Loui's Pov:
Toto nemôže byť pravda. Ja mám s ním byť na izbe desať dní? V najdrahšom hoteli celého Portugalska? Pozeral som sa mu do jeho očí so strachom v mojich očiach. ,,Loui?" zdvihol na mňa zaslzené oči Zayn. ,,Áno?" objal som ho. ,,Ja sa bojím," pípol. ,,Neboj sa. Určite sa ničoho neboj. Liam má určite svoje zábrany," hladil som ho po chrbte, popri rozmýšľaní nad mojou vetou. Neviem, či si môžem byť tak istý po tom čo sa stalo v buse.
Harry's Pov:
,,To hádam nie," zavrčal som až si niekoľko omieg okolo nás zakrylo uši. Neznášali tento zvuk. ,,Tak to veľa šťastia Harry. Plachejšiu omegu si už mať pridelenú nemohol," vzdychol si Niall. ,,Niečo mi hovor," zamrmlal som, išiel som zobrať kľúč od izby a stratil som sa pri výťahoch.
Naša izba bola na úplne poslednom poschodí. Vo výťahu som sa vyviezol spolu s Liamom aj Niallom a s našimi taškami. Pritrepal som sa ku dverám s číslom 28. Kľúč v zámke zaštrngotal a ja som vstúpil do priestrannej izby krémovej farby. Moju čiernu tašku NIKE som hodil na jedno malé kreslo čo sedelo pri stolíku s dvoma pohármi. Siahol som na kľučku a otvoril som balkónové dvere. Usmievalo sa na mňa slnko a číro modré more. Vyzliekol som si tričko a ukázal som hruď slnku.  Sadol som si na stoličku a pohľad som zasekol na mori. Hnev pomaly ustúpil a ja som sa uvoľnil. Zavrel som pomaly oči a dych sa mi upokojil. No len dovtedy, dokým som nepočul pribuchnutie balkónových dverí. Zabručal som zo spánku. Nevedel som kto to je a tak som otvoril oči. Predo mnou stál brunet s modrými očami.
Loui's Pov:
Musel som ísť po schodoch až na najvyššie poschodie, pretože ma alfy nechceli pustiť výťahom. Prišuchtal som sa ku izbe s číslom 28. Dvere boli pootvorené. Keď to pôjde takto, tak nás ešte niekto okradne. Zagúľal som očami a vstúpil som dnu do izby. Steny boli krémovej farby a strop bol naopak snehobiely. Môj pohľad následne padol na SPOLOČNÚ MANŽELSKÚ POSTEĽ. Dúfam, že toto je vtip. Ja s ním nemôžem spať na spoločnej posteli. Ešte sa stane niečo čo budeme obaja poriadne ľutovať. Batoh som hodil na malé kreslo vedľa stolíka. Dvere na balkón boli tiež pootvorené. Chytil som kľučku a vystúpil som von na celkom priestranný balkón. Harry tam sedel na stoličke bez trička. V strede hrude sa mu vynímal veľký nádherný motýľ.
Okolo bokov sa mu tiahli dve paprade, ktoré končili až pod jeansami. Odtrhol som svoj zrak od toho spiaceho anjela a oprel som sa o zábradlie balkóna. Harry za mnou zabručal až som podskočil. ,,To si ty?" zamrmlal. Bol zlatý pri tom ako si chránil svoje oči dlaňami. ,,Áno. Ja," povedal som a sadol som si na druhú stoličku, ktorá bola vzdialená od tej jeho pár centimetrov. Vďaka tejto malej vzdialenosti som mohol cítiť jeho omamnú vôňu, ktorá sa pohrávala s mojimi zmyslami. ,,Nechcem byť dotieravý alebo neslušný ale čo sa stalo Zaynovi? Videl som ho plakať, keď tá suka rozdeľovala izby," dopovedal a ja som sa rozosmial ako blázon. Nebol taký zlý ako som si myslel. Je celkom fajn a je milý. Zaujíma sa o druhých. Mám pocit, že žije dvojstranný život. A vidno to. Teraz bol úplne uvoľnený.
Harry's Pov:
Jeho nákazlivý smiech sa rozoznel v mojich ušiach a to ma prinútilo rozosmiať sa tiež. Ale cítil som aj jeho vôňu, ktorá bola pre mňa ako droga. ,,No vieš. Liam mu už dlhodobo robí zle. Robil mu zle ešte predtým, kým ste sa nedali dokopy ako partia ešte spolu s Niallom. A preto plakal. Lebo sa ho veľmi bojí. Urobil by som čokoľvek aby nebol smutný," vysvetlil mi. Zamyslel som sa. Chcel by som pomôcť. ,,Ja by som možno vedel niečo spraviť. Liam vždy dá na to čom mu poviem. Asi by som ho vedel odhovoriť od tých rečí a činov," keď som rozprával, tak som si všimol jeho oči ako sa presúvajú od mojich očí k mojim perám. ,,Naozaj by si to vedel spraviť?" sčervenal sa asi až za ušami. ,,Áno vedel," povedal som a už aj som sa obliekol naspäť do trička.
