26.
Harry's Pov:
,,Čože?!" skríkol som naštvane, zložil som ho zo seba na lavičku a už som stál na nohách, aby som čelil tomu človeku, čo práve urazil Louisa. ,,Že či to je tvoja nová hračka," posmešne sa ma spýtal chlapec predo mnou.
Keď som si spomenul, že kto to vôbec je, tak mi moja horúca krv začala v žilách doslova vrieť.
,,Jackson...Čo tu chceš?" zavrčal som na neho. Nie. Nie. Nie. Proste nie. Toto je snáď nejaký zlý sen.
,,Prekvapenie...bratranček..." zasmial sa a zazrel na lavičku, na ktorej sedel Loui schúlený v klbku. Inštinktívne som sa mu postavil do obrazu.
,,Odpovedaj mi na otázku. Čo tu kurva robíš?" zavrčal som znova.
,,Som tu už týždeň. Je tu mama, otec a dokonca aj Carson," keď dopovedal posledné meno, tak mi tá vriaca krv ihneď stuhla a na tvári sa mi objavil vydesený výraz. ,,Nie...Carson nie..." šepol som ticho.
,,Ale áno. Veľmi mu chýbaš Styles," zaškeril sa až diabolsky. ,,P-prečo h-ho n-nevoláš menom? Veď j-je to t-tvoj b-bratranec," koktal Lou za mnou. ,,Nepleť sa do toho omega," zahriakol ho Jackson.
,,Hej! Nechaj moju omegu na pokoji, ty bastard," okríkol som ho. ,,Stále si sa nezmenil? Hah. Myslel som si. Carson bude mať veľmi veľkú radosť...Nevideli sme sa naposledy, Harold..." uškrnul sa na mňa a odkráčal.
,,Kokot..." zavrčal som naštvane. Ale ihneď som zmenil svoju náladu, keď som začul Louiho vzlyky.
,,Ach Lou..." sadol som si k nemu a zobral som si ho do náruče. ,,Čo to bolo?" plakal.
,,Nevšímaj si ho, prosím. Odmalička nemáme jeden druhého v láske. Aj keď sme tí mladší. Vždy som si viac rozumel s Carsonom ako s ním. Ale...potom sa všetko pokazilo," zvesil som hlavu, ale Loui mi ju zdvihol pomocou jeho dlaní na mojich lícach.
,,Čo sa stalo potom?" spýtal sa a čakal na odpoveď. ,,Carson zistil, že som gay. Zmenil sa a nedaroval mi to teda za lacno. Brutálne ma zmlátil. Nevedel som sa vtedy ani postaviť zo zeme. Len som tam ležal a vykašliaval som krv," povzdychol som si. Na Louiho tvári sa objavil vystrašený výraz.
,,Č-čože?" zhrozil sa. ,,Ale to už bolo dávno. Už dlhšie robím všetko pre to, aby som ho nestretol. Ale tu sa mu asi nevyhnem. Tak isto ako celej jeho rodine," preglgol som.
,,Nie. Nič nebolo tak dávno na to, aby si to nechal tak a nikomu to nepovedal. Čo by si robil, kebyže nie sme spolu? Nechal by si to tak, alebo by si po ňom skočil? Viem ako rozmýšľaš, Hazz. A viem, že by Jackson odtiaľto neodišiel po vlastných, kebyže tu nie som," pohladil mi líce a ja som potichu zabručal.
,,Mám pravdu?" dal mi pusu na čelo. Znovu som zabručal. ,,Tak mám?" zachichotal sa a opäť mi dal pusu.
Loui's Pov:
,,Áno...máš..." vydýchol a jeho tvár sa pokúšal stratiť v záhybe medzi mojím krkom a ramenom. ,,Schovávaš sa predo mnou?" zaškeril som sa a prstami som mu vošiel do jeho kučier. ,,Nie," zasmial sa.
,,Tak prečo sa na mňa nepozrieš?" spýtal som sa. Odpoveďou mi bolo iba ďalšie zabručanie a následné jemné bozkávanie na krk. ,,Hazz..." šepol som potichu.
