„Si zamĺkla, stalo sa niečo?" spýtal sa ráno Teddy Kailani po raňajkách, keď sa chystali do Brlohu.

„Nie, vôbec nie," pokrútila hlavou. „Len ti trocha závidím, vieš. Máš skvelú rodinu."

„Áno, to mám," prikývol Teddy a pocítil výčitku, že sa nie vždy správal k Ginny a Harrymu najlepšie, pritom oni ho milovali a nerobili žiadne rozdiely medzi ním a ich skutočnými deťmi. Teddy sa za to niekedy hanbil, ale nemohol dostatočne kontrolovať svoju prudkú povahu, ktorú raz Harry charakterizoval ako typickú blackovskú. Teddy občas niečo povedal skôr, ako si vôbec uvedomil, že to môže iných zraniť. Bol prostoreký, tvrdohlavý a niekedy veľmi hrdý.

„Ale v dobrom ti závidím," dodala Kailani, keď si všimla, že premýšľa.

„Ja som to pochopil," usmial sa na ňu.

„Tešíš sa do Brlohu?"

„Hm, čo ti ja viem," mykol Teddy plecami. „Je tam vždy dosť veľký ruch, keďže mám toľko bratrancov a sesterníc."

„A bude tam Victoire," dodala Kailani a uškrnula sa na neho. „Všimla som si, že ti už toľko nelezie na nervy."

„Je to ešte dieťa," poznamenal Teddy.

„Má pätnásť," zasmiala sa Kailani. „Už to dieťa nie je."

„Brloh sa ti isto bude páčiť, všetkým sa páči," zmenil Teddy rýchlo tému, keď mierne očervenel. „A moja babička Molly varí ako bohyňa, nikto nevarí lepšie, ani moja mama."

„Už sa neviem dočkať," pousmiala sa Kailani, hoci si nebola istá, či sa dokáže Teddyho babičke pozrieť do očí. Znova si spomenula na svojho otca, ktorý pripravil o život jej bratov. Strašne ju to ťažilo. Rovnako ako hľadieť do očí Teddymu a vedieť pritom, že jej otec môže za to, že Teddy nemá toho svojho skutočného. Bolelo ju z toho srdce.

„Naozaj sa nič nestalo?" vyrušil ju z myšlienok Teddy. „Zbledla si."

„Nie, nič, všetko je v poriadku," zaklamala mu Kailani.

„Poďte už, lebo prídeme neskoro a strýko Ron zožerie všetky dobré koláče," hnala ich Lily.

„Lily!" ohriakla ju matka. „Povie sa zje!"

„Dobre, dobre, strýko Ron zje všetky dobré koláče!" uškrnula sa na ňu dcéra.

„Poďme už naozaj," prikývla Ginny Potterová.

***

Teddy mal pravdu, v Brlohu bolo zase priveľmi rušno. A rovnako mal pravdu aj v tom, že sa Kailani ten dom neuveriteľne páčil. Cítila z neho (ako všetci) jednoducho domov.

Celá Teddyho rodina bola veľmi milá a Kailani sa snažila usmievať a nemyslieť na to, čo spôsobil jej otec, ktorého nikdy nepoznala. Spomenula si na slová profesorky Lovegoodovej, že ona predsa nemôže za činy svojich rodičov a preto sa pokúsila si tento deň tiež užiť.

Teddyho bratranci a sesternice boli veselá kopa. Niektorých poznala už z Rokfortu a s tými mladšími, čo na Rokfort ešte nechodili sa zoznámila.

Guľovali sa vonku a potom si pochutnávali na horúcej čokoláde. Rozprávali sa, hrali spoločenské hry a Kailani sa cítila šťastná ako už dávno nie. Dokonca videla, že aj Teddy je spokojný. Miloval svoju veľkú rodinu a dokonca mu nevadila ani prítomnosť Victoire, ktorá sedela pri ňom a klipkala na neho svojimi veľkými modrými očami, keď hrali Rachotiacu sedmu.

„Merlin, Roxanne, ty musíš podvádzať," uškrnula sa na ňu Dominique, keď jej sesternica vyhrala už tretiu partiu po sebe.

„Som iba dobrá," žmurkla na ňu Roxanne.

„Mňa to už nebaví," zhodnotila Victoire a položila karty na stôl.

„Ani mňa už nie," pridal sa k nej Teddy.

„Zahráme si šach?" navrhla Rose nadšene.

„NIE!" odvetili všetci naraz a zmrazil jej zápal.

„Prečo nie?" spýtala sa ich Kailani prekvapivo. Čarodejnícky šach bola dosť obľúbená hra a ona netušila, prečo ju Weasleyovci hrať nechceli. Odpovede sa jej dostalo čoskoro.

„Nikdy so mnou nechcú hrať," vysvetlila jej Rose jednoducho a v hlase mala smútok. „Pretože ma nikto z nich nevie poraziť."

„Ja to chcem skúsiť," usmiala sa na ňu Kailani.

Rose nadšene prikývla a vybrala šachové figúrky a rozložila ich na stôl rýchlosťou svetla.

„O sikel, že Rose vyhrá," povedal Fred.

