Teddy mal veľké nutkanie zatancovať si aj s Victoire, ale nenabral na to odvahu. Vyhýbala sa mu, ako sa len dalo, dokonca aj jeho pohľadu. Chcel jej zdeliť aspoň to, že vyzerá krásne, ale ani to sa mu nepodarilo. Dokonca uvažoval, žeby požiadal Jamesa, alebo Lily, aby to Victoire povedali za neho, ale nechcel ich do toho ťahať.

Zatancoval si samozrejme aj s nevestou a s Ginny, ale väčšinou sa venoval Kailani. Myslel na to, čo mu povedala – na to, že si ich takto chce pamätať navždy. Usmievavých, počas tanca, jeden vedľa druhého. Jednoducho spolu.

Neklamal jej, keď jej povedal, že je časť z neho a že tá časť nikdy nezomrie. Pretože (hoci si to priznať stále nechcel) jedného dňa naozaj zomrie, ale v ňom bude žiť naďalej. Veľká časť jeho srdca jej patrila. Bola jeho najlepšia priateľka, človek, ktorý mu rozumel celé tie roky, niekto na koho sa vždy mohol spoľahnúť. Nemohol mať v živote lepšiu priateľku.

„Na čo myslíš?" spýtala sa ho, keď si k nemu prisadla. Tancovala s Jamesom Siriusom a vyzerala spokojne a šťastne.

„Na teba. Na nás," odvetil jej Teddy po pravde.

„To znie pekné. To my," usmiala sa na neho. „Prejdeme sa trocha?" navrhla.

„Samozrejme," prikývol Teddy, postavil sa zo stoličky a podal jej ruku. Ruka v ruke sa prechádzali po okolí Čierneho jazera a stále mali hudbu zo svadby na dosah.

„Vieš, rozmýšľala som, že ti chcem ešte povedať veľa vecí predtým, ako odídem," vravela mu Kailani. „Najprv som si myslela, že ti napíšem dlhý list o všetkom, ale nakoniec som sa rozhodla, že si to zaslúžiš počuť z očí do očí."

„Lani..."

„Nie, Teddy, počúvaj ma, je to pre mňa nesmierne dôležité," usmiala sa na neho Kailani a zastala. „Si veľký človek, Teddy, ty o tom nevieš, ale je to pravda. Vylieč svet! Viem, že iba ty to dokážeš. Neodsúdil si ma ako mnohí iní, keď si zistil, odkiaľ pochádzam. Bol si stále tu. Ty jediný máš tu moc. Prosím, vylieč náš svet. Ty si jediný, ktorý to zvládne. Vylieč svet, Teddy Lupin!"

„Neblázni, Kailani," odvetil jej Teddy. „Ja nie som taký, ako si myslíš..."

„Že nie? Neexistuje veľa ľudí, ktorí by dokázali to, čo ty. Máš má rád napriek tomu, že môj otec bol smrťožrút, ktorý zabil tvojho otca. Kvôli nemu si sirota. Mal by si ma nenávidieť," vravela mu Kailani. „Veľa ľudí by to tak urobilo, ale ty nie si ako tí ľudia. Ty si iný. V živote dokážeš ešte veľké veci. Si najlepší človek, akého poznám. Samozrejme, máš veľa zlých vlastností, niekedy si dosť otravný, panovačný, hrdý a niekedy sa ponosuješ. Zabúdaš na to, kým naozaj si. Nechceš byť ako tvoji rodičia, nepáčilo sa ti meno, ktoré si nosil. A nemal si dostatočne rád tých, ktorí ťa vychovali."

„To sa zmenilo..."

„Áno, ja viem, v tom je tvoja sila," pokračovala Kailani. „Myslím si, že si dospel k tomu, že chceš byť presne ako tvoji rodičia. Milujúci, odvážny, bojujúci za lepšie miesto. Jedného dňa budeš ako oni, tiež urobíš z toho sveta lepšie miesto. Už si s tým začal. Dal si šancu dievčaťu, ktoré si ju podľa mnohých vôbec nezaslúžilo. Máš krásne meno, Edward Remus Lupin a ja viem, že už si na neho hrdý. A ešte určite budeš. Som šťastná, že si si uvedomil, čo pre teba znamenajú tvoji adoptívni rodičia. Prešiel si veľkou premenou, Teddy. Nie každý by to dokázal. Ale ako som už povedala, ty nie si každý."