,,Mhmm..." zamrmlal. ,,N-nebol si hladný?" zakoktal som. ,,Mhmm..." zavrnel, jemne ma zo seba zložil, postavil sa z lavičky a napravil si vlasy. ,Och môj bože. Prečo je tak sexy pri všetkom čo robí?' zaplakal som v mysli.
,,Tečie ti slinka," zasmial sa a ja som sa silne začervenal. ,,Ale no ták," zamrnčal som a schoval som si moju červenú tvár do dlaní. ,,Si zlatý, láska," usmial sa, chytil ma za ruku, pomohol mi na nohy a vyrazili sme.
,,Ešte ako dlho?" spýtal som sa, keď mi v bruchu hrali muzikanti už dobrých päť minút. ,,Už nie sme ďaleko LouLou. Už len chvíľu," zamrmlal Harry milo ale po chvíli mi stisol ruku silnejšie.
Venoval som mu pohľad: ,,Deje sa niečo Hazz?"
,,Schovaj sa za mňa Lou..." precedil pomedzi zaťaté zuby. ,,Čo?" zmätene som sa spýtal.
,,Povedal som...schovaj sa za mňa Louis..." zavrčal, schmatol ma za lakeť a postavil sa predo mňa. ,,Au..." zamrnčal som potichu. Stál predo mnou ako kamenný stĺp a stále ma silno držal za lakeť.
,,Hej chalani! Necítite tu niekoho? Pretože ja cítim malú omegu!" zasmial sa nejaký chalan neďaleko Harryho a mne hneď stuhla krv v žilách.
,,Ako ma môže cítiť? Nemám predsa heat..." šepol som tak, že má počul iba Harry.
,,Cíti tvoj strach. To nič. Ja ťa teraz zoberiem na ruky a prejdeme okolo nich. Dobre?" spýtal sa ma.
,,Mhm," vydýchol som a čakal som, že čo sa bude ďalej diať.
,,Raz...dva...tri..." šepol Harry, otočil sa na mňa, chytil ma pod zadkom a dal si ma do jeho náruče. Ja som mu nohy automaticky obmotal okolo pása a ruky okolo krku. Hlavu som si položil na jeho rameno tak, aby som nevidel na cestu.
,,Už bude dobre. Zvládneme to," zavrnel a dal mi pusu do vlasov.
Začal kľudne kráčať a snažil sa byť čo najmenej nápadný. ,,Hej ty! To je tvoja omega?!" spýtal sa preafektovaný dievčenský hlas.
,,Trikrát hádaj!" zakričal Harry naštvane, že mi po chrbte prebehli zimomriavky. Je poriadne nahnevaný. Trochu som sa nadvihol a dal som mu malú pusu na tepnu, ktorá mu pulzovala na krku od hnevu, ktorý v ňom koloval.
,,Hazz...Hazz...pokoj...To je v poriadku..." šepkal som mu do krku, kým som sa ho pokúšal aspoň trochu upokojiť.
Harry's Pov:
,,No neviem! Mne príde ako voľný!" ozvala sa znova tá baba. ,,Zle! Je označený! Čiže ti radím! Čo i len sa ho dotkneš, už nikdy neuzrieš denné svetlo!" ziapal som ako taký idiot na druhú stranu cesty.
,,Oh, aký ochranár!" zasmial sa ten chalan, ktorý to celé začal. ,,Kľud Harold, kľud..." šepkal som pre seba. ,,Harry poďme ďalej..." zamňaukal mi Louis potichu v náručí.
,,Idem..." šepol som opäť a pohol som sa ďalej.
Ich pokrikovanie sa vzďaľovalo a o chvíľu som ho už nepočul vôbec. Zastavil som sa, poobzeral som sa okolo seba a keď som si bol istý, že Louimu už žiadne nebezpečenstvo nehrozí, tak som ho zložil dole na chodník.
