Teddy dobehol do Nemocničného krídla. „Nemôžem vás pustiť dnu, Lupin," mračila sa na neho madam Pomfreyová, keď tam vtrhol bez zaklopania, ale hneď pri dverách ho zastavila rokfortská sestra.

„Prosím, len na chvíľku," žiadal ju Teddy. „Teraz som sa vrátil z prázdnin a nevedel som, že Kailani nie je dobre." Dodal a hoci ho to stalo dosť námahy, lebo sa veľmi bál o najlepšiu priateľku, usmial sa na madam Pomfreyovú.

Ako obyčajne jeho úsmev zabral. Mal akúsi moc nad ženami, keď sa usmieval. Povedala mu to teta Narcissa a to nie raz. Madam Pomfreyová prikývla. „Máte desať minút, Lupin!"

„Áno, áno, ďakujem," prikývol Teddy a rozbehol sa ďalej k posteli Kailani.

Ležala, oči mala zatvorené a bola biela ako stena. Keď však začula kroky a to, že si niekto sadol na kraj jej postele, otvorila oči. „Teddy?" spýtala sa prekvapene.

„Ahoj," odvetil jej. „Ako ti je?"

„Už dobre, madam Pomfreyová mi dala dáky elixír, aby som sa postavila na nohy. Asi len zlý tlak," vravela mu Kailani. „Cítim sa už lepšie, ale chcela, aby som tu zostala aspoň na noc. Aký bol Nový rok?"

„Fajn," odvetil jej Teddy. „Určite s tebou nie je nič vážne?"

„Určite nie," pokrútila hlavou. „Neboj sa."

„Akoby som sa mohol nebáť, Kailani, si moja najlepšia priateľka," vravel jej Teddy. „Vydesil som sa, keď mi Aresta povedala, že si odpadla."

„Budem v pohode, Teddy, uvidíš," žmurkla na neho. „Tak Nový rok bol pekný? Aj ohňostroj?"

„Áno," prikývol Teddy. „Po tom, čo si odišla, sa stalo veľa vecí."

„A povieš mi?"

„Mal som dlhý a úprimný rozhovor s Harrym a tiež aj s mamou," vravel jej Teddy. „S Ginny, teda, ale..."

„S mamou," prikývla Kailani s úsmevom na perách. „To je skvelé. Teším sa s tebou."

„Áno a potom Harry k nám zavolal jedného priateľa môjho dedka. Išlo o otca Luny. Vysvitlo, že s mojím dedkom chodil do Rokfortu a boli najlepší priatelia. Vravel mi o ňom dosť a tiež aj o babičke. Bolo to fajn. A bol som aj u tety Cissy a ona tiež spomínala na babičku," vravel jej Teddy a pristihol sa, že sa usmieva. „Zdá sa, že môj dedko bol fakt cool."

„To ma teší, Teddy, takže prestaneš vymýšľať s tým, čo si povedal pred Vianocami? To s tými menami?"

„Asi áno, asi s ním mám spoločného toho viac, akoby som si myslel. Bol to veľmi dobrý človek a pán Lovegood mal pravdu, keď mi vravel, že by som mal byť pyšný, že nosím jeho meno. A ja sa snažím, mama mi to meno dala preto, lebo pre ňu veľa znamenal. Mal by som si to vážiť," rozprával jej Teddy. „A tiež mi to povedala aj Victoire."

„Mali pravdu," prikývla Kailani.

„Victoire bola veľmi milá, prišla ráno na Silvestra," vravel jej Teddy. „Ani neviem, kedy toľko dospela."

Kailani trocha neochotne prikývla, ale Teddy si to veľmi nevšimol. „Som rada, že si sa mal dobre, Teddy."

„Prečo si odišla?"

„Ty vieš prečo..."

„Ale hádam som mal právo sa k tomu vyjadriť a sľúbil som ti ohňostroj strýka Georga," rozprával jej rýchlo Teddy. „Nebolo to fér, že si odišla."

