11. O starých rodičoch
Teddy ešte dlhé hodiny sedel s Ginny v kuchyni a rozprávali sa o všetkom možnom a nemožnom. Až nakoniec prišla na radu aj téma, na ktorú sa Teddy dvakrát zhovárať nechcel.
„Ako to bude teraz medzi tebou a Kailani?" spýtala sa ho Ginny.
„Neviem," odvetil jej úprimne, lebo z toho mal v hlave mišmaš. Samozrejme, že si uvedomoval, že Kailani nemohla za to, kto bol jej otec. Nikdy sa s ním nestretla a dlhé roky ani len nemala poňatia, že ide práve o toho človeka. Na druhej strane sa akosi nevedel zmieriť s tým, že je dcérou práve muža, ktorý zabil jeho otca. Bolo to šialené, akoby sa osud s ním hral, akoby to bolo celé zámerne. „Ja vážne neviem..."
„Uvedom si iba to, že rovnako ako ty prehlasuješ, že nie si ako tvoji rodičia, čo podľa mňa nie je pravda, tak v niektorých prípadoch to tak naozaj býva. My sme my a naši rodičia sú naši rodičia. Áno, isté gény sú dedičné, ale to neznamená, že deti vrahov sú vrahmi tiež," vysvetľovala mu Ginny.
„Prečo ste mi to s Harrym nepovedali skôr?"
„A čo by sa tým zmenilo? Prestal by si sa s ňou priateliť po prvom ročníku? Len preto, kto je jej otec? Máš to tak v pláne teraz?"
„Neviem, mami," povzdychol si Teddy. „Mám Lani veľmi rád, naozaj veľmi, ale jednoducho neviem, čo teraz cítim. Avšak som rád, že mi to povedala, že toto tajomstvo si neniesla v sebe dlhšie."
„Kailani je dobré dievča, potvrdila mi to Luna a ja Lune bezvýhradne verím. Pretože Luna má ten správny odhad na ľudí," usmiala sa na neho Ginny. „A z toho všetkého, čo si mi za uplynulé roky o nej povedal, si nemyslím, že by bola zlý človek. Nechcem, aby si urobil chybu, Teddy, pre niečo za čo ani jeden z vás nemohol."
„Asi potrebujem pár dní, aby som to nejako vstrebal," riekol jej Teddy. „Pretože máš pravdu – my nie sme naši rodičia."
„Nuž nie sme," prikývla. „A to je správne."
„Asi máš pravdu," prikývol aj Teddy a pozrel sa na hodinky. „Je už dosť neskoro. Pôjdem si ľahnúť."
„Dobre," usmiala sa na neho Ginny. „Dobrú noc, zlatko."
Teddy vstal zo stoličky, podišiel k nej, zhodol sa a pobozkal ju na líce. „Brú, mami."
„Och, mne sa bude dnes veľmi dobre spať," žmurkla na neho.
Teddy sa na ňu ešte raz vďačne usmial a potom sa vybral hore po schodoch do svojej izby. Pred dverami hosťovskej zastal. Myslel na Kailani, ale nebol si istý, či s ňou chce hovoriť. Ona naozaj nemôže byť ako jej otec. Vedel to, cítil to, za celé tie roky ju veľmi dobre poznal. Tiež vedel, že sa musí teraz veľmi trápiť pre fakt, čo zistila a aj preto, že mu to tajomstvo prezradila. Určite mala strach, že sa s ňou prestane priateliť. A istá časť jeho vnútra mu vravela presne to – už nikdy ju nevidieť. Ale potom tu bolo niečo silnejšie. Jeho srdce a to poznalo jeho skutočný úmysel – maj ju rád aj naďalej, pretože nezáleží na tom, kto je jej otec. Pretože ona za to nemôže. Nebola to predsa ona, kto zabil tvojho otca. Ona na tom nenesie žiadnu vinu.
Nakoniec sa však pobral do svojej izby. Osprchoval sa a prezliekol sa do pyžama. Dlho ležal v posteli s otvorenými očami a prehrával si scénu vonku, ako mu Kailani zveruje svoje tajomstvo.
***
Kailani ráno chcela odísť na Rokfort, ale pani Potterová ju navštívila hneď ráno v jej izbe a doniesla jej raňajky do postele.
„Chceme, aby si tu zostala," riekla jej. „Ak však naozaj chceš ísť, sama ťa odprevadím k Rytierskemu autobusu."
„Bude lepšie, keď sa vrátim na Rokfort, pani Potterová," vravela jej Kailani. „Ďakujem za všetko, čo ste pre mňa urobili, ale myslím, že teraz som tu rozhodne navyše. Okrem toho si myslím, že ma Teddy nebude chcieť pár dní vidieť a vôbec mu to nezazlievam. Bolo mi u vás dobre, vaša rodina je úžasná."
„Vďaka," usmiala sa na ňu pani Potterová. „Tak sa teda pobaľ a ja ťa odprevadím. Ale najprv zjedz raňajky, áno?"
