Harry's Pov:
Zobudil som sa v nepohodlnej posteli a všade okolo mňa hučali prístroje. Natiahol som ľavú ruku, že ich vypnem, ale zastavila ma priehľadná hadička na chrbte mojej dlane. ,,Čo to kurva?" zachrapčal som a lepšie som otvoril oči. Infúzia. Bol som v nemocničnej izbe s malým oknom s bielymi záclonami, cez ktoré sa predierali slnečné lúče dnu. Bol som napojený na štyri prístroje a všetky mi už začínali hrozne vadiť. Nemohol som s tým však nič urobiť. Preto som sa iba bezmocne poobzeral po izbe. V kúte izby, vo veľkom kresle, ležalo schúlené malé klbko.
Je tu. On je tu.
,,Lou..." šepol som. Pomrvil sa.
,,L-Lou..." povedal som o niečo hlasnejšie. Otočil na mňa hlavu a jeho oči zažiarili od sĺz. ,,H-Hazz...ty žiješ..." vybehol z kresla a už bol pri mne. ,,Nemal by som?" nadvihol som obočie. On sa iba potichu rozplakal.
,,Boo...no tak...neplač...nič sa nedeje..." pohladil som mu ruku. On vyliezol na posteľ, sadol si na mňa obkročmo a jeho tvár mi zavŕtal do hrude. ,,Tak som sa o teba bál..." vzlykol trhane. ,,Neplač..." šepol som.
Naďalej iba plakal a jeho slzy mi tiekli dole po hrudi. Začal som ho hladiť po chrbte a sem tam som mu dal jemnú pusu do vlasov. Po chvíli prestal plakať a už sa len ukľudňoval. ,,No vidíš...bude dobre..." dal som mu pusu na čelo. ,,Ako dlho si už tu?" pohladil som ho po bokoch. ,,Asi štyri hodiny..." šepol. ,,Ach Lou..." poľutoval som ho. ,,To nič..." usmial sa. ,,Nevolal nám nikto?" spýtal som sa ho a pritiahol som si ho bližšie k sebe.
,,Neviem..." povzdychol si. ,,Nemáš naše mobily?" zarazil som sa. ,,Nie Hazz. Nechal som ich na pláži. Ty si bol pre mňa dôležitejší ako nejaké mobily..." vysvetlil mi. ,,Ja sa nehnevám Lou...Nemám prečo..." objasnil som mu.
,,Ľúbim ťa Harry..." zdvihol na mňa jeho tváričku a chytil ma za líca.
,,Aj ja ťa ľúbim Lou..." jemne som sa k nemu priklonil a naše pery sa opäť o seba obtreli.
,,Hmmm..." zamumlal som a moje dlane sa začali kĺzať nižšie po jeho bokoch. Usmial sa a moje dlane mu zišli až na zadok, ktorý som mu jemne stisol. ,,Hej!" vypískol. ,,Čo je?" zamrmlal som. ,,To je moje!" pišťal, všelijako sa začal krútiť a udierať ma do hrude, aby som ho pustil. ,,Odkedy?" spýtal som sa urazene. Au?
,,Od narodenia..." pokúšal sa zo mňa zliezť.
,,Ale si moja omega. A čo je tvoje, je moje..." zavrnel som a stisol som mu ho oveľa silnejšie a tým som mu zabránil v úniku, ktorý očividne plánoval. ,,Harry prosím stačí...bolí to..." zakňučal. ,,Tak bolí hej? A je toto lepšie?" začal som mu ho jemne masírovať. Potichu zastonal a začal sa mi vrtieť v lone, aby som ho prestal tak týrať.
Ale teraz on týral mňa. ,,Nerob to Lou..." zavrnel som mu do uška a pritom som si skusol spodnú peru, pretože som začal pomaly tvrdnúť. ,,Tak potom aj ty prestaň..." ohradil sa nadurdene. ,,Ja si môžem robiť čo len chcem..." šibalsky som sa usmial. Chcel som si ho pritiahnuť ešte bližšie, ale do izby vošiel doktor. ,,Ummm...pán Harry Styles?" ozval sa a ja som Louiho pustil. ,,Áno...to som ja..." povzdychol som si, Loui zo mňa zliezol a postavil sa vedľa postele. ,,Máte výsledky pán doktor?" spýtal sa Louis potichu.
