Loui's Pov:
Pozeral som sa do jeho krásnych očí tak isto, ako on do tých mojich. ,,Harry?" zopakoval som zmätene. ,,Áno LouLou?" stisol mi boky a venoval mi pohľad. Ale tento bol iný. Bol plný lásky. ,,To si bol ty po celý ten čas?" alkohol z mojich žíl ihneď vyprchal. ,,Áno," prikývol. ,,Aj tam v bare? Keď som tancoval?" preglgol som. ,,Áno," povedal. ,,Myslel si naozaj to čo si mi povedal?" hlasno som sa nadýchol. ,,Áno," usmial sa na mňa. ,,Ja...ja..." hlas sa mi zadrhol a moja tvár sa stratila v jeho hrudi. ,,Čo je?" jeho dýchanie bolo rýchle ale pravidelné.
,,Nie som pre teba dosť dobrý. Mám zmeny nálad, nie som ani pekný a nikdy nezvládam vlastný heat sám. Máš na viac ako len na mňa Hazz," slzy sa mi začali kotúľať po lícach a dopadali na jeho tričko. Proste slaboch.
,,Lou....No tak...ja si omegu nevyberám podľa krásy. Aj keď ťa musím vyviesť z omylu, lebo ty si skutočne nádherný. Nevyberám si podľa nálady alebo podľa toho ako kto zvláda vlastný heat. Mne záleží na vlastnostiach a personalite. A ty si ako anjel z nebies. Takže to ja pre teba nie som dosť dobrý," zobral si moju tvár do dlaní a pohladil mi líca. ,,Tak o tom ti ešte porozprávam inokedy. Kam ideme teraz?" zasmial som sa a utrel som si slzy.
,,Večera?" žmurkol. ,,Áno," usmial som sa a odkráčali sme z pláže ruka v ruke. Červenal som sa stále. Keď okolo nás prechádzali ľudia, keď ma Harry chytil za bok a červenal som sa aj vtedy, keď mi niečo šepkal do ucha. Bolo to celé ako z rozprávky. Prišli sme ku nejakým dverám a ja som konečne zdvihol hlavu od našich spojených rúk. Skoro som zabudol dýchať.
,,Harry...Ale ja si to nemôžem dovoliť..." vydýchol som smutne a pozrel som na neho. ,,Kto povedal, že platíš ty? Musím ti nejako splatiť tie roky šikany. Týmto to začína. Platím večeru za nás oboch a môžeš si vybrať čo len chceš," usmial sa a ako pravý gentleman mi otvoril dvere, aby som mohol vôjsť dnu. ,,Dobrý večer mladí páni. Aký stôl by ste si žiadali?" zívla si čašníčka, ale keď zbadala Harryho, tak si upravila košeľu aj vlasy. Fuj. Vyzerala ako po päťdesiatich plastických zákrokoch. Ale ani jeden jej podľa mňa nepomohol. ,,Pre dvoch, niekde v rohu, mimo dohľadu," povedal Harry prosto a stisol moju ruku silnejšie, na čo som ja potichu bolestne zakňučal. ,,Nasledujte ma," usmiala sa na Harryho a odkráčala do úplného rohu reštaurácie. ,,Lou..." šepol, keď si sadol na lavicu a ja som si sadol blízko k nemu.

Harry's Pov:
,,Áno Hazza?" otočil sa na mňa, aby sa mi mohol zapozerať do tých mojich smaragdov. ,,Fakt ma miluješ?" spýtal som sa ho, keď čašníčka odkráčala. ,,Áno. Najviac na svete. A to, že si mi povedal to isté, mi iba dodalo odvahu k tomu, ti to povedať," jeho tvár schoval do záhybu v mojom krku. ,Ach. Je tak bezbranný,' pomyslel som si. ,A tvoj,' povedalo moje podvedomie. ,Máš pravdu. Iba môj,' usmial som sa a zobral som si ho do náručia. Vôbec ma od seba neodtlačil. Ešte sa na mňa viac nalepil. V tomto koalom objatí sme ostali asi desať minút. Potom na mňa zdvihol svoju tváričku a ospalo sa na mňa usmial. ,,Ty si spinkal?" pohladil som ho po líci. Nemo prikývol. ,,Chceš ísť na hotel? Nemusíme večerať," usmial som sa na neho ale on záporne pokrútil jeho hlávkou.
,,Som hladný. Čiže sa prosím najedzme a potom môžeme ísť kam chceš," usmial sa ako slniečko a pretrel si svoje oči. Nemohol som si v tejto chvíli pomôcť a preto som položil svoje dlane na jeho boky.
On úplne zamrzol. ,,Harry. Tu nie. Môžu nás vidieť," snažil sa zo mňa zliezť, ale môj stisk na jeho tele mu v tom dosť zabraňoval. ,,Kto by nás už len videl," vrhol som sa pomaly na jeho krk, ale on ma od seba odtisol. ,,Tá čašníčka čo nás obsluhuje. Páčiš sa jej. Je to na nej vidno," zosmutnel. ,,Ale no tak LouLou. Veď ja mám oči iba pre teba," pohladil som mu boky a pobozkal som mu čielko. ,,Vybrali ste si?" odkašľala si čašníčka. ,,Vyzeráme tak snáď?" drzo som odsekol. ,,Nie," zafrflala, otočila sa a odišla prč. ,,Poď. Ideme si vybrať. Aby som ju zase nemusel posielať preč," zamrmlal som naštvane.
,,Čo chceš na pitie?" pozrel na mňa spoza jedálneho lístka. ,,Nechcem sa totálne opiť z niečoho tvrdého. Možno slabé pivo," povedal som zúfalo, keď som listoval moje prsty cez menu. ,,Môžem aj ja?" spýtal sa ma. Vypleštil som na neho oči: ,,Nemáš náhodou iba sedemnásť?" ,,Mám. A? Už som aj tak dosť opitý..." zafunel. ,,Nechcem aby ti bolo zle Lou," položil som mu ruku na stehno. Zrazu ma chytil za golier trička a stiahol ma na seba tak, že on ležal na lavici a ja som bol nad ním. Už som vám hovoril o tom, aký dokáže byť roztomilý, keď je opitý? ,,Pobozkaj ma Curlyyyy...." koniec vety prosebne pretiahol. ,,Tu nie. Ale sľubujem, že sa ti to čoskoro splní. Dobre zlato?" zavrnel som mu hladne do ucha a opäť som si normálne sadol. On nadurdene našpúlil pery, sadol si a ruky si prekrížil na hrudi. ,,Tu nie," zamrmlal si.
Pozrel som sa na neho a mierne som sa zamračil. Ach Louis. Ty fakt ani len nevieš do čoho si sa namočil.

