Harry's Pov:
,,Ešte ako dlho?" zabrblal som do dreveného stola. ,,Harry. No tak. Veď sme si len objednali. Chvíľu to potrvá," karhal ma Liam. Niall bol veľmi zaujatý obzeraním sa okolo seba. Bol na seba veľmi pyšný, že sa mu nás podarilo dotiahnuť do Nandos. ,,Nemyslím to," zavrčal som. ,,A na čo teda?" spýtal sa. ,,Dobre vieš. Nehraj sa na hlúpeho Liam," drzo som usušil. ,,No tak Hazz. Zahoď chmúry. Veď sme predsa v Nandos. Tu sa máš tešiť a nie mračiť," zaštebotal Niall. ,,Ozvi sa ešte raz a naozaj ti ublížim," povedal som naštvane. ,,Harold! Stačí," okríkol ma Liam.
Ja som vystrelil zo stoličky a namieril som si to na záchody. ,,Čo som povedal?" počul som tichý Niallov hlas.
,,Nič. On má len blbý deň. Nič si z toho nerob," vysvetlil mu Liam so strachom. Chudák. Opäť sa o mňa bojí.
Dvere som dobre že nevylomil, keď som rýchlou chôdzou vtrhol na záchody. Ruky sa mi zaplietli do vlasov a začal som rýchlo dýchať. ,Čo sa deje Harold?' spýtalo sa ma moje podvedomie. ,Ja to bez neho už neviem vydržať. To je to. Viem, že ešte nie sme mates a asi ešte dlho nebudeme, ale musíš ma pochopiť. Je to pre mňa veľmi-" chcel som dopovedať, ale opäť ma prerušilo: ,Náročné?' ,Áno. Náročné,' povzdychol som si. ,Hlavne sa ukľudni,' povedalo. ,Ja som kľudný,' pomyslel som si. ,Nie nie si. Rýchlo dýchaš. Trasú sa ti ruky a máš ich zapletené vo vlasoch,' pripomenulo mi a ruky mi z vlasov zmizli. ,Ja len neviem čo mám robiť. Na škole ma berú ako jednu z najdrsnejších álf. A prídeme do Portugalska a ja sa cítim ako emočne labilný skurvený slaboch!' okríkol som podvedomie. Ostalo ticho.
Začul som za sebou dvere. Opäť to bol hnedooký Liam. ,,Si okej?" spýtal sa ma ustarostene. ,,Čo si on mne kurva musí myslieť Louis?" zvreskol som na neho alfa hlasom. Tak odo mňa odskočil, že až narazil do dverí.
,,Whoa. Harry upokoj sa. Už sa len najeme a môžeme v bare stráviť zvyšok dňa až do večere. Čo ty na to?" pristúpil ku mne a chytil ma za ramená. ,,Ja chcem ísť za Louisom! Hneď teraz! Ani jesť nechcem! Ja ho potrebujem! Predstava, že sa ho dotýka niekto iný ako ja ma zabíja! Nedokážem bez neho už dlhšie žiť!" do očí sa mi začali tisnúť slzy.
Liam si iba v tichu povzdychol, smutne na mňa pozrel a opustil miestnosť. Mne sa roztriasli kolená, spadol som na zem a plne som sa oddal plaču. Bolo toho na mňa veľa.
Zo všetkého mi pomohla sestra alebo...Lou. Keby tu teraz tak bol. Ach Lou.
,,Hazz...je všetko v poriadku?" počul som šepot od dverí. ,,N-n-nie..." plakal som. ,,A čo sa deje?" spýtal sa ma stále neznámy chalan. ,,J-ja už n-neviem čo m-mám robiť..." koktal som medzi vzlyky. ,,Neboj sa. Všetko bude v poriadku. Len musíš počkať. Všetko sa deje kvôli niečomu. Nemôžeš sa nikdy vzdať," a po vyslovení tejto vety som spoznal chalana, ktorý za mnou prišiel. Bol to Niall. Môj druhý najlepší kamarát. Ten írsky blonďák s úžasným humorom. ,,Ni..." smrkol som, keď si kľakol vedľa mňa a začal ma hladiť po čele. ,,Potichu," šepkal a privinul si ma na svoju hruď. ,,Čo sa deje Hazz?" spýtal sa ma. ,,J-ja už nevládzem. J-je toho na mňa tak veľa," vzlykal som. On si zobral moju uplakanú tvár do dlaní a pozrel sa mi do očí, tými jeho modrými. Boli krásne. Ale Louisove boli najkrajšie na celom svete.