,,Áno mám. A musím povedať, že máte šťastie Harry. Ten váš bratranec vám mohol ublížiť oveľa viac. Ale očividne sa mu nechcelo. Tie modriny na krku zmiznú rýchlo, nos zlomený nemáte. Ale to brucho..." nedokončil vetu. ,,Č-čo mu j-je?" vzlykol Lou.
,,Shhhh Lou...neplač..." chytil som ho za ruku a pritiahol som si ho k sebe. On sa natlačil na posteľ a objal ma.
Potichu som zasyčal od bolesti, ale neodtlačil som ho od seba.
,,Čo mám s bruchom pán doktor?" otočil som sa na neho, kým som Louiho hladkal po chrbte. ,,Budete mať asi mesiac problémy s dýchaním, pretože vám trafil rebro..." ani nedokončil a Lou začal ešte viac plakať.
,,Louis ukľudni sa..." povedal som trochu hlasnejšie a vážnejšie a hlavne som nepoužil zdrobneninu jeho mena. Hnevalo ma to. ,,Pokračujte prosím," znova som pozrel na doktora. ,,Ale pri vyšetrení sme zvládli to dať do poriadku. Nemusíte sa báť, zlomené nie je a ani na pľúco vám netlačí. Čiže do mesiaca alebo pár týždňov ste fit," usmial sa na mňa. ,,Dobre..." prikývol som.
,,Ešte dnes večer vás vieme pustiť. Doberiete lieky a infúziu a môžete ísť späť k vašej skupine," hlavou poukázal na dvere. ,,Dobre..." zopakoval som. ,,Ale mám pre vás ešte jednu vec..." povedal.
,,Áno?" zdvihol som na neho hlavu, keďže som sa medzičasom stihol odkloniť k Louimu. ,,Museli sme informovať vašu rodinu a vášho triedneho učiteľa," zvážnel. ,,Oh...aha...dobre. V poriadku," preglgol som. ,,O pol hodinu vás prídem skontrolovať," vyšiel z izby a zamkol dvere. Loui potichu smrkol. ,,Neplač, neumieram predsa..." vydýchol som a posadil som sa trochu vyššie. ,,T-ty s-sa h-hneváš?" trhane sa nadýchol. ,,Áno, hnevám sa," smutne som na neho pozrel. ,,Louis nechce, aby sa na neho Harry hneval..." použil rozprávanie v tretej osobe.
,,Ani Harry sa nechce hnevať na Louisa. Ale to by mal Louis prestať plakať zakaždým, keď je niečo s Harrym..." pokračoval som v hre ďalej. ,,Louis sa iba bojí o Harryho. Pretože ho veľmi miluje..." pritúlil sa ku mne. ,,Aj ja ťa milujem Lou..." povedal som mu teraz normálne. Zdvihol na mňa hlavu. Pohladil som ho po líčku.
,,Prepáč mi..." zamňaučal. ,,To nič...to ja by som sa mal ospravedlniť...za ten zvýšený hlas..." dal som mu pusu na čelo. ,,Nie Hazz...ja som bol decko..." fňukol. ,,Vieš čo? Nikto sa nebude ospravedlňovať nikomu. Dobre?" pohladil som mu bradu. ,,D-dobre..." vydýchol.
,,Poď sem..." potiahol som ho na seba. On mi oblapil svojimi rúčkami môj krk a jeho nohy mal na oboch stranách mojich bokov. Ja som ho slabo hladil po jeho jemnom chrbátiku. Trošku viac sa na mňa natisol a jeho hlavu zavŕtal do záhybu medzi mojím krkom a trochu boľavým ramenom. Ja som ho chytil pod zadkom a vytiahol som ho vyššie k sebe ako malú koalu. Bol tak drobný.
V meravom tichu sme sa tam objímali dovtedy, dokým neprišiel doktor aj s táckou, na ktorej bol tanier jedla a pohár čistej vody.
Usmial som sa na neho a jemne som nadvihol druhé voľné rameno.
Pretože na tom prvom mi Lou očividne zadriemal. Tácku položil vedľa mňa na stolík a pritlačil ho bližšie. ,,Najedz sa a potom môžete ísť domov," vypojil všetky prístroje, zlepil mi leukoplast s hadičkou dole a ruku mi obviazal obväzom.
