Unavene som si oprela hlavu o okienko a pozerala sa von. Prestala som riešiť, že sa v mojej limuzíne vezú dvaja idioti, ktorých som nechcene stretla na tej Párty. Cook navygoval šoféra, kadiaľ je to ku ich spoločnému bytu a Harry sedel vedľa mňa.

Otočila som sa na neho a uvidela v jeho ruke môj mobil. „Čo to robíš?“ zvráštila som obočie.

„Ukladám si tvoje číslo.“ povedal pokojne a stále sa mi pozeral do mobilu.

„A kto ti to dovolil?“ povedala som otrávene a vytrhla som mu môj mobil z rúk.

Svoj mobil si odložil do vrecka od čierneho saka a víťazne sa na mňa usmial.

Zamračene som sa pomrvila a stiahla si jeho biele tričko ku kolenám.

„Sme tu!“ vykríkol Cook a vyceril zuby.

Harry otvoril dvere a otočil sa na mňa „Zatiaľ sa maj.“ prehrabol si vlasy a zabuchol za sebou dvere.

~~~

Aj napriek môjmu neskorému príchodu domov som sa zobudila ešte pred obedom. O jednej ma čaká dôležitý photoshoot na obálku časopisu Vogue, z čoho som nadšená. Milujem keď ma môže vidieť celý svet na obálke tak slávneho časopisu.

Na zemi vedľa postele som našla hodené biele tričko od toho idiota zo včera. Vzala som ho do ruky a hodila ho do práčky.

Celebrity – hlavne modelky – často nejedávaju, aby na fotení vyzerali čo najlepšie. A to platí aj pre mňa. Kedže ma poobede čakalo fotenie, raňajky som úplne vynechala. Môj obed pozostával z pohára 100% pomarančového džúsu.

Obliekla som si krátke biele šaty, ktoré dokonale obopínali moje telo. Cez obtiahnuté šaty som si prehodila veľkú riflovú bundu. Nasadila som si slnečné okuliare, hoci vonku vôbec nesvietilo slnko a vyšla som von zo svojho bytu. Pred východom z luxusnej budovy v ktorej som bola ubytovaná čakalo asi sedem fotografov.

„Chloé! Dnes vyzeráš úžasne!“ zakričal jeden z nich, na čo som sa len pousmiala a rýchlo nastúpila do auta.

Cestou v aute som natočila video s filtrom na snapchate a skontrolovala som instagram. Našťastie sa nikde nepísalo o mojom včerajšom úlete so záhadným chalanom.

Do budovy, kde sa konalo fotenie som vošla priamo včas. Vo výťahu som bola sama, čo som využila na ďalšiu instagramovú fotku.

„Ahoj Chloé.“ usmiala sa na mňa Alex. Šikovné mladé dievča, ktoré ma líči takmer na každé moje fotenie.

„Ahoj.“ opätovala som jej pozdrav, keďže je to asi jediná osoba v tejto budove, ktorá ma nevytáča.

„Aká bola včerajšia párty? Videla som nejaké fotky.“ spýtala sa Alex a hneď keď som si sadla, začala mi robiť make-up na fotenie.

„Aké fotky?“ vydesene som na ňu pozerala.

Zasmiala sa na mne. „Iba ako si tam vchádzala. Tie šaty vyzerali úžasne. A ten make-up tiež.“ pochválila Alex samú seba a sústredene mi nanášala očné tiene.

Vydýchla som si. Na chvíľu som mala strach, že sa moje fotky iba v chalanskom tričku na internete naozaj objavili.

Po prvej sérii fotiek som sa išla prezliecť, no medzitým som skontrolovala mobil, kde som našla tri zameškané hovory od Harryho. Skvelé, ten idiot mi do mobilu uložil jeho číslo a kontakt nazval krásavec Harry❤❤.

Ja: Fotím photoshoot, magor.

krásavec Harry❤❤: O dve hodiny v Costa Coffee?

Ja: Nečakaj ma..

krásavec Harry❤❤: Budem.

Čo si ten o sebe myslí? Odložila som telefón a pokračovala som vo fotení.

Po fotení som vyšla z budovy, pred ktorou ma už čakal môj šofér.

„Vezmite ma do Costa Coffee.“ zavelila som mu, keď som nastúpila do auta.

~~~

Vošla som do kaviarne a porozhliadala sa tam, až kým mi pohľad nepadol na neho. Vyzeral presne tak, ako som si ho pamätala. Vlasy kučeravé, oči zelené, úsmev.. milý.

Keď som prechádzala ku stolu, ktorý pre nás obsadil, niektorý ľudia okolo ma spoznávali a udivene na mňa pozerali. Možno preto, že na verejné miestá ako je napríklad toto, nikdy nechodím.

„Čo ťa presvedčilo nakoniec prísť?“ pozeral na mňa prenikavým pohľadom a usmieval sa.

„Je ti jasné, že si celý internet bude myslieť, že spolu randíme?“ radšej som sa vyhla odpovedi na jeho otázku, lebo som na ňu sama nepoznala odpoveď.

„Aký bol photoshoot?“ ešte stále sa usmieval. Zrejme bol naozaj rád, že som prišla. Alebo to bolo tým, že sa usmieva stále.

„Fajn.“ odpovedala som bez záujmu.

„Vždy si taká odutá?“ pousmial sa. Tentokrát bez zubov.

„Nie som odutá.“ zamračila som sa a konečne som sa na neho pozrela.

„S úsmevom vyzeráš lepšie. Hoci som ťa s úsmevom videl len raz.“ prehrabol si vlasy a ešte stale zo mňa nespúšťal oči.

„Tak pozri, naozaj neviem o čo ti ide. Nemám žiadnych blízkych kamarátov a o žiadnych ani nestojím.“ keď som to dopovedala, znela som ako nejaká namyslená Barbiena. Alebo som ňou naozaj bola?

„Nemusíme byť kamaráti. Chcem ťa len spoznať.“

Ten chlapec má fakt výdrž.

„Daj mi jeden deň. Jeden deň z tvojho života. A potom ti dám pokoj.“ vyzývavo na mňa hľadel.

„Niekto tu chce vyjednávať? Môžem sa postarať o to, aby si mi dal pokoj aj bez jediného dňa.“ nadvihla som obočie.

„Ale to nespravíš. V hĺbke tvojej duše sa skrýva dobrosrdečná Chloé, ktorá by dala šancu takému sympatickému chudákovi, ako som ja.“ žmurkol na mňa.

Prekvapene som na neho pozerala a nevedela som, čo povedať. Myslím, že ma dostal.

„Beriem to ako súhlas.“ víťazne sa usmial. Po krátkej chvíli ticha dodal: „To som až tak neodolateľný?“

„Prestaň, lebo si to rozmyslím.“ zavrčím na neho. „Takže kedy chceš ten jeden deň?“ slovo 'jeden' som povedala hlasnejšie ako ostatné, čím som ho zvíraznila.

„Zajtra.“ pozrel sa mi tak hlboko do očí, že som sa v jeho pohľade takmer utopila.

Super, takže hneď zajtra.