„O galeón, že Rose vyhrá," pridal sa James.

„Ja mám len dva knúty," dodal Hugo. „Dám na Rose."

„Hej!" urazene sa pozrela na všetkých Kailani. „Lupin, neopováž sa nevsadiť na mňa."

Teddy sa zasmial a potom vybral z vrecka dva galeóny. „Vsadím si na Kailani," povedal im.

„Chyba, braček," zasmial sa James.

Kailani a Rose začali hrať a súboj bol dosť vyrovnaný. Kailani sledovala Rose, ako úporne premýšľa a vždy urobila ten správny ťah. Bola naozaj dobrá, ale aj Kailani bola dobrá. Naučila sa hrať šach v detskom domove.

Hrali už celkom dlho, keď nakoniec Rose predsa len vyhrala. Ale bolo to veľmi tesne.

„Ha!" zasmial sa James a siahol po Teddyho galeónoch. „Poviem našim, aby nám to rozmenili."

„Ďakujem, že si ma pripravila o dva galeóny," pošepkal Teddy Kailani.

„Prepáč," zasmiala sa.

„Chcel som staviť na Rose."

„Potom by nikto nevyhral, iba by ste si späť vrátili svoje peniaze," pripomenula mu s úškrnom na perách.

„Budem si pamätať, že nikdy nemám na teba vsádzať," zasmial sa Teddy. „Dlžíš mi dva galeóny. Dáš mi ich zo svojej prvej práce."

Kailani si všimla, že Victoire ich celý čas pozoruje a tvári sa nahnevane. Nevedela, prečo sa tomu ešte diví. Victoire sa tak vždy zvykla tváriť. Vypustila ju z hlavy a vzala si koláčik, ktorý jej podala Lily.

„Konečne sú zajtra Vianoce," potešila sa Dominique a sledovala ako vonku začalo znova snežiť. „Dúfam, že dostanem novú metlu."

„Mala by si dostať uhlie, Dominique, lebo si neposlúchala," pripomenul jej brat Louis.

„A ty rovnako!" uškrnula sa na neho Dominique.

„Čo si ty kúpila mne?" spýtal sa Teddy zvedavo Kailani.

„Malo to byť prekvapenie, ale je to spomínané uhlie, Lupin," zasmiala sa Kailani. „Neposlúchal si ma celý rok. Opisoval si odo mňa úlohy a tak."

„No haha," zamračil sa Teddy. „Ale teraz vážne, čo si mi kúpila."

„Nechaj sa prekvapiť, áno?"

***

Keď sa vrátili z Brlohu späť na Grimmauldovo námestie číslo 12, boli všetci poriadne unavení. Lily síce trvala na tom, že chce ešte zdobiť vianočný stromček, ale nakoniec ju všetci presvedčili, že to urobia zajtra ráno. Lily sa mierne odula a odišla do svojej izby.

„Prejde ju to," povedal Teddy Kailani. „Vždy ho chce zdobiť o deň skôr."

„Má tak veľmi rada Vianoce?"

„Ó áno, naozaj veľmi," usmial sa Teddy. „Hlavne darčeky," zasmial sa.

„Aj ty máš rád darčeky," podotkla Kailani a žmurkla na neho. „Ale to zrejme všetky deti."

„Vari som ja ešte decko?"

„Samozrejme," zasmiala sa. „Dosť veľké decko, ale si."

„Ty dneska sršíš humorom, Lani, veru," vravel jej Teddy. „A čo hovoríš na Brloh?"

„Nádherný dom, úplný domov," usmiala sa na neho.

„Áno, je to domov," prikývol Teddy. „Z nijakého iného domu, dokonca ani z toho, ale nehovor to Ginny, nesaje taká atmosféra domova, ako z Brlohu. Je to najkrajší dom, v akom som kedy bol."

„Súhlasím," prikývla Kailani. „Nuž aj tento dom je úžasný. Máš skvelú rodinu, Teddy. Viem, že ti to hovorím zase, ale je to jednoducho pravda."

„Veď ja viem."

***

Na druhý deň ráno Potterovci zdobili vianočný stromček a Teddy s Kailani sa k ním pridali. Pani Potterová piekla koláčiky a pán Potter musel ešte odbehnúť do práce, na čo sa na neho poriadne mračila. Ale objavil sa okolo obeda, takže mu to potom rýchlo odpustila.

Lily bola veľmi spokojná s vianočným stromčekom a podľa Kailani vyzeral naozaj nádherne. Bol krajší ako tie na Rokforte. Tie síce boli nádherne, ale tento stromček mal rodinu a rodina mala jeho. O to krajší bol.

Na záver pani Potterová kúzlom rozsvietila svetielka na stromčeku a pohladila Lily po vláskoch. „Je nádherný."

„Každý rok je akýsi iný, ale stále je krásny," prikývol James.

„To bude tým, že rastieme a už si ten strom prerástol, James," zasmial sa Teddy.

„Aj ja ho čoskoro prerastiem," vravela Lily a tancovala okolo stromčeka. Albus Severus ešte zavesil poslednú ozdobu a potom sa pridal k divnému tancu Lily.