„Myslela som si, že so mnou nebudeš chcieť tráviť čas," priznala sa mu Kailani. „A vôbec by som sa ti nedivila. Už som pred tebou nemohla mať toto tajomstvo, Teddy. Si môj najlepší priateľ a mal si právo to vedieť. Aby si sa mohol rozhodnúť, či sa budeme ďalej priateliť, alebo nie."

„Samozrejme, že sa budeme ďalej priateliť!"

„Vážne?"

„Áno," prikývol Teddy. „Ja som ten, kto vždy bojoval proti tomu, že nie sme ako naši rodičia. Bolo by pokrytecké, keby som ťa obvinil z toho, že si ako muž, ktorého si nikdy nepoznala, hoci ťa splodil, nemyslíš si?"

„Možno som ako on..."

„Samozrejme, a ja som Merlin!" uškrnul sa na ňu Teddy. „Netáraj, áno?"

„Teddy..."

„Lani," usmial sa na ňu Teddy. „My dvaja sme najlepší priatelia a to nezmení nič, ani fakt, že tvoj otec zabil toho môjho. Victoire mi povedala, že sa nás to netýka, pretože sa to stalo veľmi dávno. Síce sme už boli na tomto svete, ale predsa len sme do toho zasiahnuť nemohli. Ty si dobrý človek a ja som aký som. Nejako to so mnou budeš musieť vydržať, napríklad až do smrti."

„Aj ty si dobrý človek, Teddy," opätovala mu Kailani úsmev. „Najlepší na svete."

„To vravíš iba ty," zasmial sa Teddy.

„Je to pravda," zhodnotila Kailani. „Ty máš tú mágiu v sebe, všetku. Ktokoľvek iný by sa so mnou prestal priateliť, lebo by mu to vadilo. Neustále by na to myslel a možno by čakal, že ho zabijem v spánku, lebo som vrah ako Dolohov, ale ty nie. Ty vieš, že taká nie som. Si úžasný človek, Teddy Lupin a príde čas, kedy to pochopíš..." Dodala a potom zazívala.

„Pôjdem, kým ma Pomfrytka vyhodí. Aj tak vyzeráš unavene a táraš dve na tri, asi tie lieky," zasmial sa Teddy a Kailani ho udrela po ruke. „Ráno pre teba prídem," usmial sa. Nahol sa k nej a pobozkal ju na čelo. „Dobrú noc."

„Vďaka, Teddy," šepla a oči sa jej zatvárili. „Dobrú noc."

***

Nasledujúce dni sa všetko vrátilo do starých koľají. Teddy a Kailani spolu tvárili veľa času ako predtým, ale tento raz prevažne nad učebnica, lebo po Novom roku sa MLOKy neuveriteľne blížili. Teddy už pomaly chytal depresiu, že to nezvládne a neurobí požadované skúšky tak, aby sa dostal na aurorský výcvik. Kailani ho presviedčala, že to určite zvládne a tým ho čiastočne upokojila.

Teddy tak isto vyvádzal aj pred VČU a nakoniec ich urobil lepšie, ako očakával. Skúšky VČU čakali tento rok Victoire, takže aj ona tvárila veľa času nad učebnicami a nad poznámkami, ktoré jej doniesol Teddy jedného dňa pred Chrabromilskú klubovňu.

„Som z toho tupá," riekla mu.

„Nie si," pokrútil hlavou.

„Tie kúzla mi poriadne nejdú," posťažovala sa mu.

„Môžeme to cez víkend ísť predcvičovať, ak by si chcela," navrhol jej Teddy a usmial sa na ňu. „Obranu proti čiernej mágií milujem, možno by som ti mohol pomôcť."

„Vážne? A budeš mať čas? Nemáš sa tiež učiť?"

„Pokoj, Vic, to dám. Doobeda môžeme potrénovať spolu, aj ja si niečo precvičím na MLOKy, človek nikdy nevie, čo ho tam bude čakať. Poobede sa budem pripravovať na svoje skúšky," vravel jej Teddy. „Tak si za?"

„Och, Merlin, vďaka," usmiala sa a potom sa mu hodila okolo krku. „S tebou to isto zvládnem."

„Nepreháňaj, víla."

„Vďaka, Teddy, naozaj," riekla a odtiahla sa od neho. Sčervenala v tvári a oči sa jej zvláštne leskli. „Na oplátku ťa v Rokville pozvem na ďatelinové pivo, môže byť?"

