Loui's Pov:
Sedeli sme v portugalskej knižnici a čítal som si Rómea a Júliu od Shakespeara. Túto knižku som už čítal desaťkrát. A jedenástykrát mi vôbec nevadila. ,,No tak Lou. Poďme niekam inam. Už sme tu skoro dve hodiny," sťažoval sa Zayn, keď sa od nudy zvalil na zem vedľa mňa a zobral mi knihu z rúk. ,,Ja odtiaľto neodídem dokým to opäť nedočítam," vytrhol som mu ju späť. ,,Nie. Si na strane sto a má to strán dvestopäťdesiat. Nebudem predsa čakať ešte ďalšiu hodinu, kým to dočítaš," ofučal sa. ,,Ja to chcem čítať preto, lebo chcem zabudnúť," pery sa mi skryvili do grimasy.
,,Na to čo sa stalo na recepcii?" spýtal sa. ,,Á-áno," vykoktal som zo seba a oči sa mi opäť naplnili slanými slzami. ,,Poď sem," šepol a pevne ma objal: ,,stále sa bojíš?" ,,Stále," vzlykal som mu do ramena.
,,Bude to dobré. Fakt...." odmlčal sa: ,,koho sa bojíš viac?" ,,Coula..." šepol som. ,,Ozaj?" pohladil ma po chrbte a ja som sa trasľavo nadýchol. ,,Naozaj. Veď Harry ma chcel len brániť. A na neho by som sa nehneval nikdy. Len som sa ho mierne zľakol," vysvetlil som mu. ,,Dúfam, že to čo hovoríš je aj pravda kamoško," starostlivo mi odpovedal. ,,Neveríš mi?" nadvihol som obočie.
,,Verím. Čo by som neveril. Čiže si v pohode?" odtiahol sa z objatia a zobral si moju tvár do dlaní. ,,Áno som," usmial som sa. ,,Tak to som rád. A môžme už ísť inde? Začínam sa tu nudiť," zasmial sa. ,,Jasné," založil som knižku do police. ,,Ďakujem a dovidenia," poďakoval som sa postaršej knihovníčke a spolu sme vyšli do ulice rozpálenej žeravým slnkom. ,,Kam teda teraz?" spýtal sa ma Zayn, keď sme sa prechádzali po ulici.
,,Mohli by sme ísť pozrieť nejaké tie suveníry. Moje sestry by sa so mnou nerozprávali mesiac, kebyže im nič nedonesiem," zaškeril som sa. ,,To máš pravdu. Aké to šťastie, že ja mám len jednu," rozosmial sa. ,,Hahaha," zagúľal som očami a vošli sme do prvého obchodíku.
,,Dobrý deň," pozdravil Zayn do priestoru. ,,Dobrý deň chalani. Čo by ste radi?" ozval sa dievčenský hlas spoza kasy. ,,Prišli sme sa pozrieť na suveníry pre sestry. Ale ešte sme sa ani nerozhliadli. Dajte nám chvíľku. A keď budeme potrebovať pomoc, tak vás zavoláme," usmial sa Zayn a vošli sme hlbšie dnu. ,,Ja len idem viac dozadu. Tu ma nič neoslovilo," dotkol som sa mu ramena a on sa na mňa pozrel: ,,Okej šéfko. Hlavne sa mi nestrať." Zasmiali sme sa a ja som odišiel ku regálom, ktoré boli až pri sklade.
Pokúšal som sa natiahnuť pre knižku s maľovankami pamiatok, no niečie silné ruky ma chytili a stiahli so sebou preč. Bol som sotený o stenu a mne ušiel ranený vzlyk. Začul som ako sa dvere zamkli, následne si silný mužský stisk zobral do zajatia moje boky a mne sa z úst vydralo bolestné zakňučanie. ,,Louis. Musíme sa porozprávať," povedala osoba a ja som konečne otvoril moje oči. Predo mnou stál Brad v celej svojej paráde. ,,Č-čo? Veď som nič n-nespravil," pokúšal som sa vymaniť z jeho zovretia. ,,Pokoj, pokoj. Veď ja ti nič nevyčítam. Chcel som ťa len zase vidieť. A keď som začul tvoj anjelský hlások vpredu, tak som si myslel, že sa mi sníva. A veľmi som sa chcel presvedčiť, či si to naozaj ty. A nemýlil som sa. Naozaj si to bol ty," pritiahol si ma bližšie a moja panva silno narazila do tej jeho. Hladne vzdychol.