„Podarená rodinka," zasmial sa pán Potter a na tvári sa mu objavil úsmev.

Kailani sa stále nemohla zbaviť pocitu, že ju nemá rád. Vždy sa usmieval, ale ako zočil ju, jeho úsmev proste povädol, alebo úplne zmizol. Kailani sa s tým nezdôverila Teddymu. Bolo jej úplne jasné, prečo ju pán Potter nemá rád a keby sa s tým zdôverila Teddymu, musela by mu povedať o všetkom.

Neskôr si všetci sadli k vianočnej večeri, ktorá bola naozaj úžasná. Kailani sa najedla takmer do prasknutia a Teddy si dal aj duplu. Lily sa tešila, ako si ráno nájde darčeky a dúfala, že to hlavne budú nové krásne šaty. Albus Severus zase básnil o novej metle a James si želal nejakú novú knihu o metlobale.

Teddy zase dúfal v nové knihy, ktoré mal naozaj rád. A Kailani nemala žiadne hmotné sny. Želala si iba to, aby ju Teddy opustil, keď sa jedného dňa dozvie pravdu o jej otcovi.

***

„Spíš?"

„Nie."

„Fajn!" Teddy vkĺzol Kailani do izby a zapálil lampičku. „Ani ja nie."

„Niečo ťa trápi?" spýtala sa ho.

Teddy si sadol na kraj jej postele a ona sa zatiaľ tiež posadila. Žmurkol na ňu a pokrútil hlavou. „Nie, nič ma netrápi, len vždy o tomto čase myslím na to, aké by to asi bolo, keby som mohol Vianoce tráviť so svojimi rodičmi."

„Určite krásne," usmiala sa na neho Kailani. „Chceli by vždy pre teba tie najkrajšie Vianoce. Bolo by to úžasné."

„Uvažovala si niekedy nad tým, aké Vianoce by si mala ty so svojimi rodičmi?" spýtal sa jej.

„Veľakrát," povedala Kailani automaticky. Vždy o tom snívala, hlavne o tomto čase a preto Teddymu dokonale rozumela. Teraz, keď však poznala pravú totožnosť svojho otca, vedela, že by ju žiadne pekné Vianoce nečakali a preto si na to poriadne dnes ani nespomenula. Kedysi však o tom snívala. Hlavne v časoch, keď bola v detskom domove. Niekedy aj na Rokforte, ale tam vždy bývala taká atmosféra, že nebolo toľko času na smútok.

„Cítim sa zase na hovno," poznamenal Teddy melancholicky. „Máme vždy krásne Vianoce a ja túžim po niečom viac. Cítim sa vinný voči Ginny a Harrymu."

„To nemusíš," šepla Kailani a pohladila ho po ruke. „Oni by určite pochopili, že jednoducho hlavne o tomto čase myslíš na to, aké by to bolo, keby si mal pri sebe svojich skutočných rodičov. Podľa mňa by sa nehnevali. Nemal by si sa cítiť vinný."

„Niekedy to je ťažké," povzdychol si Teddy.

„Bude to v poriadku, Teddy." Kailani sa k nemu nahla a potom ho objala. „Pokojne si predstavuj vianočný čas so svojimi skutočnými rodičmi. Nie je dôvod cítiť sa pre to zle."

„Ty si poklad, Lani." Pohladil ju po vlasoch.

Kailani cítila ako jej po tele nabehla husia koža a netušila, prečo sa to stalo. Teddy bol predsa vždy len jej kamarát. Dobre, klamala by sama seba, keby si nespomenula na to, ako sa v piatom ročníku pobozkali. Potom však usúdili, že ako priateľom im bude lepšie. Samozrejme, že Teddyho ľúbila. Veľmi ho ľúbila. Bol to ten najdôležitejší človek v jej živote.

„Lani," oslovil ju znova Teddy.

Kailani sa od neho radšej odtiahla. „Áno?"

„Môžem tu zostať spať?" spýtal sa jej.

„Iste," prikývla a posunula sa na posteli, aby sa zmestil vedľa nej. „Tak teda, dobrú noc, Teddy," šepla a zhasla lampu. Potom ako si ľahol k nej, si uvedomila, že to nebol až taký dobrý nápad, aby spolu spali v jednej posteli. Niečo ju k nemu ťahalo ako taký magnet.

„Uhm," prikývol Teddy a znova ju pohladil po vlasoch. Kailani v tom očividne nebola sama.

„Teddy," vzdychla.

„Zlý nápad, však?" šepol Teddy a pohladil ju po chrbte.

„Otrasne zlý nápad," riekla, aj keď mu nevidela do očí, lebo v izbe zostala poriadna tma.

„Nemôžem si pomôcť," odvetil jej.

Kailani mala rovnaký pocit. Nebolo to správne, ale akosi to bolo silnejšie ako ona. O pár sekúnd sa už s Teddym bozkávali. A neostalo to medzi nimi len pri nevinných bozkoch. 

Pozn. autorky:

Radšej som sa nepozerala, ako dlho nebola nová kapitola, určite to bolo riadne dlho. Dúfam, že si ešte pamätáte dej :D a ten sa nám teraz pekne zamotal.