„Vždy som vedel, že ty a Lani spolu skončíte," povedal Leo, keď Teddy vošiel do izby. Nigel a Tristan si ešte čítali poznámky, len Leo ako jediný ležal na posteli a hádzal do seba fazuľky každej chuti a škeril sa na Teddyho. „Len škoda, že až za takých okolností si si uvedomil, čo k nej cítiš."

„Tak som to posral, no," prikývol Teddy a pobral sa k svojej posteli. Mal chuť sa do nej zvaliť a spať, ale posledné dni nevedel vôbec zaspať. Pretože keď si ľahol a zavrel oči, mihali sa mu v mysli rôzne obrazy, ktoré striedali rôzne myšlienky. Videl Kailani, videl Victoire a neustále myslel aj na svojich rodičov. A keď zaspal, zvyklo sa mu snívať s mamou. Ráno s nepamätal o čom tie sny boli, iba vedel, že tam bola. Cítil jej teplú náruč a na čele bozk od nej. A to všetko bolo také zvláštne, smutné a zároveň pekné, lebo aspoň v sne sa stretol so svojou mamou.

„Stále nemôžem pochopiť, ako môže mať v sebe takú pliagu," povedal Tristan a položil poznámky na nočný stolík.

Teddy nemal veľkú chuť s nimi riešiť chorobu Kailani, ale vedel, že sa tento večer tomu sotva vyhne. Mal chlapcov rád, ale nebol pripravený o tom podrobne hovoriť. „Nikto z nás to nechápe."

„Chuderka," poznamenal Tristan. „Taká pekná, milá a múdra baba. Je to nefér, ozaj."

„Je," prikývol Nigel, ktorému sa Kailani vždy tak trochu páčila, len nikdy nechcel Teddymu liezť do kapusty. Raz sa mu s tým priznal, keď na večierku vypil viac ohnivej whisky. Vtedy ho Teddy ubezpečil, že ju môže pokojne pozvať na rande, že pre neho je to kamarátka. Či tak urobil, nevedel. Možno áno a Kailani ho odmietla. Nikto z nich o tom nikdy viac nehovoril.

Teddy sa pozrel na kamarátov a pohľadom sa im snažil naznačiť, že sa o tom rozprávať nechce.

„Hlavne, že ste si k sebe našli cestu," povedal Leo.

Teddy to využil a ukončil túto debatu. „Áno, presne tak. Našli sme si k sebe cestu a ja dúfam, že to bude trvať roky."

Chlapci sa na neho súcitne pozreli. Každý z nich vedel, že to roky trvať nebude, ale ani jeden to nepovedal. Ani Teddy si to nedokázal priznať. Vzal si pyžamo a odišiel do kúpeľne.

***

Na druhý deň po vyučovaní sa Teddy ponáhľal za Kailani do knižnice. Na jednej z chodieb narazil na Victoire. Smutne sa na neho usmiala a chcela pokračovať v ceste, keď ju chytil za ruku.

Ona ju však ihneď z tej jeho vytrhla. „Teddy, nie..."

„Vic..."

„Prosím," šepla smerom k nemu a potom sa rozbehla po chodbe preč.

Teddy mal nutkanie utekať za ňou. Túžil ju pobozkať, objímať ju, ale vedel, že by nemal a preto sa nakoniec nerozbehol a pokračovať v ceste do knižnice, aby bol s Kailani. Aby s ňou bol čo najviac.

Po ceste však narazil na Lunu, ktorá vyzerala dosť roztržito a niečo si mumlala. Teddy dúfal, že sa zase niečo zlé nestalo, lebo to by už na neho bolo moc. „Si v pohode, Luna?"

Luna sa na neho pozrela, akoby doteraz ani nezaregistrovala, že kráčal oproti nej. „Áno, iste," prikývla a vôbec mu nevynadala, že ju oslovil menom a tykal jej. Pritom to vždy nemala rada, keď sa tak správal na pozemkoch školy.

Bol presvedčený, že sa niečo deje. „Luna?" oslovil ju znova.

„Áno, poklad?"

„Stalo sa niečo zlé?"