,,P-prosím...Brad...nechaj m-ma...vážne sa ť-ťa bojím," slová sa mi motali a váľali na jazyku, keďže som zo seba nedostal nič iné iba to moje už známe vystrašené koktanie. ,,Nie...nie...neboj sa ma. Veď ja ti nič neurobím," jeho ruky skĺzi až na môj zadok, ktorý silno stisol. ,,Kurva," nekontrolovane som vzdychol. Nie. Nie. Nie. Toto sa nemalo stať. ,,To som ťa tak vzrušil?" zavrnel mi pri uchu a začal mi slabo bozkávať krk. ,,Č-čo rob-robíš?" trasľavo som sa nadýchol a začal som ho od seba odtláčať, ale bol som oveľa slabší než on. ,,Si až príliš krásny na to, aby si ešte nebol označený," zamumlal. ,,Čo? Ešte raz?" vyvalil som oči do stropu. Jeho pery sa po mojej pokožke kĺzali ladne. Stál som tam strnulo, no on mi slastne vzdychal do kože na krku.
Čím viac sa na mňa tlačil, tým viac som cítil jeho rastúcu erekciu.
,,Počul si ma dobre. A dobre vieš, čo chcem," pokúsil sa mi zahryznúť do krku, ale dvere do skladu sa rozleteli a v nich stála tá dievčina spoza kasy. ,,Patterson! Čo robíš?" zhrozila sa. Brad odo mňa čo najrýchlejšie odskočil. ,,Lyssa! Čo tu do pekla robíš?" precedil pomedzi zuby. Ja som stál natlačený na stenu a prudko som vydychoval. ,,Ten brunet v predu ma požiadal o nejakú vec zo skladu, pretože nebola v regáli. Povedala som, že jasné, že mu ju donesiem. A ja sem prídem, otvorím dvere, ktoré neviem prečo boli zamknuté a nájdem ťa ako chceš označiť mladú  omegu. Čo to do teba vošlo?!" rozkrikovala sa.
,,Hlavne nerob hluk. Prosím, Lyssa. Ten vpredu je jeho kamarát," zavrčal Brad. ,,O to lepšie. Chlapče! Poď sem!" zavolala, Zayn sa vrútil do skladu a hodil sa mi okolo krku: ,,Lou! Si v poriadku? Neublížil ti?"
,,Som. Nič sa nestalo. Len..." ani som nedopovedal lebo prerušila ma Lyssa: ,,Len si ťa chcel tvrdo zobrať. Pozri sa, ja viem ako on rozmýšľa. Nenechaj sa ním hneď odpaniť." Potom sa otočila na Brada a zavrčala: ,,Vypadni za kasu. A nech sa to už neopakuje. Jasné?!" Išiel z nej pach alfy a preto som jej ani nepapuľoval. Trochu som sa bál. Trochu? Dobre.
Veľmi som sa jej bál. Brad si na mne ešte chvíľu živil jeho pohľad, ale Lyssa znovu zavrčala a tak sa vyparil zo skladu za kasu. ,,Nenechaj si ho pripustiť k telu. A musím uznať. Si chutnučký," cvrnkla ma po nose. Ja som sa nesmelo usmial. Zayn sa inštinktívne postavil medzi nás. ,,Neboj sa. Nezbalím ti tvojho kamaráta a ani len teba. Mám priateľa už dlho. Poďte," zobrala plyšáka, ktorého vybral Zayn pre svoju malú sestru a vyšli sme zo skladu v mŕtvom tichu.
,,Bude to desať eur," zamrmlal Brad, ktorý ma zafixovaný pohľad na kase a Zayn mu podal bankovku. ,,Dovidenia chalani," zamávala nám Lyssa a my sme s pozdravom vyšli z obchodu. ,,Tak toto bol extrém nad extrém," vydýchol Zayn, keď sme už boli mimohľadne od obchodu.
,,Mi hovor. Bol som napätý ako guma v boxerkách. Bolo to nepríjemné. A bál som sa ho. Dúfam, že ho už neuvidím," rozhodil som rukami. ,,Stále nechápem. V Londýne si ťa nikto nevšíma. Iba ťa šikanujú. A prídeme sem a už sa o teba zaujíma Styles, Richards, Hudson a nejaký random portugalský týpek menom Brandon. Mimochodom. Čo ti chcel spraviť?" zaujímal sa Zayn.
