Loui's Pov:
Harry s Liamom už boli preč dosť dlho. Tam dole sa to u mňa už upokojilo ale tentoraz si moja hlava začala namýšľať všeličo možné. ,,Tak tu to je chalani. Dajte mi potom vedieť, či chcete na pitie niečo iné," zamrmlal čašník a opäť zmizol. ,,Louis? Už ma budeš konečne vnímať?" ohradil sa Zayn. ,,Prepáč. Len som nad niečím premýšľal," ospravedlnil som sa. ,,To vyzerá úžasne!" počul som Liama a keď som zdvihol zrak tak som si uvedomil, že vedľa mňa už znova sedí kučeravec. ,,Ahoj Harry," pozdravil som ho. ,,Ahoj Louis. Ale neviem načo sa mi zdravíš, keď sme sa videli naposledy pred chvíľkou," zasmial sa a ja som hlasno preglgol. ,,Dobrú chuť," zajasal Niall a pustili sme sa do jedla. Kútikom oka som stále sledoval Harryho. A on sledoval mňa.
,,Žiaci! Chcem vám niečo oznámiť! Teraz po večeri máte rozchod po meste! Práve je pol ôsmej! Do jedenástej nech ste všetci na hoteli!" zakričala moja triedna a pár tretiakov sa začalo sťažovať. ,,Nesťažujte sa! Nie ste tu sami a zajtra nás čaká nabitý program! Čiže sa musíte vyspať! O jedenástej v hoteli!" podala pokyny a vyšla spolu s oboma učiteľmi do ulíc Portugalska. ,,A čo teraz?" spýtal sa Zayn, keď sme vyšli z hotela a sadli sme si na schody. ,,Nepýtaj sa a poď," Liam ho potiahol za ruku a stratili sa spolu s Niallom v uliciach. A ja som tam ostal s Harrym úplne sám. ,,Čo chceš robiť?" spýtal som sa ho, keď si ku mne sadol. Neodpovedal. Sedel ticho a pozeral sa na západ slnka. Jeho kučery sa mu pri malom vánku hýbali do všetkých možných strán. Oči pohlcovali žltú výraznú farbu slnka. Vyzeral ako veľmi nádherný obrázok.
,,Mám nápad," vyšvihol sa opäť na nohy a nastavil predo mňa svoju ruku: ,,dôveruješ mi?" ,,A-áno," vložil som svoju dlaň do tej jeho a pomohol sa mi postaviť. Jeho kroky zamieril na pláž a ja som znervóznel. ,,Čo tam chceš robiť?" opäť som sa rozhodol spýtať. ,,Hľadať odpovede na moje aj tvoje otázky. A teraz buď potichu," rozkázal a ja som radšej už čušal. Stisol moju oproti tej jeho malú ruku v jeho veľkej dlani. Teplo z jeho dlane ma príjemne hrialo na ruke aj na celom tele ale zima mi bola stále. Veď predsa len, sme pri Atlantiku a fúka tu dosť chladný vietor. A ja mám krátke tričko a kraťasy. ,,Je ti zima?" opýtal sa do vetra. Prikývol som stále neschopný o jediné  slovo. ,,Áno? Lou musíš rozprávať, lebo je tma a ja ti do duše ani do hlavy nevidím," zasmial sa a ja som sa slabo pousmial.
,Nie je naštvaný ani nemá zlú náladu. To je dobre,' pomyslel som si. Sadli sme si do piesku a našich nôh v šľapkách sa dotýkala voda z oceánu. Bol odliv. Čiže voda ledva dosiahla prvý článok našich prstov. Zafúkal studený vietor a mnou striaslo od zimy. ,Teraz alebo nikdy Louis. Jeho nervy nie sú železné,' hovorilo mi podvedomie. ,,Harry?" oslovil som ho a on zamrmlal: ,,No?" ,,Je mi zima," opäť mnou zatriasol chlad. On sa na mňa iba pozrel a bez slova sa postavil a odišiel ku jednému z lehátok. Ja som sa v tichosti roztriasol zimou a stále som pozoroval nádherný obzor, ktorý sa predo mnou črtal. Po chvíli som na ramenách pocítil niečo mäkké a príjemné. Zdvihol som hlavu hore a zistil som, že mi Harry doniesol teplú deku. Zachumlal som sa do nej ešte viac a opatrne som si ľahol do Harryho lona.