„Aj ty si úžasne dievča, Kailani a nehovorím ti to iba preto, aby som ti oplatil tvoje slová," riekol Teddy, ktorý sa cítil dojatý všetkým, čo mu povedala.

„Vieš, v tvojom srdci je veľa lásky a v konečnej podstate všetci chceme jedno – krásny svet, plný lásky, svet, ktorý by bol najlepším miestom pre nás všetkých. To chceli aj tvoji rodičia a splnilo sa im to, však?"

„Áno."

„Ale môže to byť ešte lepšie a to je posolstvo, ktoré tu zanechali a ty si sa ho chopil. Dal si šancu dcére smrťožrúta, neopustil si ju, nepochyboval si o tom, že si zaslúži šťastie, neodsúdil si ma. Ani na sekundu. Vôbec," vravela a po tvári jej tiekli slzy. „Vari si myslíš, že by to ešte niekto dokázal?"

„Možno je takých viac."

„Bude takých viac," prikývla Kailani. „Budú to tí, ktorí budú nasledovať tvoj príklad."

„Kailani..."

„Skús si trocha veriť, Teddy, áno?" usmiala sa na neho a potom sa k nemu nahla a pobozkala ho na pery. „Ďakujem za všetko."

„Toto nie je rozlúčka, však?"

„Ja neviem," pokrútila hlavou, akoby to vôbec mohla vedieť. „Nebudeme to asi vedieť, preto ti to chcem povedať všetko, teraz, pretože ani jeden z nás nevie, kedy to príde."

„Nechcem, aby sa to stalo," povzdychol si Teddy.

„Ani ja nie, nedokážem sa s tým zmieriť," zdôverila sa mu Kailani a rukou si zotierala slzy. „Ďakujem ti za všetko, Teddy, aj za posledné týždne, kedy si sa hral na môjho priateľa."

Teddy ostal zaskočený poslednými slovami, ktoré povedala. „Lani, ale..."

„Neklam mi ďalej, prosím ťa," požiadala ho a chytila ho za ruku. „Viem, že ma nemiluješ, viem, že ma máš iba rád a toto všetko si robil iba preto, aby som na konci svojho života mala všetko, čo som kedy chcela. Neviem, či to bol tvoj nápad, ale to bol nápad Victoire, ale som vám vďačná, nehnevám sa na teba, Teddy. Som s tebou šťastná, aj keď to nie je naozaj."

„Ja ťa predsa ľúbim, Kailani," riekol jej Teddy a oči sa mu leskli. „Viac, ako si myslíš. Je to naozaj, nepochybuj o tom."

„Nuž nie tak, ako ľúbiš ju," pousmiala sa. „Ale to nevadí, som rada, že ťa tu nechám s ňou a že s ňou budeš skutočne šťastný. Nevieš si ani len predstaviť, aká som tomu rada, že tu neostaneš s úplne polámaným srdcom a že nezostaneš bez najlepšej priateľky. Pretože časom ňou bude ona. Budeš jej vravieť všetko, čo cítiš, bude tu pre teba a ty pre ňu. To bude naozaj skvelé."

Aj Teddymu po tvári stekali slzy. Nemal ani len tušenie, že o tom všetkom vedela. Chcel, aby to bolo ako naozaj, ale ona ho odhalila. Nehnevala sa, ale predsa sa mu zdalo, že zlyhal. Mala sa cítiť milovaná až do konca. „Mrzí ma to... chcel by som, aby to bolo úplne naozaj, ale..."

„Srdcu nerozkážeš," doplnila ho Kailani. „Nevadí, bolo to veľmi pekné..."

„Bude to ešte pekné," vravel jej Teddy. „O týždeň odídeme z Rokfortu a pôjdeme do Paríža. Kúpim letenky, a nájdem pekný hotel..."