Jeho modré oči v nemom úžase sledovali more. Už som bol vo dverách keď som sa posledný krát otočil. Brunet vošiel do izby z balkóna a vyzliekol si mikinu spolu s tričkom. Vo dverách som zostal stáť ako vyoraná myš. Skôr než sa na mňa stihol otočiť tak som dvere zavrel. Kráčal som pomerne rýchlo k izbe s číslom 20. Dvere som dobre že nie rozkopol a naskytol sa mi pohľad na spiaceho Zayna a zamysleného Liama. ,,Nad čím rozmýšľaš Payno?" vytrhol som ho z myšlienok. ,,Aah. Harry. Som sa zľakol. Rozmýšľam nad ním," opäť uprel zrak na spiaceho krásavca. ,,Musíš s tými kokotinami prestať. Nezaslúži si to. A ani Louis. Usúď, že to v buse bolo cez čiaru," pozrel som na neho cez moje neposedné kučery, ktoré mi vždy bránili vo výhľade. ,,Nezaslúžia...." povedal do ticha.
,,No. Prvá vec, ktorú urobíš keď sa krásavec zobudí bude ospravedlnenie," potľapkal som ho po pleci.
,,Hádam to zvládnem," vydýchol. ,,Zvládneš to. Neboj sa. Vidím to na tebe. A vidím aj niečo iné," žmurkol som po ňom. ,,Kokot," šepol a začal sa potichu smiať. Ja som sa usmial tiež a pobral som sa naspäť do izby za prekrásnym brunetom. Áno. Uvedomil som sa. ,Harry Edward Styles sa konečne uvedomil! To chce oslavu!' kričalo moje podvedomie. ,Drž hubu,' povedal som si a siahol som na kľučku izby s číslom 28. Vstúpil som do izby a ihneď som sa obzeral po Louisovi. Kde tá malá omega išla? Neviem či sa ma bojí alebo nie. Robil som mu dlho zle a teraz sa hrám na gentlemana. Zmysly sa mi zaostrili keď som začul zvuk sprchy. ,Dobre. Kľud. Hlavne tam nechoď,' hovoril som si.
Loui's Pov:
Harry odišiel za Liamom s mojou prosbou. Ja som opustil balkón a vošiel som do izby. Vyzliekol som si mikinu spolu s tričkom a zobral som uterák zo stolíka. Namieril som svoje kroky do kúpeľne, kde som sa následne zamkol. Vyzliekol som si  rifle aj boxerky a vošiel som do sprchy. Zo sprchy nad mojou hlavou sa spustila studená voda a ja som sa veľmi premáhal aby som nepišťal ako trojročné dievčatko. Okamžite som pretočil kohútik na opačnú stranu. Potom som to pomaly vyrovnal na normálnu teplotu. Naniesol som si šampón na moje mastné vlasy. Z mojich vlasov by sa dala vyzbierať kopa oleja na plnú nádobu rezňov. Vlasy som si opláchol a zobral som ďalší šampón. Telo som si poumýval celkom rýchlo. Doma mi to trvá desať minút. Sadol som si na mokrú zem. ,Je všetko toto čo robím naozaj správne?' pýtal som sa sám seba. ,Nemal by som sa ho náhodou báť? Prečo by som sa ho mal báť. Veď ho milujem od samého začiatku. Nechcem ho stratiť, kvôli nejakej somarine čo spravím,' vydýchol som a sprchu som vypol. Obmotal som si okolo pása uterák a vystúpil som na studené kachličky. Opar na zrkadle bol pre mňa vždy fascinujúci. Osušil som si nohy a podišiel som ku dverám. Nepekne zavŕzgali ale otvorili sa. Zobral som si zo zeme oblečenie a vystrčil som hlavu z kúpeľne. Ihneď sa mi naskytol pohľad na Harryho. Sústavne ťukal do telefónu. Dúfam, že ma neuvidí. Keď som sa osmelil tak som konečne vyšiel z kúpeľne. Prah pod mojou nohou praskol a Harry sa na mňa automaticky pozrel. Mimovoľne pootvoril ústa, postavil sa z postele a podišiel ku mne. Bol veľmi blízko.
Opäť som mohol cítiť jeho vôňu, ktorá tentoraz úplne zahmlila moje zmysly. Prečo musí byť tak perfektný? ,,Louis. Obleč sa. Lebo ešte chvíľu a garantujem ti, že po tebe skočím," zavrčal a mne sa roztancovali kolená. ,,Oh. P-prepáč," vysúkal som zo seba a ako raketa som pribehol ku môjmu batohu. Vybral som si tielko a plavky a vbehol som opäť do kúpeľne. Obliekol som sa tak rýchlo ako keby mi horelo pod zadkom. S nádychom som vošiel do izby a sadol som si na posteľ vedľa Harryho. ,,Bol si tu už niekedy?" spýtal som sa ho a kútikom oka som na neho pozrel.
,,Bol. Veľa krát. S rodinou a potom iba so sestrou," keď rozprával tak sa jeho lícne kosti pohybovali spolu s jeho čeľusťou. ,,Čo sa tak dívaš?" zasmial sa. ,,Oh. Um. Prepáč," hlas sa mi zadrhával. Skončil si Louis. Odhalil ťa....

Lots of love
~S.