,,Rozumiem ti. Ale to, že budeš kričať na ľudí, ktorí si to nezaslúžia to vôbec neuľahčí. Liam sa ti snaží iba pomôcť. Má ťa veľmi rád a bojí sa o teba. Aj ja ťa mám veľmi rád a tiež sa o teba bojím. Chceme ti pomôcť aby si si opäť našiel dôveru v láske. Viem, že to nebolo medzi tebou a tým pocitom vždy ružové, ale teraz je tu jedna malá krásna omega, ktorá ťa veľmi miluje. A ty mu to nevieš preukázať späť. Pretože si sám sklamaný z lásky. Ale neboj sa. Ja a Liam ti pomôžeme, aby si si malého Louisa získal iba pre seba," utrel mi slzy. ,,Ďakujem," odkašľal som si a on sa mi pomohol postaviť zo zeme. ,,Nie je začo. A už poď. Určite nám už doniesli jedlo a Liam nám to celé zje sám. Ale ja sa s nikým nedelím. To je problém. Chápeš?" zaškeril sa a rameno vedľa ramena sme vyšli zo záchodov. Liam na nás milo zakýval.
,,Choď. Ja si idem len opláchnuť tvár," potľapkal som ho po ramene a otočil som sa naspäť. Keď som opäť vošiel na záchody tak som si to namieril rovno k umývadlám. Do dlaní som si nabral vodu a opláchol som si tvár. Očné viečka som pevne stisol k sebe a vydýchol som. Tvár som si utrel a vošiel som do miestnosti, kde to voňalo Londýnom.
Aj keď sme boli v Portugalsku. ,,Čo ti tak dlho trvalo Harry?" spýtal sa ma Liam. ,,Boli tu menšie technické problémy," prosto som odpovedal, Liam sa len usmial a začali sme v tichu obedovať. ,,O môj bože. To je neskutočné," pochvaľoval si Niall. Liam sa len potichu uchechtával a ja som bol opäť v myšlienkach. Ani som si neuvedomil a už sme stáli pri kase, Niall platil a vychvaľoval čašníčke, ktorá bola podľa pachu asi beta, aká sú to podľa neho úžasná reštaurácia.
Čašníčka sa usmiala. Potom sa Niall začal chichúňať a červenať a ja som vstúpil do tejto trápnej flirtovačky.
,,Ehm. Ehm. Niall, zlato, treba nám ísť. Veď sa sem ešte vrátime," cvrnkol som ho po nose a ním prešla vlna zimomriavok.
,,Ďakujem ešte raz," povedala čašníčka a ja s úsmevom na tvári spolu s Liamom a odutým Niallom v pätách som vyšiel z Nandos do ulíc. ,,Toto od teba vôbec nebolo pekné. A akože odkedy som tvoje zlato?" odul sa ešte viac. ,,Išiel si po tej chudere čašníčke ako po údenej. Podľa pachu to je beta Niall. A vôbec. Volá nás starý dobrý bar, čiže by sme si mali pohnúť. A neboj sa, aj tam budú nejaké baby," zasmial som sa. Liam sa neudržal a z pohľadu na našu "manželskú hádku" sa rozosmial na plné hrdlo. ,,Je ti niečo smiešne Payne?" zavrčal Niall, na čo som sa začal smiať aj ja.
,,Ste strašne vtipní, obaja," zafunel nadurdene. ,,Veď musí byť niekto vtipný. Bez nás by si sa nesmial vôbec," škeril som sa. Prehodil som im obom moje ruky cez plecia, podľa smerovníkov na každom začiatku ulice sme sa zorientovali a bar sme hravo našli.
,,Tu to je," potešil som sa, keď sme zastali pred dverami malej čiernej budovy. ,,Kedy pôjdeme večerať?" zakňučal blonďák. ,,Keď bude Harry spokojný," usmial sa na mňa Liam, chytil kľučku dverí a otvoril ich. Vošli sme dnu a ja som sa poobzeral okolo seba. Tmavočervené led svetlá osvetľovali čiernosivú miestnosť, v ktorej bola pustnená hudba naplno, ľudia tancovali v strede a aj na seba pokrikovali. Podľa hlbokého nádychu som zistil, že sa tu nachádzajú prevažne alfy a bety. Ale keď som si doprial ešte jeden nádych tak mi do nosa udrela tá mne výrazná vôňa. Počkať. Počkať. Počkať. On je tu?

Kto je tam?

Lots of love
~S.