„Teším sa. Kedy je Rokville?"

„Ten ďalší víkend," riekla mu Victoire. „Môžeme sa stretnúť u Troch metiel potom. Isto pôjdeš do Rokvillu s Kailani."

„Lani sa isto bude chcieť učiť," vravel jej Teddy. Pamätal si, že ani v piatom ročníku nechodila do Rokvillu, keď sa skúšky blížili. „Môžeme ísť my dvaja spolu."

„Áno?" prekvapene sa na neho pozrela Victorie. „To..., to by bolo sk...skubré... teda skvelé a dobré, chcela som povedať, skvelé a potom dobré," zasmiala sa, keď sa konečne vykoktala.

„Bude to skubré," zasmial sa Teddy. „Skvelé a dobré."

„Ale nie je to rande!" povedala mu rázne a zodvihla varovne ukazovák.

„Nie je?"

„Tak je?"

„Ty mi povedz," žmurkol na ňu Teddy a zmenil farbu vlasov na tyrkysovú.

„Nedávaj mi nádeje, Teddy Lupin," zamračila sa na neho Victoire.

„Tak ako povieš, nie je to rande," prikývol napokon Teddy. „Pôjdem už, lebo nechcem mať trest od Filcha."

„Si prefekt," pripomenula mu.

„Ale nie som imúnny voči Filchovi, predsa," žmurkol na ňu. „Dobrú noc, víla."

***

Tak ako sľúbil, najbližšiu sobotu Teddy trénovať obranné kúzla s Victoire. Niektoré jej išli horšie a niektoré lepšie, ale mal zo seba dobrý pocit, že jej pomohol vychytať niektoré techniky a išlo jej to o dosť lepšie. Zažili spolu celkom veselé odpoludnie v prázdnej triede Obrany proti čiernej mágií, ktorú Teddymu zapožičal profesor Dumbledore. Chvíľku ho musel prehovárať, ale Aberforth Dumbledore mal koniec koncov Teddyho Lupina neuveriteľne rád a vedel, že naozaj budú trénovať a nejde iba o trik, akoby Teddy strávil čas pri krásnej blondínke.

Teddy nevedel kedy, ale uvedomil si, že mu je s Victoire naozaj dobre. Často sa smiala, rozprávala mu zaujímavé veci, bola snaživá, úprimná a naozaj prekrásna. Netušil, prečo si to všetko nevšimol už skôr. Už nebola dieťa, ani dievčatko, rástla z nej mladá žena. Milá, inteligentná a mala zmysel pre humor po strýkovi Billovi. Áno, mala aj svoje chyby, bola hrdá, trocha namyslená a povrchná ako teta Fleur. Bola s ňou však zábava a preto sa tešil na spoločný deň v Rokville.

Victoire ho čakala vo Vstupnej hale a keďže sa pomaly blížila jar, mala na sebe hnedý kabát a okolo krku mala omotaný chrabromilský šál. Vlasy mala rozpustené a kučeravé. Na perách mala ružový rúž a usmievala sa. Jej úsmev bol koniec koncov na nej najkrajší.

„Ahojky," usmial sa na ňu.

„Edward, nemáš správu farbu vlasov," upozornila ho Victoire a ukázala na jeho blonďavé vlasy. „Asi s tebou nikam nejdem."

„Haha," uškrnul sa Teddy a vyplazil jej jazyk. Potom však prižmúril oči a jeho vlasy boli tyrkysové tak, ako si to víla želala. „Už so mnou pôjdeš?"

„Teraz už áno," žmurkla na neho Victoire a podala mu svoju ruku. Teddy ju chytil a spoločne sa vybrali do Rokvillu.

***

Slnko svietilo, bolo celkom pekné počasie na to, že bol začiatok marca. Obloha bola takmer bez mrakov. Teddy a Victoire si vybavili nejaké nákupy, hlavne sladkostí v Medových labkách. Victoire nejaké nakúpila aj Louisovi, aby mu ich mohla poslať po sove domov a Teddy to isté urobil pre Lily a Albusa. Zastavili sa aj u Zonka, aby si Teddy doplnil nejaké zásoby a tiež aj v rokvillskej pobočke obchodu strýka Georgea.