„Čože?" zadívala sa na neho a jej pohľad bol akýsi zasnený. „Nie, nie, nič zlé, nič..., len skrátka Neville ma požiadal o ruku."

Teddy na ňu vyvalil oči. „Čože, Neville a ty?"

„Ty si to nevedel? Kailani ti nepovedala?"

„Ona o vás vedela? Nie je práve klebetná, veru," zasmial sa Teddy. „Tak to gratulujem, Luna."

„Vďaka," usmiala sa na neho.

„A kedy to bude?" spýtal sa Teddy.

„Ja neviem, neviem, je to pre mňa také zvláštne. Nikdy som nečakala, že by ma mohol požiadať, nemyslela som si, že je to až také vážne. Som veľmi šťastná, Teddy," usmiala sa na neho Luna.

„Potom nie je dôvod čakať," opätoval jej Teddy úsmev. A potom si vytkol, že sa usmieva, keď si spomenul na to, že mal už dávno byť v knižnici s Kailani. Aspoň jej zvestuje o chvíľku túto novinu, pretože na rozdiel od nej, on klebetný býval. Keď si pomyslel na Kailani, niečo mu napadlo a pozrel sa na Lunu. „Luna?"

„Áno?"

„Vážne by ste nemali čakať," povedal jej. „Vieš, uvažoval som, že by bolo pekné, keby sa vašej svadby dožila Lani. Má vás oboch veľmi rada."

Luna potiahla nosom. Podišla k Teddymu a pohladila ho po vlasoch. „Máš pravdu, poklad."

„Bolo by to pekné..."

„Uvidím, čo na to Neville, hoci ten mi povedal, že najradšej by si ma vzal ešte dnes," zachichotala sa. Vyzerala naozaj šťastne a Teddy jej to veľmi prial. „Idem to napísať Ginny, určite sa poteší. Robila nám dohadzovačku ešte na škole."

„Ó, áno, mama má teba a Nevilla rada. Raz nám rozprávala, ako s ním bola na Vianočnom plese, lebo Harry bol idiot a nepozval ju," prikývol Teddy.

„Ja som na tom plese nebola, nemala som ešte na to vek a nikto ma nepozval," riekla mu Luna. „Ale tiež mi o tom rozprávala."

„Utekám, Luna, idem za Lani do knižnice, poviem jej tú veľkú novinku," žmurkol na ňu Teddy a potom sa ponáhľal do cieľa.

Kailani sedela pri stole a ako obyčajne študovala svoje poznámky. Okolo nej bolo množstvo kníh, občas do nejakej nazrela a prepísala si niečo z nej na pergamen. Teddy podišiel k nej, pobozkal u nežne na líce a potom sa posadil k nej. „Mám novinky."

„A dobré?"

„Výborne."

„Tak hovor."

„Neville požiadal Lunu o ruku!"

„To je úžasné," usmiala sa na neho Kailani.

„Prečo si mi nepovedala, že spolu niečo majú, hm?" vyzvedal Teddy.

„Bolo to ich tajomstvo a vieš, že ja tajomstvá nevyzrádzam a vôbec nie tebe, Teddy, lebo ty si schopný vykecať všetko," riekla mu.

Teddy s ňou v podstate nesúhlasil. Mal pred ňou jedno veľké tajomstvo a netúžil jej o tom povedať nikdy. Pretože by ju to ranilo, bolelo by ju to a on jej nechcel zlomiť srdce. Chcel, aby zomrela s vedomím, že ju skutočne miloval. Že jeho srdce patrilo iba jej.

Celé jeho srdce.

„Svadba bude čoskoro," povedal jej.

„Kiežby som sa jej dožila," riekla smutne a pretočila stranu na knihe.

„Dožiješ sa, určite," odvetil jej Teddy. Chcel jej to sľúbiť, ale v tejto situácii bolo ťažké niečo jej sľubovať. Znova by ju sklamal a to nechcel.

Nahol sa k nej a nežne ju pobozkal na pery. Keď sa od nej odtiahol, všimol si, že v knižnici pri jednom stole sedí Victoire. Mala na nich výhľad a teraz si balila svoje veci. V očiach sa jej leskli slzy. Mal chuť sa za ňou rozbehnúť, ale to nesmel. Koniec koncov bol to jej nápad.