,,Už si v bezpečí. Teda dúfam," povzdychol som si, kým som ho ešte držal za boky a dal som mu jemnú pusu do vlasov. Chcel som sa trochu upokojiť. A on ma upokojiť vedel.
,,Nehnevaj sa na seba Hazz. Nie je to tvoja chyba," zdvihol na mňa jeho modré kukadlá. ,,Ja viem drobček. Ja viem," usmial som sa a objal som ho.
,,Hazz?" zamrmlal mi do ramena. ,,Hmm?" vydýchol som a s nádychom som do nosa nasal jeho vôňu. Trochu sa síce bila s mojím parfémom, ktorý som mu ráno dal, ale stále ju bolo cítiť viac.
,,Som hladný..." preglgol. ,,Poď, ideme sa už konečne najesť..." usmial som sa a ruka v ruke sme spolu našli najlepšiu reštiku v portugalsku, čo sa týkalo šalátov.
,,Vyzerá to tu útulne..." zaškeril sa Lou, keď som mu otvoril dvere ako správny gentleman, aby mohol vôjsť dnu. ,,Dobrý deň!" zavolal som do prázdneho priestoru.
Zrazu k nám pribehol čašník so smiešnymi fúzami. Vyzeral ako Salvador Dalí.
Pozrel som sa na Louisa, či aj on vidí tú podobu. On roztomilo zmrštil tváričku a vzápätí sme sa naraz rozosmiali.
,,Dobrý deň. Čo by ste si priali?" spýtal sa nás čašník.
,,Stôl pre dvoch prosím," usmial sa Lou a ja som mu mojím prstom začal hladkať vnútro dlane. ,,Okeeey!" vykríkol náhle, na čo Loui podskočil na mieste. Čašník zmizol v priestore a ja som sa rozosmial.
,,Hej. To nie je pekné," odul sa a šťuchol ma do boku. Ja som sa prestal smiať, smiešne som sa zamračil a zazrel som na neho.
,,Vyzeráš ako starý pes pred porážkou," rozosmial sa na plné hrdlo. Ja už som naďalej neudržal svoju kamennú tvár a rozosmial som sa tiež.
,,Ako?" rozdýchaval som svoj smiech. Loui mi ale neodpovedal. Len sa smial ďalej.
,,Ragazzi. La tavola è pronta!" zakričal na nás čašník. ,,Čože?" spýtal sa Loui, keď sa prestal smiať. ,,Povedal, že náš stôl je pripravený," dosmial som sa aj ja a už som ho ťahal ku nášmu stolu. ,,Grazie mille signore," kývol som hlavou a on zmizol.
,,Aký šalát si dáš?" spýtal sa ma Lou, keď sme si sadli a ja som mu automaticky položil ruku na jeho stehno. ,,Hmmm. Ešte neviem. Nerozmýšľal som nad tým," pokrčil som plecami, ,,ty?" ,,Caesar," zazubil sa. ,,Asi aj ja. Nechce sa mi ani veľmi vyberať," zmrštil som tvár a následne som si zívol.
,,Si unavený Hazz?" otočil sa na mňa a rýchlo zachytil moju padajúcu hlavu. Jeho dlane mi dal na líca a dal mi pusu na nos. ,,Hej...trochu... " zívol som si znovu. ,,Vybrali ste si?" pripomenul nám svoju existenciu čašník.
,,Áno. Doneste nám dvakrát Caesar šalát a džbán čistej vody. To je všetko," povedal mu našu objednávku Lou, zatiaľ, čo som ja driemal s mojou hlavou na jeho ramene.
,,Dobre," prikývol čašník a stratil sa v kuchyni. ,,Mám nápad na ďalšie miesto, na ktoré pôjdeme. Bude sa ti páčiť," zaštebotal a dal mi pusu na čelo, na čo som ja spokojne zabručal.
Po chvíľke nám čašník doniesol naše jedlo a odišiel. No a my sme sa s chuťou a hladom do neho pustili...
Loads of love
~S.
Bạn đang đọc truyện trên: Truyen247.Pro