,,To je len preto, aby sa ti tam nedostala infekcia. Zajtra o takomto čase si ho môžeš dať dole. A dovidenia..." pozdravil sa mi a odišiel. ,,Ďakujem, dovidenia!" povedal som trochu hlasnejšie ale tak, aby som Louiho nezobudil. Natiahol som ruku k stolíku a víťazoslávne som sa usmial, keď som dočiahol na pohár.
Po jemných dúškoch som vodu vypil a pohár som úspešne vrátil naspäť. Ešte chvíľu som ležal pod ním a bozkával mu jeho jemné čelo, ale potom na seba upozornil môj močový mechúr. Kurva. Pomaly som ho zo seba zložil, prišuchtal som sa ku dverám a zamkol som sa v malej kúpeľni, čo bola v izbe.
Keď som bol hotový a už som si len umýval ruky, tak som začul jeho hlások, ako ma rozospato volá: ,,Hazz?"
Upravil som si vlasy. ,,Hazza? Kde si?" zavolal znova.
Odomkol som dvere a vyšiel som z kúpeľne. ,,Tu som anjelik..." ľahol som si k nemu. ,,Kde si bol?" pritúlil sa ku mne. ,,V kúpeľni láska..." dal som mu pusu na čelo. ,,Aha..." natisol sa na mňa ešte viac.
,,Čo je, že sa tak tisneš?" zachichotal som sa. Zabručal, odtiahol sa a pritisol sa mi na pery. Zmätene som zaklipkal očami ale spolupracoval som. Pomaly na mňa vyliezol a jeho prsty mi zaplietol do kučier.
,Hmm...asi musím drobcovi pripomenúť, kto je tu ten dominantný...' pousmial som sa nad myšlienkou a s veľkou silou som mu stisol boky. On sa hneď odtiahol a vyplašene na mňa pozrel. Keď si uvedomil jeho chybu, tak silno očervenel.
,,Prepáč...n-nechal som sa u-uniesť..." koktal ako malý.
,,To nič...aj keď by si si už teda zaslúžil nejaký ten malý trest. Pomlčím ale..." zavrnel som. ,,Ideme?" jemne sa ošil a zliezol zo mňa. ,,Áno ideme...len spapaj niečo..." ukázal som na tanier. ,,Ja nechcem..." pípol. ,,Lou, musíš..." pozrel som sa na neho.
Sedel na posteli v tureckom sede a hral sa s jeho prstami. Niečo mi tu nesedelo. Ale neviem čo. Je  mi vážne jedno ako, ja to zistím. ,,Ja si vážne neprosím Harry..." mňaukol. Posadil som sa. ,,A povieš mi prečo?" spýtal som sa. Záporne pokrútil hlavou. Nadvihol som obočie. ,,Doteraz si papal normálne. Stalo sa niečo, o čom neviem?" hovoril som pokojne.
Nechcel som sa zase na neho hnevať. ,,Alfy z tvojej triedy si robia zo mňa a mojej postavy srandu..." povedal mdlo. ,,Ktoré?" nabádal som ho. ,,Ryan, Patrick, Thomas, Taylor a Kendall..." vydýchol. S tými piatimi si to osobne vybavím. Po zlom.
,,Nepočúvaj ich..." odtrhol som zelené lístky z vrchu jahody a dal som si ju medzi zuby. S hladnými očami ma pozoroval a pritom si oblizol pery. Uškrnul som sa a on sa ku mne priplazil štvornožky. Znova si oblizol pery a vďačne si odhryzol z druhého konca jahody. Ja som zjedol zvyšok a žmurkol som po ňom.
Chcel sa na mňa vrhnúť ale ja som bol šikovnejší. Rýchlo som odtrhol lístky z ďalšej jahody a zakryl som si ňou ústa. Zamračil sa, ale znova si odhryzol. Teraz už však väčší kúsok. Takto sa to opakovalo ešte z piatimi a potom už na tanieri ostal iba chlieb s maslom a medom. Zobral som ho z taniera a podal som mu ho.
,,Papaj..." usmial som sa, on sa usmial tiež a vďačne sa do neho pustil. Kým papal, tak som ho sledoval. Jeho líčka sa mu nafukovali, keď boli plné jedla ako také malé pinpongové loptičky. Musel som sa úprimne pousmiať. Áno...priznávam...
Táto malá roztomilá omega mi pobláznila hlavu...

Loads of love
~S.

Dedicated to Barca_1994, LunaLunka99, TechnaSarlora<333
Thank you so much girls. You're the best!!!!💙💚💙💚💙💚💙