,,Nebudem opletať. Jednoducho. Chcel ma označiť," odkašľal som si. ,,ČO PROSÍM?!" skríkol Zayn. Jeho výkrik ma dosť prekvapil, až som nadskočil.
,,Hej. Hej. Upokoj sa. Nič sa nestalo. Som v pohode. Nestihol nič spraviť, lebo prišla Lyssa," zastavil som chôdzu a chytil som ho za ramená. Jeho dýchanie bolo rýchle a do očí sa mu tisli slzy. ,,Zee..." pritiahol som si ho k sebe do objatia.
,,J-ja p-prepáč, a-ale chcem späť n-náš starý život. Chýba m-mi to," vzlykal mi do trička na ramene.
,,Ja viem. Aj mne to chýba. Ale teraz sa nám konečne plnia naše sny. Všímajú si nás alfy, ktoré s nám páčia od nástupu na školu. Je síce pravda, že po mne idú ešte traja navyše, ale to nie je podstatné. Žijeme tu a teraz. Čiže utri si slzy a ideme sa zabaviť," rozcuchal som mu vlasy. ,,Dobre. Tak teda keď už sa máme zabaviť. Čo by si povedal na vyborné sushi?" zaškeril sa šibalsky. ,,Oni majú sushi?" vypleštil som na neho oči. V Londýne je iba jedna taká reštaurácia.
Ale teraz je momentálne zavretá, kvôli rekonštrukcii.
,,Áno. Majú. Liam ma tam včera zobral. Neviem ako zistil, že sushi zbožňujem," keď vyslovil meno hnedookého bruneta, tak sa usmial od ucha k uchu. ,,Ach jaj. Prestaň teraz o ňom snívať," zamával som mu rukami pred tvárou. ,,Prečo by som mal? Ja ti nezakazujem snívať o Haroldovi," zamračil sa pobavene. ,,Ako si ho nazval?" otočil s sa na neho. ,,Harold," povedal.
,,Nevolaj ho tak," zafučal som. ,,Prečo?" spýtal sa ma. ,,Nemôžeš," pozrel som na neho. ,,Lebo?" nadvihol obočie. ,,Proste nie," vydýchol som. ,,Louis? Čo mi tajíš?" ustráchane povedal. ,,Nič ti netajím Zee. Len nechcem aby si ho tak volal. Jemu sa to nepáči, keď ho tak Liam volá. Tak by si to mal aj ty rešpektovať. Nemyslíš?" vysvetlil som, kým som myslel na Harryho.
,,Kedy oni mysleli na rešpekt? Keď nás stále šikanovali? Je to nefér Tommo," ofučal sa.
,,Zayn. Veď sme predsa omegy. A oni sú alfy. To sú dve úplne odlišné pozície. Oni majú nad nami moc. My sme tí podradení. My sme tí submisívni," pripomenul som jemu aj sebe naše pozície v tomto svete. Zrazu ma z toho pichlo pri srdci. Čo ako ostanem do konca života bez alfy, ktorá by ma tak milovala ako by som ju miloval ja? Bolí to. Bolí to tak veľmi, keď si vás ostatní všímajú iba kvôli tomu, že máte peknú tvár, pekné boky a pekné telo. A vôbec nevidia to, čo máte vo vnútri. Nevidia vašu povahu, vlastnosti, charakter. Vidia iba vaše telo.
Nič iné pre nich neexistuje. Nie. Ja takúto lásku nechcem. Ja chcem tú pravú lásku. Stále čakám na toho princa, ako to vždy hovorila mama. Je to veľmi pekné. Ale splní sa mi to vôbec?
,,Prepáč Lou, nechcel som," ospravedlnil sa mi Zayn, keď si všimol môj smutný výraz. ,,Nie. Neospravedlňuj sa. To nie je o tom. Len som si spomenul na mamu. Vždy zosmutniem, keď si na ňu spomeniem," zaklamal som mu. No teda. Klamal som iba trochu. Spomenul som si aj na mamu. ,,Naozaj si v poriadku?" prstom mi  za bradu zdvihol moju sklonenú hlavu. ,,Áno som v pohode," v šibalskom úsmeve som mu ukázal všetky moje biele zuby. ,,Tak tomuto úsmevu už verím," zaškeril sa a pohli sme sa ku sushi reštaurácií....

Lots of love
~S.
Enjoy😘🔥