Harry's Pov:
Vnímal som jeho neistotu aj strach. Keď sa zabalil do deky ako kukla tak si neisto ľahol do môjho lona. Zhlboka som sa nádychol, keďže ma obkolesila jeho vôňa. Užíval som si jeho prítomnosť. Ale nemohol som to dať najavo. Aj tak už pre neho robím veľa. Toto keby vedel môj otec, asi by už so mnou normálne neprehovoril. Dýchanie sa mu upokojilo a už sa aj prestal triasť. Pousmial som sa a hlavu som zvesil tak aby som mu videl do tváre. Jeho "ocean blue eyes" boli zavreté. Malinký noštek medzi nimi bol roztomilý. Líčka ako dve ružičky a pery ako najjemnejšie vankúšiky. Bol ako živý prekrásny obrázok. Zahľadel som sa do západu slnka a začal som na sebou rozmýšľať. Strašne som sa zmenil. Už nie som ten chlapček čo sa stále iba usmieval.
Už nie som ten chlapček, ktorého smiech sa rozliehal po dome vždy keď som spadol na schodoch alebo som robil somariny buď s otcom alebo s mamou. Oh. Presne tak. Mama. Ona je ten dôvod prečo som sa zmenil. Zomrela, keď som mal pätnásť. V ten deň som nič iné nerobil len plakal. Otec sa vtedy vytratil do baru a viac som o ňom nepočul. Pohrebu som sa taktiež zúčastnil bez neho. Bol som tam ja, sestra a mamina rodina. Prišli aj niektorí z otcovej strany. Ale on nie. A deň po pohrebe som so sestrou zistil, že odišiel do Ameriky a že nemá v úmysle sa vracať. Našťastie som s ním nemal taký vzťah ako s mamou. Hneval som sa iba jeden deň. Potom ma to prešlo. Každopádne Gemma už mala prácu a bola schopná nás oboch uživiť. Ja som si po čase našiel dobrú brigádu aby som jej mohol pomáhať z otcovými dlhmi.
A popritom všetkom som úplne zabudol na školu. Prestal som sa učiť. Začal som vymeškávať školské dni. Bolo mi to jedno. Bez mami nemalo nič zmysel. Ale Gemma tu bola so mnou. A pomohla mi všetko napraviť. Mám ju rád. Toľko mi pripomínala mamu. Ale predsa len som si dal sľub, že už nikdy nebudem taký aký som bol. Že budem drzá, krutá a bezcitná alfa. Loui sa pomrvil a tým prerušil moje myšlienky. Odtrhol som zrak už od teraz tmavomodrej skoro čiernej oblohy a pozrel som sa na neho. Pomaličky otvoril tie svoje modré rozospate očká. ,On driemal...' usmial som sa v duchu.
Loui's Pov:
Pocítil som pohľad na mojej tvári a preto som otvoril oči. Harryho úplne bezchybné smaragdovozelené očká sa uprene dívali do tých mojich svetlozafírovomodrých.