„Znie to krásne, ale nie, Teddy," pokrútila Kailani hlavou. „Mal by si byť s ňou."

„Ale ja tam chcem ísť s tebou a byť s tebou," vravel jej Teddy. Cítil to tak, naozaj sa chcel do Paríža pozrieť iba s ňou.

„Ja už nechcem predstierať," povedala mu Kailani.

„Tak tam pôjdeme ako priatelia?"

„To by sa mi páčilo," povedala, ale napokon zosmutnela. „Nevládzem už, Teddy. Ty si si to neuvedomil, ale stojí ma veľmi veľa námahy všetko, čo cez deň robím. Som tak veľmi unavená, že niekedy ledva stojím na nohách, ako napríklad aj teraz."

„Tak sa vrátime na oslavu? Alebo ťa odprevadím do hradu, áno?"

„Odprevaď ma do hradu, prosím ťa," požiadala ho. „Bola to krásna svadba."

„Nádherná," súhlasil s ňou Teddy.

„Som šťastná, že som na nej bola," vravela mu cestou do hradu a do Bifľomorskej klubovne. „Som rada, že na tomto svete ešte vyhráva láska. Kiežby nebola bolesť."

„Žiaľ bolesť vždy bude kráčať ruka v ruke s láskou a šťastím," povedal jej Teddy, kedy sa ocitli v klubovni.

„Máš pravdu," prikývla. „Dobrú noc, Teddy."

„Oddýchni si, Lani," usmial sa na ňu a pobozkal ju na čelo. „Vieš, dotkla si sa môjho srdca a to bude navždy. Ostaneš tam. Vždy tam budeš mať dôležité miesto a rád budem o tebe rozprávať ostatným."

„Vďaka, Teddy."

„Si pre mňa nesmierne dôležitá, chcem, aby si si to pamätala a ver mi, že keď predsa len nadíde ten deň a ty pôjdeš do neba, tak tam nebudeš sama," riekol jej. „Pretože sa mi snívalo s mojou mamou a ona mi sľúbila, že sa tam o teba postará. Požiadal som ju o to."

Kailani sa znova rozplakala. „To je nádherne, Teddy."

„Je," prikývol Teddy. „Nebudeš nikdy sama."

„Ďakujem," riekla a potom ho objala. „Ako som už povedala, vylieč svet, Teddy Lupin! A ja budem čakať v inom svete na svoje šťastie."

Teddy iba potiahol nosom a v očiach sa mu leskli slzy. Pohladil ju po tvári a pomaly púšťal jej ruku.

„Ešte nie je toľko hodín," šepla. „Mal by si ju pozvať tancovať. Áno?"

„Vďaka," prikývol. „Dobrú noc."

„Uvidíme sa zajtra," šepla, ešte ho rýchlo pobozkala na líce a potom odišla do dievčenských spálni. „A nezabudni vyliečiť tento svet."

Teddy tam pár minút stál a hľadel do chodbičky, ktorou odišla. Nakoniec vyšiel z klubovne a z hradu a pobral sa do záhrady. Svadobčania sa stále dobre bavili. Nikto z nich nebol nešťastný a smutný ako on. On mal srdce na kúsky. Avšak Kailani mala pravdu, ešte musel urobiť to, čo chcel urobiť celý deň.

„Zatancujeme si?" Priblížil sa k Victoire a pošepkal jej túto otázku.

„Teddy, ja..., nie."

„Kailani všetko vie. Odhalila nás a nehnevá sa. Už si išla ľahnúť, bola veľmi unavená," vravel jej Teddy. „Chcel som ostať v klubovni s ňou, ale poslala ma, aby som ťa vyzval do tanca. Nemôžeš to odmietnuť."

„To nemôžem," usúdila Victoire a podala mu svoju ruku.

Teddy ju viedol na parket a cítil v nose jej sladkú vôňu. Takto zblízka bola ešte krajšia. Bol šťastný, že ju má znova vo svojom náručí, že s ňou môže tancovať. Tancovali mlčky, lebo obaja toho mali veľa na srdci i v mysli. Na to však ešte bude veľa času. Teraz nepotrebovali žiadne slová.

