Loui's Pov:
Harryho teplý dych ma pošteklil na krku a jeho dlhé svalnaté ruky sa obmotali okolo môjho pása. ,,Harry!" zapišťal som šťastne. ,,Áno láska?" zavrnel mi do ucha. Pri oslovení láska, som sa silno začervenal.
,,Zľakol som sa," zamňaučal som. ,,Mňa?" spýtal sa. ,,Áno," pípol som. ,,Ale no tak mačiatko. Veď ja nie som až taký strašidelný..." šepol, jeho ruky sa stratili z môjho pása a pomaly po bokoch začali klesať dole k mojim stehnám a ku môjmu rozkroku.
,,H-Hazz..." vydýchol som. ,,Hmmm?" zabručal potichu a skusol mi ušný lalôčik.
,,Nie sme tu sami..." zašepkal som. ,,Ja viem..." rovnakým tónom hlasu mi odpovedal. ,,Nebojíš sa, že nás niekto uvidí?" spýtal som sa ho. ,,Ach Lou. Musíš sa naučiť akceptovať to, kým naozaj si. Neber ohľad na to čo ti iní hovoria. Si úžasný taký aký si," povedal mi.
,,T-tak f-fajn. Skúsim t-to..." vykoktal som zo seba. ,,Kašli na nich. Usmej sa a hneď bude svet krajší," dal mi pusu na zátylok a ja som sa potichu zasmial. ,,Čo sa deje?" daroval mi ďalšiu pusu na to isté miesto. ,,Šteklí to..." chichotal som sa. ,,To si až taký štektlivý?" zaškeril sa. ,,Áno som," povedal som pravdu. Aj keď teraz bolo lepšie si vymyslieť hocijakú blbosť. Pretože Harry ma začal štekliť.
Začal som sa zvíjať od smiechu ako taká húsenica a po chvíli som bol na zemi a smial som sa ako zmyslov zbavený. Ďalšie Harryho konanie bolo viac ako očakávané. Šikovne si na mňa sadol obkročmo, čím ma prišpendlil pri zemi a naďalej ma šteklil.
,,Harry! Stačí! Prestaň!" smial som sa ako blázon. V sekunde sa mi pritisol na pery, aby môj nákazlivý smiech umlčal a aby sa nezačal smiať aj on. Ach. Ako veľmi mi jeho pery chýbali. Aj keď to bolo krátko.

