly..." pomáhal mi. Keď som sa upokojil, tak sa odtiahol. ,,Ideme?" zubato sa usmial. ,,Áno!" zapišťal som, chytil som ho za ruku a rozbehli sme sa na námestie...

Večerné prekvapko😭
Táto kapitola sa mi veľmi páči. Tak dúfam, že aj Vám sa páčila😭ak áno, tak sa nehanbite napísať nejaký ten milý komentárik. Poteší to aj mňa😭❤
Love you all loads💙💚
~S.