„Nieže si kúpiš ďalšie zásoby elixíru lásky," žmurkol Teddy na Victoire.

„A prečo nie? Nezaberá vari?" spýtala sa ho a našpúlila pery.

„Asi zaberá, neviem," zasmial sa Teddy. „Dosť veľa chlapcov sa po tebe obzerá, neviem teda koľkým ho dávaš."

„Nevrav," zasmiala sa aj Victoire. „Ja ho dávam predsa iba tebe."

Teddy sa na ňu usmial a potom odišiel zaplatiť svoj nákup. Victoire sa k nemu pridala o chvíľku, ale kúpila iba veci pre Louisa. Na žartíky veľmi nebola. U Troch metiel si dali výborne ďatelinové pivo a potom sa už pomaly vracali späť do Rokfortu.

Krásny hrad sa stále viac a viac približoval, keď Victoire zastala a zavrela oči. Vietor jej rozfúkal blonďavé vlasy.

„Čo sa stalo?" spýtal sa jej Teddy.

„Nič," riekla so zatvorenými očami. „Len je vzduch dnes taký čistý."

„Vzduch je čistý?" opýtal sa jej Teddy zaujato. „Čo to znamená?"

Victoire otvorila oči. „Je pekný deň," vravela mu. „Naozaj pekný."

„Áno, je," prikývol Teddy a potom ju objal zozadu. Položil si tvár na jej rameno a hľadel na čarovný hrad pred nimi. „Milujem tento pohľad. Ten hrad, môj domov. Je to asi tá najmagickejšia vec na tomto svete."

„Najmagickejšia vec na tomto svete je láska, Teddy," opravila ho a zachvela sa. „Ale súhlasím, tento pohľad tiež stojí za to. Pre toto sa oplatí žiť, však?"

„A pre veľa iných vecí," odvetil jej Teddy, chytil ju za ruku a otočil ju k sebe. Odhrnul jej neposlušné vlasy z tváre a pohladil ju po líci.

„Teddy, nie," pokrútila Victoire hlavou.

„Prečo nie?" spýtal sa jej.

„Iba ma zbytočne sklameš," povedala mu úprimne a pokrútila hlavou znova. „Nechcem, aby si sa so mnou zahrával."

„To by som nikdy neurobil, Victoire," prisľúbil jej Teddy.

„Nemal si ma rád," pripomenula mu, ale neodstúpila od neho.

„Zmenilo sa to. Od toho Silvestra, ja ani neviem, ako a kedy, ale ty si skutočne úžasná," usmial sa na ňu Teddy. „Veľmi si s tebou rozumiem a mám ťa rád. Si tak veľmi krásna," dodal a stisol jej ruku.

„Ach," zaklipkala Victorie očami. „Teddy, ale ja..."

„Psst!" šepol Teddy a priložil jej prst k ústam. „S tebou by som sa nikdy nezahrával. S tebou veru nie," dodal.

Victoire napokon prikývla a dala Teddymu povolenie, aby urobil to, čo mal v pláne. Nahol sa k nej, priložil svoje pery na tie jej.

Ten rúž bol malinový.

***

Keď sa vrátili do hradu, rozbehol sa k Teddymu jeho kamarát Nigel. „Kailani zaviezli k Mungovi," oznámil mu. „Znova odpadla!"

„Čože? Ale, čo sa stalo?" vypytoval sa Teddy.

„Netušíme," dobehol ich aj Tristan. „Pred chvíľkou si pre ňu prišli. Madam Pomfreyovej sa jej odpadávanie nepáčilo, tak ju vzali na testy do nemocnice. Dúfajme, že jej nebude nič vážne."

Teddy sa rozbehol hore po schodoch.

„Kam ideš, Teddy?" zvolala za ním Victoire.

„Za McGonagallkou! Musím ísť za Lani! Musím ísť k Mungovi!" 

Pozn. autorky:

Čo hovoríte na Teddyho s Vic? Alebo by ste ho radšej chceli s Lani?