„Iste, ďakujem za všetko," prikývla Kailani. „Ďakujem, že ste ma neodsúdili."
„Taká nie som," riekla jej pani Potterová úprimne. „Si dobré dievča, Kailani a ver mi, že ľudí nie vždy zaujíma tvoj rodokmeň. Dôležité je, aká si a ako sa ľudia cítia, keď sú s tebou. Ja som sa cítila veľmi dobre."
„Ste veľmi milá," opätovala jej Kailani úsmev. „Teddy má veľké šťastie, že vás má. Mohol skončiť v sirotinci ako ja, ale on mal..., mal šťastie, vás..."
„Mrzí ma, že si vyrastala bez lásky," riekla jej.
„Určite to je lepšie, ako keby som vyrastala so svojím otcom," odvetila jej Kailani. „Potom by som možno naozaj bola ako on."
„Nie striktne," odvetila jej pani Potterová.
„Tak ja sa najem a pobalím, za takú pol hodinu by som mala byť hotová," povedala jej napokon Kailani.
„Dobre, prídem po teba a môžeme vyraziť."
„Smiem sa rozlúčiť s Lily?"
„Smieš sa rozlúčiť so všetkými," usmiala sa na ňu pani Potterová a potom odišla z izby.
***
Teddy vstal až okolo obeda, keďže nemohol v noci zaspať. Prekvapilo ho, že Kailani sa rozhodla vrátiť na Rokfort a nepovedala mu o tom. Bol však Ginny vďačný, že ju vzala na Rytiersky autobus a počkala, kým do neho nastúpi a že jej aj prikázala, aby jej poslala sovu, keď dorazí. Sova prišla chvíľku po tom, čo Teddy vstal. Kailani v nej ďakovala za pobyt na Grimmauldovom námestí číslo 12 a za krásne Vianoce.
Jeho pichlo pri srdci.
„Zrejme som nechcel, aby odišla," šepol si popod nos.
„Čože?" spýtala sa ho Lily.
„Nič, zlatko," odvetil jej Teddy.
„Škoda, že Lani odišla na Rokfort, mohla s nami osláviť aj Silvester," smútila Lily. „A chcela som jej nakresliť ešte motýľa."
„Nakreslíš jej ho a Teddy jej ho vezme na Rokfort, však Teddy?" pridala sa do rozhovoru Ginny.
„Iste, nakresli jej čo chceš, Lily a ja jej to odnesiem," usmial sa Teddy na mladšiu sestru.
„Tak ja idem rovno kresliť!" potešila sa Lily.
„Lily, ale najprv dojedz obed!" prikázala jej mama.
„Dobre, dobre," prikývla Lily a pokračovala v jedle. „A kde vôbec je tatko?"
„Mal sa s niekým stretnúť," vravela jej mama.
„S kým?" vyzvedala Lily.
„Lily, prosím ťa, zatvor si už ústa a dojedz obed," žiadala ju opäť mama. „Tatko sa vráti čoskoro a môžete si ísť von stavať snehuliaka, ako ti sľúbil."
„Pridáš sa, Teddy?" otočila k nemu dievčinka hlavu.
„Samozrejme, srdiečko," prikývol a vložil si do úst kúsok mäsa.
„Super!" tešila sa Lily. „A vy, James a Al?"
„Jasné a potom sa budeme guľovať!" žmurkol na u Albus Severus. „Zguľujeme Jamesa!"
„To určite!" mračil sa na nich James, lebo Lily i Teddy vybuchli smiechom. „Pokojne vás porazím, aj keby som mal byť sám na vás troch!"
***
„Teddy, toto je Xenophilius Lovegood," predstavil mu Harry zvláštneho starého pána, ktorý mal na sebe oranžový habit a mal dlhé strieborné vlasy. Na krku mu visel náhrdelník s Darmi smrti. „Je to Lunin otec."
„Zdravím," pozdravil sa Teddy a podal pánovi ruku. „Veľmi ma teší."
„Aj mňa, mladík," prikývol pán Lovegood.
„Teddy, poprosil som pána Lovegooda, aby ti prišiel o niekom niečo povedať," začal Harry. „Ginny mi vravela ako si sa sťažoval, že nič poriadne nevieš o človeku, koho meno nosíš. Ja som videl pána Tonksa iba raz v živote, ale pán Lovegood bol jeho najlepší priateľ."
„Skutočne?"
„Och, áno," usmial sa Lunin otec. „Ted bol skvelý človek."
Lovegood sa posadil do kresla v salóniku a Teddy ho počúval. Rozprával mu o tom, ako sa Tedom Tonksom zoznámili, lebo sa dostali do rovnakej fakulty a ešte aj zdieľali rovnakú izbu. „Hneď mi padol do oka, bol taký milý a pohodový. Veľký optimista. Skvelý človek, len príšerný bordelár."
Teddy prikývol, to o dedkovi vedel, lebo mu to raz spomínal Harry. Ten to vedel zase od jeho mamy, keď mu to raz povedala. A hoci si to Teddy nerád priznával, to mal s Tedom Tonksom spoločné.