Harry's Pov:
Opäť som si svojimi drsnými bozkami privlastňoval jeho jemné dokonalé pery. Jeho ruky som si našiel za mojim krkom a moje zase na jeho bokoch. ,,Mmhmm Harry..." zavzdychal Lou do mojich pier, ja som sa od neho odtiahol a začal som sa uškŕňať. ,,Čo je?" zamrnčal. ,,Nič," usmial som sa, postavil som sa a pomohol som aj jemu zo zeme.
,,Ideme ďalej?" spýtal sa ma. ,,Samozrejme," povedal som a pohli sme sa ku ďalšiemu obrazu. ,,Zaujíma ťa to?" spýtal sa ma keď som si hlasno zívol. ,,Áno. Áno. Neboj sa. Len som trochu unavený," vypotil som zo seba. ,,Dobre. Ale keď si chcel robiť niečo iné, tak som mohol povedať aj kratší čas. Čo tu so mnou budeš robiť tie dlhé tri hodiny?" opäť si začal dávať za vinu niečo, čo nebola jeho chyba. Nemám rád keď to robí. Ale je to sila zvyku.
V minulosti to robil dosť často.
,,Lou, hej brzdi. Mne to naozaj nevadí. Toto je tvoj deň. A keď to znamená chodiť po pamiatkach a knižniciach, nech je tak. Ja urobím všetko pre to, aby som potešil tvoju dušičku a tvoje srdiečko. Veď si môj. Čo by som bol predsa za priateľa, čo by stále sedel iba v hotelovej izbe? Ja taký nie som. Urobím hocičo čo uvidím v tých tvojich krásnych modrých očkách. Ľúbim ťa. Nezabudni na to. Nikdy..." posledné tri vety som skoro zašepkal a Loui mi skočil do náruče.
,,Aj ja ťa ľúbim Hazz. Viac ako si len myslíš..." šepkal mi do ucha, vďaka čomu sa mi zježili moje jemné chĺpky na mojich predlaktiach. ,,Tak poď už dole. Ideme si užiť túto krásnu galériu," zložil som ho dole, chytil som ho za ruku a začali sme chodiť od obrazu ku obrazu. Loui mi s nadšením všetko vysvetľoval.
Zapamätal som si toho veľa. Ale nebudem vám to teraz rozprávať. Asi by ste tu všetci zaspali.
,,Hazzi ďakujem. Veľmi si ma potešil tým, že si ma sem zobral," vtisol mi bozk na líce, keď sme vyšli z budovy. ,,Ach Lou, nie je začo. Som rád, keď si šťastný. Kam by si chcel ísť teraz?" usmial som sa na neho. ,,Išiel by som sa niekde najesť," otočil sa odo mňa, aby zakryl svoje viditeľné rozpaky.
,,Už ťa prestalo bolieť bruško?" objal som ho zozadu, dlaňami som zablúdil pod jeho tričko a pohladil som mu ho. Vydýchol a spokojne zamňaučal: ,,Áno. Už ma nebolí."
,,Tak povedz. Kam to bude?" odtiahol som sa od neho a on sa na mňa otočil. ,,Neviem," pokrčil plecami. ,,Nevieš na čo máš chuť?" cvrnkol som ho po nose. ,,Neviem," zopakoval. ,,Povedz prvé jedlo, ktoré ti príde teraz na um..." nabádal som ho. ,,Hmm...šalát..." povedal po chvíli. ,,Ideme na šalát," uškrnul som sa. ,,Si najlepší priateľ," zapišťal šťastne. ,,Nie som najlepší. Ale ďakujem ti," usmial som sa.
,,Si. Pretože som žiadneho iného nemal. A iného mať ani nechcem. Takže si najlepší," skočil mi do náruče a dravo sa mi vrhol na pery. ,Pozrime sa. Mačiatko začína vystrkovať pazúriky,' zasmialo sa moje podvedomie. Pousmial som sa nad touto  myšlienkou. Z môjho nekalého rozjímania ma prebudil až Louiho piskot: ,,Harry! Veď spadnem!"
Skôr než mi teda stihol spadnúť, som ho chytil pod zadkom a napravil som si ho v mojom náručí. ,,Už nespadneš," zasmial som sa a dal som sa do kroku. ,,Nevadí ti, že má nosíš?" zamrmlal. ,,Nie. Malo by?" spýtal som sa. ,,Som ťažký..." pípol. ,,A to máš prosím ťa odkiaľ?" zastavil som sa a pozrel som sa mu do očí. ,,Všetci to hovoria," preglgol.
,,Kto sú všetci? Asi by sa so mnou mali porozprávať. Lebo očividne majú vážny problém so zrakom," zamračil som sa. Aký bastard mu to sakra povedal?
,,N-nie. Ty už sa s nikím nezačínaj nikdy biť. V-veľmi sa o teba b-bojím. P-prosím..." zamrnčal.
,,Už sa nebudem biť. Sľubujem. Len mi to príde nespravodlivé, že všetko berieš na seba. Všetko ako napríklad moje dva roky šikany. Vraj to bola tvoja vina, lebo si iný. Nie Lou. Je to moja vina. Ďalej, si namýšľaš veci, čo nie sú pravda. Ako napríklad teraz o tvojej váhe. Dávaš si cudzích vinu za svoju, podceňuješ sa, neveríš si. A ja, tvoj priateľ, som tu teraz preto, lebo ti chcem pomôcť," pobozkal som ho. Roztomilo vydýchol a jemne mi vracal bozk späť. Sadol som si s ním na lavičku čo bola hneď dole pod múzeom. Jeho pery boli vždy tak jemné a plné nehy.
Svoje ruky mi zaplietol do kučier a začal ma bozkávať dravšie. Usmial som sa a plne som sa oddal môjmu srdcu. Svoje dlane som mu premiestnil na jeho boky a stratili sa pod jeho tenkým polotričkom.

Loui's Pov:
Jeho slová mi tak veľmi lichotili po každý raz, keď som ich počul. Ale teraz som bol až vo veľmi veľkých rozpakoch. Jeho ruky mi jemne blúdili po holých bokoch. Natlačil som sa na neho ešte viac. Potreboval som cítiť jeho vnútorné teplo a aby jeho dotyky zosilneli, aj keď mi pokožka pod jeho zatiaľ jemným dotykom priam horela.
,,Hazz..." vzdychol som mu do pier. ,,Ššš baby..." zašepkal, odtiahol sa mi od pier a premiestnil tie svoje na môj odhalený krk. ,,N-n-neprestávaj..." triasol sa mi hlas.
,,Neprestávam..." zavrnel a ďalej sa venoval môjmu krku. ,,Ach..." potichu som zastonal. Dvihol som bradu trochu vyššie, aby som mu umožnil lepší prístup ku môjmu krku. ,,Pozri sa na mňa," povedal Harry a ja som sa mu zapozeral do očí, ktoré mám tak rád. ,,Si úžasný taký aký si," usmial sa zubato a ja som ho silno objal.
,,Aj ty Hazz...aj ty..." zašepkal som. ,,Ty si viac..." šepol tiež. ,,Ty najviac..." zasmial som sa. ,,Ideme teda na obed?" zasmial sa aj on.

,,Tvoja nová kurva Styles?" posmešne sa spýtal jeden hlas za nami...

Loads of love
~S.