Loui's Pov:
,,Alebo snáď chceš aby som si ťa tvrdo zobral práve tu? Na lavici?" zavrčal mi do ucha a ja som zase ležal pod ním. Okamžite som sčervenel ako taká pubertiačka. ,,Ja...no...um...prepáč..." vysúkal som zo seba v tichosti. ,,Nepočul som ťa..." skusol mi ušný lalôčik. ,,Prepáč Harry. Je mi to ľúto," povedal som o niečo hlasnejšie. ,,No vidíš, že to ide. Keď sa ti chce. Alebo keď nemáš inú možnosť. Však LouLou?" pomohol sa mi opäť posadiť, na moje stehno položil svoju obrovskú dlaň a nenápadne mi ho stisol.
,,Á-áno," zakoktal som sa pri vyslovení vety. V snahe zakryť moju rozrušenosť, som si do rúk zobral menu a otvoril som ho na náhodnej strane.
,,Čo by si chcel papať Lou?" šepol mi náhle do ucha a ja som od ľaku na tej lavici až podskočil. ,,Asi cestoviny?" odpovedal som mu otázkou. ,,Asi? Môžeš si dať čo len chceš. Nehanbi sa. Daj si aj pizzu keď si veľmi hladný," stisol mi stehno silnejšie. ,,Naozaj si dám iba cestoviny. Nie som veľmi hladný," pošúchal som si oči. ,,Dobre teda. A na pitie?" venoval mi pohľad. ,,Asi mätový čaj. Majú ho tu?" zaspomínal som si na chvíle, keď mi ho robila mama. S malou lyžičkou medu bol dokonalý.
,,Áno, majú. Čiže mätový čaj a cestoviny? A aký druh, ak mi to chceš prezradiť drobček?" pomocou jeho prsta otočil moju tvár k tej jeho. Opäť som sa začervenal. Ako ma to nazval? A prečo je tak krásny? Bezchybne krásny. Moje oči sa stretli s tými jeho a ja som zabudol aj dýchať. Ako dve nekonečné zelené lúky.
,,Carbonara," usmial som sa, pozerajúc sa stále do jeho očí. ,,Už ste si vybrali?" spýtala sa otrávene čašníčka.
,,Áno. Pre mňa poprosím pizzu číslo 4, tmavé pivo a tu pre toto zlatíčko poprosím mätový čaj a špagety Carbonara. Prineste to čo najskôr, už sme dlho na vás čakali," pohladil moje stehno a čašníčka otrávene odkráčala. ,,Chcel by si niečo počuť Lou?" šepol. ,,Čo také?" otočil som sa na neho. ,,Vieš, no. V tom bare, ako som ťa tam na chvíľu nechal samého, tak som v skutočnosti išiel za chalanmi, pri ktorých som našiel aj Zayna," povedal. ,,Čiže je v poriadku? Bál som sa o neho," vydýchol som si. ,,Je v poriadku. Teda aspoň myslím," odkašľal si. ,,Čo? Prečo?" nechápal som. ,,Jeho osud je odteraz v Liamových rukách," zaškeril sa zvodsky. ,,Stále nechápem," fňukol som.
,,Myslím to tak, že už sú určite mates..." vysvetlil. ,,Čože? To fakt?" zhíkol som. ,,Áno. Obaja sa majú radi a už sa aj pobozkali. Tam v bare..." nedokončil, lebo prišla čašníčka s naším jedlom. ,,Dobrú chuť," popriala a odišla. Pustil som sa do jedla ako keby som nejedol celý jeden dlhý rok. Harry si odpil z piva. Prečo je sexy aj keď pije? ,,Môžem aspoň trochu ochutnať Harry? Prosííím..." koniec vety som prosebne pretiahol. ,,Tak dobre. Ale iba trochu," podal mi jeho pohár. Priložil som si ho k perám a odpil som si z neho dva dúšky. Ale to som nemal robiť. Tým, že som ešte nebol úplne triezvy, tak sa mi alkohol opäť rozprúdil v žilách a ja som sa raz a opäť opil...

Loads of love
~S.
Happy new year!!!