***

Skúšky boli v plnom prúde. Vždy doobeda písali písomné skúšky a poobede mali z predmetov skúšky praktické. Teddy vedel, že učeniu veľmi nedal, ale napriek tomu mal pocit, že sa mu darí pomerne dobre. Na teste z Obrany proti čiernej mágií a Transfigurácií, ktoré už absolvoval, napísal skoro všetko. A na praktických skúškach predviedol všetky kúzla a zaklínadla a skúšajúci sa na neho iba usmievali.

Elixíry boli trocha horšie, čo sa týkalo písomnej časti, ale na praktickej skúške mal jeho elixír správnu farbu a bol to elixír, ktorý miešali už niekoľkokrát, takže to nepovažoval až za také náročné.

Čarovanie bolo ako malina a tiež aj Starostlivosť o zázračné tvory. Písomná skúška z Aritmácie bola peklo. Teddy mal pocit, že sa mu vyparuje mozog z hlavy. Túto skúšku isto pohnojil a dúfal, že by mohol aspoň z odretými ušami dostať dostatočnú.

Kailani sa darilo. Aspoň tomu rozprávala po každej skúške, ktorú absolvovali. Vyzerala spokojne so svojimi výkonmi a tešila sa na výsledky.

Teddy iba celý týždeň prežíval. Vôbec nespal, sotva niečo zjedol a sám sebe niekoľkokrát vynadal, že sa viac neučil.

„Nebolo to až také hrozné," skonštatoval večer po skúškach Nigel. „VČU sa mi zdali akési ťažšie, možno preto, že sme nevedeli, do čoho ideme. Teraz sme už vedeli, ako skúšky fungujú. Nevidím to s výsledkami až tak mizerne."

„Ja som totálne posral Aritmáciu," priznal sa Teddy.

„No a? Tú aj tak ako auror nepotrebuješ," zasmial sa Tristan. „Hlavne, že si neposral Obranu proti čiernej mágií."

„Alebo Elixíry," doplnil ho Leo. „Závidím, že už to máte za sebou, Tristan, Nigel," dodal. Jeho i Teddyho čakala na ďalší deň ešte Herbológia.

„Veď Herbológia je malina," povedal mu Tristan. „Hlavne pre teba, Leo. Skôr o Teddyho by som sa obával."

Teddy Herbológiu veľmi nemusel, hoci rád počúval Nevillov výklad. Avšak nebol do tohto predmetu dvakrát zažratý.

A presne tak vyzerala aj jeho skúška na ďalší deň, kde poplietol asi všetko, čo sa dalo a Neville, ktorý skúšku sledoval, sa netváril veľmi nadšene. Teddy mu pohľadom naznačil, že ho to mrzí a potom sa pobral na obed.

Kailani na skúške z Herbológie excelovala. „Profesor Longbottom mi to povedal. Šla som posledná, takže už mal voľno. Vraj mi dali plný počet."

„Teším sa, Lani," riekol jej Teddy a bol duchom neprítomný.

„Povedal mi, že ty si tomu moc nedal," pokračovala Kailani. „Ale vraj sa nemusíš báť."

Teddy sa otočil k nej a usmial sa na ňu. „Čo už, no. Som rád, že to máme za sebou."

„Aj ja," prikývla. „A som so svojimi výkonmi spokojná."

„To je dobré, Lani," prikývol Teddy a pohladil ju po vlasoch. Vedel, že si na skúškach dala záležať a rovnako aj vedel, že výsledky dosiahla učením a vedomosťami. Isto svoje známky nedostane preto, lebo je chorá.

Kailani nenávidela, keď ju ľutovali. To si všimol už pred pár týždňami. Keď s ňou profesor Slughorn hovoril, akoby už zomrela, od srdca mu povedala, že si nepraje, aby ju ľutoval. Starého profesora to vyviedol z koľají, ale nasledujúcu hodinu sa k nej správal normálne a nerozprával na ňu pohrebným hlasom. Rovnako vynadala aj Areste a Holly, ktoré si za jej chrbtom neustále šepkali.