„Bol to veľký človek," pokračoval Lovegood. Rozprával mu rôzne školské príhody a Teddy sa pristihol pri tom, ako sa celý čas usmieva a predstavuje si svojho dedka ako mladíka a pána Lovegooda tiež. Uvažoval, či sa pán Lovegood takto výstredne obliekal aj na Rokforte a odpustil si, aby sa ho to na rovinu spýtal. Každopádne mu bol Lunin otec veľmi sympatický. „A potom sa do nej zaľúbil. Do dievčaťa, ktoré rozhodne v tej dobe ľúbiť nemal. Ona bola čistokrvná a on muklorodený. Vždy som mu vravel, že by to musel byť zázrak, aby si ho vôbec všimla. On však urobil všetko preto, aby si ho všimla, a aby sa do neho zamilovala. V skutočnosti sa to stalo pomerne skoro. Bol úspešný a tak šialene zamilovaný, že si sotva uvedomoval, aké to môže mať následky."
„Nakoniec to ale dobre dopadlo. Babička si vybrala jeho namiesto rodiny," prikývol Teddy.
„Aj ona bola skvelá. Vieš, veľmi mi chýbajú. Boli to moji jediní priatelia, aj keď som sa po smrti svojej ženy k ním správal hrozne. Ku všetkým. Myslel som si, že život už nemá zmysel. Odohnal som ich," vravel mu Lovegood. „A vieš čo na tom bolo najhoršie? Že som si to uvedomil neskoro. Prišiel som neskoro."
„Čo to znamená?"
„Keď som sa chcel ospravedlniť, tak už bol preč. Už sa skrýval. Ani neviem, či mi to odpustil," riekol starý pán Lovegood.
„Z toho, čo ste mi o ňom povedali, som si istý, že sa nikdy ani nehneval," odvetil mu Teddy a trocha sa usmial.
„Myslíš?"
„Z vašich slov to znie všetko ako pravda..."
„Čo máš na mysli, chlapče?"
„Že to bol skvelý človek."
„Vari si o tom pochyboval?" zasmial sa Lovegood. „Nikdy som nemal lepšieho priateľa. Nikdy som asi ani nepoznal lepšieho človeka. Tvoja babka, tá mala mnoho chýb, bývala to tvrdá osoba, svojská, ale milujúca. Avšak Ted, ten hádam ani nemal nikdy zlú náladu, iba keď ho prvé mesiace odmietala."
„Vďaka, že ste mi prišli o ňom porozprávať. Cením si to," usmial sa na neho Teddy.
„Trocha sa na neho podobáš, keď bol mladý," riekol mu Lunin otec. „Máš niečo podobné v pohľade. Nos jeho meno hrdo, dobre?"
Teddy mu musel prikývnuť a prisľúbiť to. Akosi z toho všetkého mal zrazu dobrý pocit. „Ja..., budem sa snažiť, pán Lovegood."
„Verím, že si dobrý chlapec. Luna o tebe často rozpráva. Má ťa rada," opätoval mu Lovegood pohľad a hľadel mu priamo do očí. „Škoda, že sa toho Ted už nedožil. Bol by šťastný, že má vnuka. Vždy chcel veľkú rodinu. Nepodarilo sa. Mali len tvoju mamu a Dora..., ona bola úžasná. Bol som jej krstný otec."
„Fakt?"
„Áno," usmial sa Lovegood a v očiach sa mu zjavili slzy. „Bola ako on, taká veselá. Krásna bola po tvojej babičke. Mal som ju nesmierne rád. Mal som ich všetkých nesmierne rád. Bol som hlupák, keď som ich dlhé roky nekontaktoval. Ale každý sa s bolesťou vyrovnáva po svojom. Andromeda ma neskôr chápala a opakovala mi, aké veľké šťastie som mal, že Luna neumrela tiež. Mala pravdu. A aj ona mala šťastie v tom veľkom nešťastí. Ostal si jej ty. Škoda len, že jej zdravie neslúžilo."
„Veľmi jej chýbali a nebojovala..."
„Bojovala viac, akoby si si myslel, aby mohla byť s tebou," namietol Lovegood. „Nepochybuj o tom."
Teddy smutne prikývol a po tvári mu stekala slza. „Smiem vás niekedy navštíviť? Rád by som počul ďalšie historky o mojich starých rodičoch."
„Samozrejme, Potter ti dá adresu," prikývol Lovegood a poberal sa na odchod. „Ver mi, Edward, určite z neho máš viac ako si myslíš. Nezabúdaj na svoje korene. Hoci je pravda, že viac mi pripomínaš tvoju babičku. Máš takú Blackovskú náturu. To však nie je na škodu."
Teddy sa na neho usmial a potom ho vyprevadil. Keď sa vrátil do kuchyne, poďakoval sa Harrymu, že pána Lovegooda priviedol. Naozaj mu ten rozhovor pomohol. