„Stále nemôžem uveriť, že si s tým súhlasila!"

„Harry!" Ginny sa zamračila na svojho manžela. Sedeli spolu v salóniku v dome na Grimmauldovom námestí číslo 12 a neboli práve v najlepšej nálade. „Dobre vieš, že keby som mu odpísala, že nemôže priviesť Kailani, tak ostane na Rokforte. A ja chcem mať na Vianoce svoju rodinu pokope. Svoje deti pri sebe."

„Mali sme to zaraziť už dávno," oponoval jej Harry.

„Priateľstvo Teddyho?"

„Samozrejme..."

„Harry, pre Merlina, to nemyslíš vážne, že by si deťom diktoval s kým sa smú, alebo nesmú priateliť. Ty takýto nie si. Kde sa to v tebe berie?" krútila nad ním manželka hlavou.

„Kde sa to vo mne berie?" Harry rázne vstal z gauča a pozrel sa na ňu. „Prečo sa tváriš, akoby si nevedela, čie dieťa to je. Jej otec zabil Remusa, zabil tvojich strýkov. Je to málo dôvodov na to, aby som nechcel sedieť s ňou pri jednom stole?"

„Ona za to ale nemôže," povedala Ginny smutne. „Harry, veď..."

„Veď, čo Ginny? Deti smrťožrútov nie sú sväté. Čo taký Malfoy, alebo Nott. Stále to nie sú ľudia, ktorých rád vidím."

„Chápem, ale Malfoya, alebo Notta ich otcovia vychovali. Toto dievča ho nepoznalo a pochybujem, že on vôbec mal páru o tom, že má dieťa," protirečila mu.

„Prepáč, Ginny, ale nemôžem s tebou súhlasiť. Nepáči sa mi od začiatku priateľstvo Teddyho s tým dievčaťom. A možno si myslíš, že mám veľké predsudky, ale nemôžem potlačiť zlosť. Myslím na Remusa a...," zasekol sa mu hlas. „Ja viem, že to dievča za to nemôže, ale jednoducho nemám dobrý pocit."

Ginny prikývla. „Je to len pár dní," šepla.

„Už si to sľúbila, takže to je jedno," riekol Harry a mykol plecami.

„Harry, tak skús aspoň veriť Lune, dobre?"

„Prečo Lune?"

„Ona Kailani pozná, bola ju navštíviť ešte aj v sirotinci a vravela, že to dievča je veľmi osamelé a milé. Vždy o nej pekne rozpráva. Nevidí v nej temnotu, nevidí v nej jej otca. Nemusíš veriť Kailani, ale ver Lune Lovegoodovej, prosím. Ty si predsa bol prvý z nás, kto jej vždy veril," vravela mu Ginny a trocha sa usmiala.

„Áno, Luna je jedna z mála ľudí, ktorým veľmi verím," prikývol Harry, ale zároveň sa zatváril skepticky. „To však neznamená, že sa niekedy nemôže zmýliť."

„Tak spoločne dúfajme, že to nie je tento prípad," ukončila ich rozhovor Ginny. „Idem pripraviť večeru." A odišla z pracovne. Nechala tam Harryho Pottera so svojimi myšlienkami.

***

Kailani na druhý deň raňajkovala vo Veľkej sieni. O jedenástej mal vyrážať vlak, ktorú ju vezme na Vianoce do Londýna k Teddyho rodine. Pravda bola, že z toho mala celkom dosť obavy. Pôvodne sa včera profesorky Lovegoodovej chcela spýtať, či Teddyho adoptívni rodičia poznajú pravdu o jej pôvode, ale nakoniec sa nespýtala. Nevedela si predstaviť, ako to funguje v takej rodine, lebo nikdy v žiadnej nebola. Bola zvedavá na ich dom, na Teddyho izbu a aj na jeho mladších súrodencov, o ktorých stále rozprával. Žalúdok mala celkom na vode, ale predsa len sa snažila zjesť aspoň niečo so svojej ovsenej kaše.

Teddy dorazil na raňajky o dosť neskôr a s fialovými vlasmi. Samozrejme, že ako obvykle vzbudil pozornosť viacerých študentov. Nemal na sebe habit, iba muklovské oblečenie a kráčal do siene s hlavou hore. Vždy taký sebavedomý. Niekoľko dievčat z neho nemohlo spustiť zrak, čo ho tešilo. Bolo mu to vidieť na tvári.

„Zase si nevedel ráno vstať?" spýtala sa ho Kailani, keď sa usadil a načiahol sa po hriankach.

„Čítam som si knihu dlho do noci," odvetil jej.

„Určite to nebola učebnica, však?"

„Nie, muklovskú. Darček od tety Hermiony," povedal jej Teddy a nalial si tekvicový džús do čaše. „Už som bol skoro na konci, tak som to dorazil. Skvelá kniha, len je to sci-fi a to nemáš práve rada, takže ti ju nepožičiam."

Kailani sa na neho usmiala a podala mu džem. „Tešíš sa domov?"

„Celkom áno," prikývol Teddy. „A čo ty? Tešíš sa k nám?"

„Neviem," pokrútila hlavou. „Trocha sa bojím, že sa tvojej rodine nebudem páčiť."

„To ti ako napadlo?" nadvihol obočie.

Kailani mykla plecami. „Hm, neviem, možno im nebudem sympatická."

„Keby si aj nebola, tak to nič nemení na tom, že sme priatelia, Lani, takže nedramatizuj," ohriakol ju Teddy. „A neboj sa. Bude to fajn. Je to moja rodina a hoci na nich niekedy nadávam, sú to najlepšie, čo mám. Ujali sa ma, hoci nemuseli. Mám u nich domov, aj keď niekedy na to nadávam a viac sa cítim doma tu. Ale ako som povedal, sú to najlepšie, čo mám."

„Som rada, že tak hovoríš," prikývla Kailani.

„Koľko deciek by bolo rado, keby ich vychovával samotný Harry Potter," uškrnul sa Teddy. „A ja mám to šťastie," dodal.

Kailani sa zasmiala. „Pravda je, že som veľmi zvedavá na Harryho Pottera."

„Každý je. Neustále. Vždy a všade kam vkročí. Musí to byť celkom otravné pre neho, hoci to nezvykne dávať najavo," rozprával jej Teddy. „Vieš, Lani, hovorí sa o ňom veľa, pre ľudí je veľký hrdina, stále ho obdivujú. V skutočnosti však zistíš, že to je úplne obyčajný muž, skromný a milý. Nehrá sa na hrdinu, nikdy sa nehral. Mám pocit, že na tú pozornosť si ani za tie roky nezvykol a stále to neberie ako súčasť seba. Nezmenila ho sláva v detstve a nezmenila ho ani v dospelosti."

„Je to nesmierne dobrý človek, však?" spýtala sa.

„Áno," prikývol Teddy bez váhania.

„A tvoja mama?"

„Ginny je niekedy tvrdšia, to ona v domácnosti nosí nohavice," zasmial sa Teddy. „Budeš sa jej páčiť, uvidíš. Je veľmi milujúca, ale veľa vecí si berie osobne. A varí takmer tak dobre ako babička Molly."

Kailani mu venovala ďalší úsmev. „Teším sa, Teddy."

„Budú to pekné Vianoce, uvidíš," prikývol.

***

Na nástupišti deväť a trištvrte sa to hmýrili ľuďmi. Práve zastavil Rokfortský expres a priviezol študentov na vianočné sviatky domov. Teddy a Kailani vystúpili z vlaku, vzali si svoje kufre a Teddy hľadal v dave svoju rodinu.

O malú chvíľku sa k nemu prirútilo ryšavé dievčatko a silno ho objímalo. „Chýbal si mi."

„Aj ty mne, krpec," pozdravil ju Teddy a pohladil ju po vlasoch.

„Nie som až taká malá. Mám už o osem!" odtiahla sa od neho malá Lily Potterová a mračila sa na neho rovnako ako to vedela Ginny. „O tri roky pôjdem aj ja do Rokfortu."

„Pre mňa budeš vždy mini," vysvetlil jej Teddy. „Moja malá sestra."

„Dobre teda," súhlasila napokon a premerala si očami Kailani. „Kto je to?"

„To je Kailani, moja kamarátka," predstavil ju Teddy. „Bude s nami na Vianoce."

„Tvoja frajerka?"

„Nie sme frajeri," povedala Kailani. „Sme iba kamaráti, vieš?"

„Aha, dobre," prikývla Lily. „Pretože ja chcem, aby si Teddy vzal Victoire, lebo ona ho má veľmi rada, vieš? A Molly vraví, že by boli pekný pár, lebo Teddy je metamorfomág a Vic je víla."

„Vic nie je víla," vysvetľoval jej Teddy.

„Ale áno je," nesúhlasila s ním Lily. „Je taká pekná."

„Ty si krajšia," žmurkol na ňu Teddy.

„Ale mňa si nemôžeš vziať, som tvoja sestra," namietala Lily.

Teddy sa zasmial. Teoreticky si ju vziať mohol, ale samozrejme, že ju bral ako svoju sestru a nechcel sa s ňou dohadovať, aj tak bola ešte priveľmi mladá, aby niektoré veci pochopila. „Kde sú rodičia?" spýtal sa jej.

„Zavediem vás," povedala Lily a vykročila hrdo smerom k rodine. Teddy žmurkol na Kailani, ktorá sa stále usmievala a nasledovali malú Lily po nástupišti, až kým dorazili k hlúčiku ľudí.

Okrem Harryho a Ginny s deťmi, tam bola aj istá časť Weasleyovcov, ktorí tiež prišli po svoje deti. Teddy sa ani nenazdal, keď kúsok za ním dorazila Victoire a objímala svojho otca. Mierne sa na neho usmiala a potom sa po francúzsky o niečom začala rozprávať s mamou.

James objímal Lily a potom sa na niečom dohadoval s bratrancom Fredom. Dominique dorazila medzi poslednými a vlasy jej stáli na všetky strany.

„Uvidíme sa u babičky," žmurkla na Teddyho.

„Teším sa," odvetil jej. Kailani sa postavila k nemu, keď Ginny s Harrym podišli k ním. „Ahojte," pozdravil ich Teddy.

„Ahojte," usmiala sa Ginny. „Aká bola cesta?"

„Som hladný ako vlk," odvetil jej Teddy.

„Výborne," usmiala sa Ginny.

„Toto je Kailani," predstavil ju Teddy.

„Veľmi ma teší, Kailani," podávala jej Ginny ruku. Kailani jej opätovala pozdrav i úsmev.

„Tak ako to ide?" spýtal sa zatiaľ Harry Teddyho. „Škola?"

„Je to fajn," prisľúbil mu Teddy. „Ale rád by som si užil posledné prázdniny."

„Chápem," prikývol Harry a potom si premeral Kailani. Teddy si všimol, že sa veľmi neusmieva a na to u Harryho nebol práve dvakrát zvyknutý. „Som Harry Potter," podal jej ruku akosi chladne.

„Kailani Elwoodová, rada vás spoznávam," podala mu svoju ruku aj ona. „Veľa som o vás počula."

„Tlač často klame," odvetil jej.

„Myslela som od Teddyho," uviedla na pravú mieru.

„Uhm," prikývol Harry a potom zavelil na odchod. Teddy ešte aj v aute dlhú dobru rozmýšľal nad jeho čudným správaním a bol zvedavý, či sa to doma zmení. Nedokázal pochopiť, čo by Harry Potter mohol mať proti jednému dievčaťu. Bolo to zvláštne a Teddy bol rozhodnutý, že na to príde.

***

Kailani sa nemohla vynadívať na dom, kde bývala Teddyho rodina. Bol naozaj veľký a veľmi príjemný. Teddy jej kedysi rozprával, že ten dom museli kompletne prerobiť, lebo bol priveľmi temný, lebo patril rodine Blackovcov, o ktorej jej tiež veľa hovoril. Teraz však dom hýril rodinnou atmosférou a v každej miestnosti bolo množstvo zarámovaných fotografií. Neboli na nich iba deti Potterovcov, ale aj rodina, ktorú už nemali. Tí, ktorí ich opustili.

Teddy práve stál v salóniku pred jednou takou fotografiou. Muž na nej mal veľmi veľa jaziev na tvári a žena, ktorá stála pri ňom mala fialové vlasy ako Teddy teraz. Kailani vedela, že sú to jeho rodičia.

„Moja obľúbená," riekol jej.

„Vyzerajú tak šťastne," povedala mu.

„Mama áno," prikývol Teddy. „Ale otec vyzerá ustarostene. Bolo to chvíľku pred vojnou."

„Ale usmieva sa..."

„V prítomnosti mojej mamy sa musel každý usmievať," odvetil jej Teddy a rukou sa dotkol vlasov svojej mamy.

„Bola vážne krásna," prikývla Kailani.

„Áno," odvetil jej Teddy a odtrhol zrak od fotografie a pozrel sa na Kailani. „Škoda, že si to nepamätám."

„Aspoň máš fotografie," riekla mu Kailani. „Ja nemám ani len to."

„Máš pravdu," prikývol Teddy. „Poď, pôjdeme do kuchyne, určite už bude večera."

Po ceste sa k ním na schodisku pridal aj Teddyho druhý brat Albus Severus. James a Lily už sedeli v kuchyni. Pani Potterová práve chystala stôl a jej manžel chýbal.

Kailani mala neustále čudný pocit. Pani Potterová k nej bola milá, stále sa usmievala, ale pán Potter na ňu neurobil najlepší dojem. Bola presvedčená o tom, že ju z nejakého dôvodu nemá rád. A akosi ten dôvod tušila. Nebola si však istá, či by mu to zazlievala, keby bola na jeho mieste.

„Posaď sa, Kailani, o chvíľku bude večera," pobádala ju pani Potterová.

Kailani sa usadila vedľa Teddyho, ktorý sa pridal do rozhovoru svojich bratov o metlobale. Lily zatiaľ hlasno diskutovala s mamou o šatách, ktoré si rozhodne nechcela obliecť do Brlohu (Kailani vedela, že tam žijú ich starí rodičia). Tak si Kailani zatiaľ prezerala veľkú kuchyňu, ktorá hýrila farbami a predstavovala si, aká asi bola predtým, než dom prešiel kompletnou rekonštrukciou. Veľmi starý domáci škriatok pomáhal pani Potterovej s prípravou večere, ale ona zrejme radšej varila sama, lebo mu (popri tom ako diskutovala s dcérou) vravela, že to zvládne.

„Kreacher rád pomôcť, pani," oponoval jej škriatok.

„Ja viem, Kreacher, ale toto nie je obyčajná večera. Konečne mám doma svoje deti, tak ma nechaj pracovať, áno," žiadala ho pani Potterová.

„Ako pani Ginny povedať," povedal škriatok sklamane.

„Pripravil si už izbu pre Kailani?"

„Isteže, pani," prikývol Kreacher.

„Vďaka," poďakovala sa mu pani Potterová, čo Kailani prekvapilo. Veľa čítala o domácich škriatkoch a aj o tom, ako čarodejníci v domácnostiam s nimi zachádzajú. Pani Potterová s ním však jednala veľmi milo a ešte mu aj poďakovala. Kailani v tej chvíli vedela, že starý domáci škriatok je členom rodiny a nielen sluhom.

O chvíľku už na stole bola večera a pridal sa aj pán Potter. Jedlo bolo úžasné a rodinka diskutovala hlavne o ubehnutých mesiacoch v škole. Pán Potter sa na Kailani sotva pozrel, ale všimla si, že k svojim deťom je veľmi milý a priateľský. Pani Potterová debatovala aj s Kailani a pýtala sa jej, čo plánuje po škole. Nakoniec bola večera veľmi príjemná.

Ešte dlho po nej sa rozprávali, až kým nebolo dosť veľa hodín a pani Potterová vyhnala mladšie deti spať.

„Poď, ideme hore aj my, ukážem ti izbu a ešte pokecáme," pobádal ju Teddy.

„Áno," prikývla Kailani. „Ďakujem za večeru, pani Potterová," znova sa poďakovala Kailani, aj keď to po večeri urobila už niekoľkokrát.

„Nemáš vôbec za čo, Kailani."

„Dobrú noc," pozdravil ich Teddy.

„Áno, dobrú noc," pridala sa i Kailani a potom odišli po schodoch hore.

***

„Mohol by si byť trocha milší," zhodnotila Ginny, keď deti vyšli na poschodie. „Sotva si sa na to dievča pozrel. Zdá sa milá a skromná."

„Prosím ťa, Gin, nechcem sa hádať," žiadal ju Harry.

„Ja viem, ale Teddy si to môže všimnúť a ja nechcem, aby to zase bral osobne," riekla mu Ginny. „Je to s ním občas komplikované a rada by som sa vyhla problémom. On nie je hlúpy, Harry. Môže si myslieť niečo, čo nie je pravda a zase sa uraziť."

„Fajn, budem trocha milší," prikývol napokon Harry. „Pokúsim sa aspoň o to."

„Ďakujem."

„Aj tak sa mi nepáči," dodal ešte Harry. „Podobá sa na neho."

„Vôbec nie," pokrútila hlavou Ginny. „Ty iba vidíš to, čo chceš vidieť."

„A ty sa zase silou mocou v nej snažíš vidieť dobro," oponoval jej Harry. „Už o tom nehovorme, aj tak sa nezhodneme."

***

Nasledujúci deň si Kailani naozaj užila. Jedlo bolo úžasné a skoro celý deň sa hrali s Teddyho mladšími súrodencami vonku. Guľovali sa, stavali si snehuliaka a ona sa cítila naozaj dobre. Večer jej Lily ukazovala veľké množstvo fotografií a rozprávala jej o tom, ako aj ona čoskoro pôjde do Rokfortu a že sa veľmi teší.

„Rada kreslím, chcela by si vidieť moje kresby?" spýtala sa jej Lily.

„Áno, rada," prikývla Kailani.

Lily zmizla vo svojej izbe a potom sa v salóniku objala so svojimi kresbami a všetky jej ukazovala a vysvetľovala jej všetko ohľadom nich. Boli vážne pekné, Kailani ani neprišli, že by ich maľovalo osemročné dievčatko.

„Sú nádherné," usmiala sa na ňu Kailani. „Vážne krásne kreslíš."

„Nakreslím niečo aj tebe, chceš?"

„Iste," prikývla Kailani a Lily znova zmizla do svojej izby a potom sa objavila s farbičkami a papierom.

„Máš rada jednorožce?"

„Celkom áno."

„Alebo máš rada iné zvieratká?"

„Hm," Kailani sa zamyslela. „Páčia sa mi aj sovy, také veľké snežné."

„Takú mal kedysi môj tatino, ale zomrela," riekla jej Lily. „Nakreslila som mu ju podľa fotky, ktorú mal. Nakreslím podobnú aj tebe, dobre?"

„Teším sa," usmiala sa na ňu Kailani.

Lily sa ihneď pustila do práce a pritom si pohmkávala melódiu. Teddy sedel rozvalený v kresle a jedol čokoládové žabky. James si doniesol svoju sadu na metly a upravoval si tú svoju podľa návodu v knihe. Albus Severus si triedil kartičky z čokoládových žabiek.

„Chytaj," hodil mu Teddy kartičku, keď otvoril asi ôsmu žabku. „Strýko Ron."

Kailani sa nakukla na kartičku. Rona Weasleyho poznala z Teddyho rozprávania samozrejme.

„Strýko Ron vraví, že byť na kartičkách z čokoládových žabiek je jeho najväčší úspech," otočil sa Albus k nej.

„To znie super," prikývla Kailani.

„Daj si aj ty," podal jej žabku Albus a ona si ju vzala.

Otvorila ju a vybrala kartičku. FABIÁN PREWETT. Mladý čarodejník sa na ňu mierne usmial a potom odišla z kartičky preč. Ona ju otočila na druhú stranu a prečítala si.

Člen Fénixovho Rádu, jeden z najznámejších aurorov spoločne so svojím bratom Gideonom Prewettom. Zomrel počas prvej vojny.

„To je maminkin strýko," riekol jej Albus, keď sa nakukol, aký kartičku má. „Ale zomrel, ešte nebola ani na svete."

Kailani prikývla a podala kartičku Albusovi. „Nezbieram ich."

„V pohode, strýka Fabiána už mám, ale nechám si ho na výmenu," riekol jej Albus a uložil kartičku na jednu z kôpok.

Kailani poznala meno Fabiána Prewetta i jeho brata a veľmi dobre vedela, kto ho zavraždil. Po chrbte jej prešiel mráz.

„Pôjdem si už ľahnúť," postavila sa z gauča.

„Ešte nemám ten obrázok," povedala jej Lily.

„Dáš mi ho zajtra, dobre? Som vážne veľmi unavená," povedala jej Kailani.

„Ako chceš."

Kailani sa mierne usmiala na Teddyho a potom sa pobrala do hosťovskej izby, ktorú mala pre seba prichystanú. Zatvorila sa dnu a sadla si na posteľ. Prečo si doteraz neuvedomila, že Teddy nie je jediná osoba, ktorej Antonin Dolohov vzal rodinu. Pomyslela na milú pani Potterovú a jej strýkov.

A zajtra sa stretne s Weasleyovcami a každý jeden člen tejto veľkej rodiny, vinou jej otca prišiel o rodinného príslušníka.

Naozaj jej z toho bolo mizerne. 

Pozn. autorky:

Ahojte, vitajte pri novej kapitole :) čo hovoríte na Harryho? Má pravdu, alebo je zbytočne zaujatý voči Kailani?