„A čo teraz?" spýtala sa ho Kailani a pila tekvicový džús. „Máme po skúškach, vonku je teplo. V sobotu je posledný Rokville."

„Posledný Rokville," poznamenal Teddy. Znelo to tak zvláštne.

„O rok už predsa nebudeme chodiť do Rokfortu," povedala Kailani, keď si všimla výraz jeho tváre. „Ale neboj sa, Teddy, ty sa do Rokvillu isto ešte dostaneš."

„Aj ty..."

„Kto vie. Rada by som ale využila tento posledný Rokville. Tak, čo povieš?" spýtala sa ho.

„Samozrejme," prikývol Teddy. „Čokoľvek, čo si praješ."

„Och, prestaň," ohriakla ho. „Teddy, prosím ťa, chcem, aby to bolo normálne. Normálne rande v Rokville, bez rúška smrti. Myslíš, že to zvládneme?"

„Určite," prikývol Teddy. Bude to ťažké, ale zvládnu to. Nepotrebovala jeho ľútosť, potrebovala jeho lásku a oporu.

***

V sobotu to v Rokville žilo. Siedmaci a piataci sa tešili zo skončenia skúšok a okrem toho bolo také krásne počasie, že by bolo hriechom, keby dedinka nebola plná študentov.

Teddyho zaujímalo, ako sa na skúškach darilo Victoire, ale nepodarilo sa mu ju zastihnúť, keď pri ňom nebola Kailani. Síce bola nevinná otázka, ktorú sa mohol spýtať aj v jej prítomnosti, Victoire sa vždy tak rýchlo vyparila, že to ani nebolo možné.

„Je mi jej ľúto," riekla Kailani po ceste k Medovým labkám. Pred chvíľkou narazili na Victoire aj s kamarátkami a tiež sa rýchlo pobrala preč. „Musí byť veľmi sklamaná a nahnevaná, že si ju vtedy pozval do Rokvillu a nič z toho nebolo."

„Veľakrát som jej povedal, že môžem byť iba jej kamarát. Je pre mňa aj tak mladá, je to ešte malé dievčatko," vravel Teddy nacvičené frázy. „Ale asi máš pravdu, nemal som ju sem vtedy brať. Bolí ma, že som jej ublížil."

„Nemôžeš za to, Teddy. Nemôžeš niekoho milovať, lebo to on chce," riekla mu Kailani.

Teddy s ňou nesúhlasil, ale nedal to najavo. „Vic je fajn, isto si nájde niekoho, kto ju bude ľúbiť celým svojím srdcom a už ma nebude prenasledovať na každom rohu."

„Všimla som si, že s tým už prestala," povedala mu Kailani. „Odkedy sme sa dali dokopy."

„Asi pochopila..."

„Asi," prikývla Kailani. „Mám chuť na nejakú dobrú čokoládu." Zmenila tému a otvorila dvere do Medových labiek.

Teddy jej dvere podržal. „Tak si poď niečo dobré vybrať."

Keď sa obzrel, znova videl Victoire. Kráčala sama po uličke a znova si ho všimla. Smutne sa na neho usmiala a potom zamierila do Rokvillskej pobočky strýka Georga. Teddy sa pobral za Kailani, ktorá skúmala nový druh čokolády. Usmievala sa a pôsobila spokojne. Šťastne a on bol za to rád.

„Ahojte," oslovila ich odrazu Luna. Za ruku ju držal Neville. Pred pár dňami konečne priznali svoj vzťah a na škole sa nehovorilo o ničom inom.

„Už máme termín," pochválil sa Neville.

„Vážne a kedy?" spýtala sa Kailani nadšene.

„Posledná júnová sobota. Riaditeľka dovolila, aby bol obrad na Rokforte vonku. Rokfort vždy pre nás toľko znamenal," vravela Luna.

„Znie to skvelo," odvetil jej Teddy. „Teším sa."

„Áno, znie to veľmi romanticky," prikývla Kailani. „Dúfam, že sa toho dožijem. Sú to síce tri týždne, ale kto vie..."

Všetci sa zatvárili smutne a Kailani si ďalej vyberala čokoládu. Teddy sa zamračil. Niekedy to hovorila tak, akoby to bola jednoduchá vec. Akoby iba mala zatvoriť oči a zaspať. Vedel, že takéto tvrdé vety sú iba zastierka za to, ako veľmi ju to bolí, ale predsa len ho to trocha hnevalo.

Luna a Neville opustili obchod a Teddy s Kailani o chvíľku tiež. Prechádzali sa po uličkách dedinky a Teddy sa stále mračil.

„Je ti niečo?"

„Neznášam keď vravíš, že dúfaš, že sa toho dožiješ. Ty sa toho dožiješ, do riti!"

„Bohužiaľ to nie je také isté," povedala mu Kailani.

Teddy ju chytil za ruku a trocha silnejšie jej ju stisol, že zjojkla. „Serie ma to, čo to nechápeš?"

„Chápem!" skríkla na neho. „A vieš ako to celé serie mňa? Chápeš, čo všetko som od života chcela? Chcela som sa tiež vydať, mať deti, dobrú prácu a pekný život. A čo mám, Teddy, čo mám?!" kričala na neho uprostred ulice, ktorá nebola taká rušná. Po tvári jej stekali slzy veľké ako hrach. „Nemám nič!"

„Ja som nič?" spýtal sa jej.

„Nie, tak som to nemyslela," pokrútila hlavou a prestala kričať. „Ty si všetko, len to nebude dlho trvať, chápeš. Nevezmeš si ma, nebudeme mať spolu deti. Nebudem sa k tebe vracať každý deň po práci, nebudeme spolu cestovať! Nie v tomto živote!"

„Chceš cestovať? To môžeme. O tri týždne odtiaľto vypadneme a môžeme ísť hocikam!"

„Pre Merlina, Teddy, ty to vôbec nechápeš. Chcem toľko vecí, ale vieš čo naozaj chcem? Chcem žiť!"

Teddy si zotrel slzu, ktorá mu vyhŕkla. „Žiaľ, to... to nedokážem splniť."

„Ja to od teba ani nežiadam..."

„Lani, ja..."

„Teddy," podišla k nemu a objala ho. „Vieš čo? Chcem ísť na tú svadbu a zabávať sa."

„Pôjdeme tam," prisľúbil jej a privinul si ju do náručia. „A potom pôjdeme do Paríža." Tam túžila ísť vždy najviac.

„Dobre," prikývla. „Tam môžem aj pokojne umrieť."

Teddy to nekomentoval. Iba si ju privinul viac do náručia a počul, že sa rozplakala. Sám plakal.

Mala pravdu, toľko vysnených vecí sa jej nesplní. Cítil sa stále horšie a horšie. Každý jeden deň bol horší. Obaja vedeli, že sa to blíži.

Kailani hlasno kýchla a potiahla nosom. Teddy sa od nej odtiahol a všimol si, že ruka, ktorú si priložila k ústam, keď zakašľala, bola od krvi. Kailani sa triasla a on tiež. „Vidíš," šepla. „Stáva sa mi to čoraz častejšie. Tak veľmi chcem ísť na tú svadbu."

„Pôjdeme," prisľúbil jej Teddy. „Ale poďme už späť, si unavená."

Kailani neprotestovala, pretože to bola pravda. Cestou späť jej musel dosť pomáhať Každým dňom bývala slabšia a slabšia. Slnko takmer zapadlo, kým prišli do hradu.

V klubovni na Kailani čakala neznáma sova, ktorá jej zhodil k nohám list. Teddy sa poň zohol a podal jej ho. Kailani otvorila obálky a vybrala z nej list.

„Od koho to je?" spýtal sa jej Teddy.

„Nemám poňatia, to písmo nepoznám. Prečítam to a poviem ti," odvetila mu a začítala sa. 

Pozn. autorky:

Naši hrdinovia majú za sebou MLOKy a VČU (Vic) ... uvidíme aké výsledky budú mať. Kailani a Teddy boli v Rokville poslednýkrát ako študenti. Dostanú sa tam ešte vôbec spolu? Alebo to ozaj pre nich bol posledný Rokville? :/