,,Dobré ránko," zasmial sa. ,,Ja som spal?" nechápavo som sa na neho pozrel. ,,Driemal. Ale už by sme mali ísť. Začína byť dosť chladno a ani neviem koľko je hodín," povedal a pomohol sa mi postaviť. Deku som poskladal a položil som ju na lehátko a v Harryho závese som opustil pláž. ,,Loui. Poď sem. Zaostávaš," povedal Harry a opäť zobral moju ruku do jeho veľkej dlane. Opäť mi ruku oblialo teplo a svojvoľne som sa usmial. ,,Harold! Louis! Ahojte! Kde ste boli? My sme sa boli opäť najesť, pretože Niall je nenažranec!" rozosmial sa Liam a v tom momente aj Zayn. Niall tam len oduto sedel na schodoch. ,No Zayna si ešte vyspovedám,' pomyslel som si. Ale táto myšlienka musela preblisnúť aj Zaynovou hlavou zbadal, že Harry drží moju ruku.
,,Boli sme na pláži, bolo fajn," hlesol som opatrne. ,,Ako komu. Ja som si nepodriemal ako ty krpec," zavrnel mi hladne do ucha. Hlasno som preglgol. ,,Tommo. Môžem sa s tebou porozprávať?" spýtal sa ma môj najlepší kamarát. ,,Jasné," usmial som sa na neho, Harry pustil moju ruku, ja som prešiel ku Zaynovi a sadli sme si na schody na ktorých pred chvíľou sedel Niall, ale ten išiel za Harrym s Liamom. A boli v dostatočnej vzdialenosti, čiže šanca, že by nás počuli bola nulová. ,,Ja som si niečo uvedomil," šepol. ,,Čo si si uvedomil Zaynee. Povedz mi pravdu. A neprekrúcaj to. Skôr či neskôr by som sa to asi aj tak dozvedel," vypľul som zo seba. ,,Ja som zamiloval do Liama..." vydýchol. ,,Oh. Iba toto? To už dávno viem," zaškeril som sa. ,,To vážne?" nadvihol obočie. ,,Jasné. Nie som slepý. Alebo som?" rozosmial som sa a šťuchol som ho do boku.
,,Nie si," zasmial sa aj on. ,,Idete dovnútra?" spýtal som sa troch nám obom známych álf, ktoré okolo nás prešli. ,,Áno ideme. A nemám kľúče. Čiže Loui musíš ísť tiež," povedal Harry a vyšvihol ma na nohy. Zayn sa postavil sám a rýchlo dohnal rýchlokráčajúceho Liama. ,,Na čase vy piati," osopil sa na nás asi Harryho triedny. ,,Nemali sme mobily. Nemusíte z toho robiť takú drámu," zamrmlal kučeravec. ,,Čo to bolo pán Styles?" spýtal sa ho učiteľ. ,,Nič," odsekol Harry. ,,Myslel som si. Choďte do izieb," otrávene povedal, my sme nastúpili do výťahu a vyviezli sme sa na naše poschodie. ,,Dobrú noc chalani," ozval sa Niall, keď zaklopal na dvere jeho izby s Parkerovcami. ,,Dobrú," povedali sme všetci jednohlasne a on sa stratil za dverami. ,,Dobrú Tommo. Vyspi sa," objal ma Zayn a ja som mu objatie opätoval.
,,Dobrú Zee," šepol som mu do ucha a odtiahol som sa. ,,Dobrú Liam," povedal Harry a Liam len prikývol zo zívnutím a tichým dobrú a taktiež sa obaja stratili za dverami. My sme sa vybrali k našej izbe. ,,Harry?" oslovil som ho. ,,Hm?" zamrmlal. ,,Našiel si na pláži odpovede na všetko čo si chcel vedieť?" spýtal som sa. ,,Áno, našiel," usmial sa a otvoril dvere. V tichosti som sa prikradol k môjmu batohu odkiaľ som si vybral oversized tričko a dajaké tie kraťasy a aj hygienické potreby a stratil som sa v kúpeľni. Prezliekol som sa, umyl som si tvár aj zuby. Na ďalších päť minút ma v kúpeľni vystriedal Harry. Ja som si zatiaľ sadol do jedného z kresiel a čakal som na neho. Po chvíli vyšiel a zaškeril sa sám pre seba...

Lots of love
~S.