Akoby boli iba oni dvaja. Akoby neexistovalo nič iné. Nič zlé. Nič smutné.

„Milujem ťa," šepol jej Teddy do vlasov, keď sa pieseň skončila. „Pamätaj si to."

„Aj ja ťa milujem," odvetila mu Victoire. „A budem ťa milovať, pamätaj si to. Počkám na teba, ako som ti povedala. Pretože to nebude ľahké, keď sa to stane. Len mi sľúb, že sa neuzavrieš pred celým svetom. Viem, že ani ona by to tak nechcela."

„Sľubujem," prikývol.

„Počkám na teba, Teddy, ja si počkám," usmiala sa na neho a potom pustila jeho ruku a vrátila sa ku stolu k svojím rodičom.

Teddy stál uprostred tanečného parketu sám. Hudba začala znova hrať a on cítil naraz toľko pocitov. Napriek tomu, že bol nešťastný zo všetkého ohľadom Kailani, jeho najlepšej priateľky, bol zároveň aj šťastný. Pretože ho miluje. Victoire Weasleyová si na neho počká.

***

Keď Teddy ráno vyšiel z chlapčenských spálni, dúfal, že Kailani nájde už v klubovni, aby spolu zašli na raňajky a pohovorili si o včerajšej svadbe Luny a Nevilla.

Avšak namiesto Kailani tam na neho čakala madam Pomfreyová. „Musím s vami hovoriť, pán Lupin."

„Kde je Kailani?"

„V noci prišla za mnou do Nemocničného krídla, necítila sa dobre," vravela mu školská zdravotná sestra a on si uvedomoval ako sa jej každým slovom viac a viac láme hlas. „Je mi to ľúto, ona..."

„NIE!"

„Pán Lupin, mrzí ma to," povedala mu a podišla k nemu. „Je mi to veľmi ľúto, nemohla som tomu už zabrániť... nedalo sa."

Teddy ju odtisol od seba. Po tvári mu tiekli slzy a pamätal si, ako veľmi kričal. Na ňu, na celý svet a bolo mu fuk, že na neho hľadí celá jeho fakulta. Počul niekde vzdialené slová útechy od svojich priateľov. Ale bolo mu to jedno.

Jej už niet.

Kričal na plné hrdlo, chcel sa zbaviť ten hroznej bolesti. Bolo to príšerne a mučivé. Nakoniec ho z Bifľomorskej klubovne vyslobodili dvaja ľudia, ktorí boli jeho srdcu najbližší. Nutne potreboval ich teplé objatie.

„Som už tu, zlatko," šepla a pobozkala ho do vlasov.

„To nemôže byť pravda, mami," plakal jej Teddy v náručí. „Nemôže."

„Sme pri tebe, Teddy. Zvládneme to," riekol mu aj on a pohladil ho po vlasoch. „Je nám to veľmi ľúto, veľmi. Myslím to úprimne."

„Ja viem, Harry," prikývol Teddy. „Opustila ma."

„Neurobila to, lebo by chcela," vravela mu Ginny.

„Opustili ma..." plakal Teddy. „Opustila ma, ako ma opustili oni..., ona..."

„Nikto z nich to neurobil preto, lebo by chcel," zopakoval to, čo už načala Ginny Harry. „My sme tu pre teba, áno?"

„Chcem ísť odtiaľto preč. Niekam ďaleko, prosím," požiadal ich Teddy. „Tu mi všetko pripomína ju. Nechcem tu byť. Chcem ísť preč z Rokfortu!"

„Dobre," prikývol Harry.

Odišla. Už jej niet. A Rokfort bez nej by už nemal zmysel. Nebol by viac rovnaký. Tak ako ani on nebude viac rovnaký.

Zanechala tu iba prázdne miesta. Dieru v srdci a posledné slová, ktoré mu zneli v hlave.

Vylieč svet.

Pozn. autorky:

Tak je to tu :(((

Už iba posledná kapitola a epilóg ... dúfam, že čoskoro, žiaľ ich nemám napísané dopredu. S epilógom ešte stále trocha váham, čo v ňom bude.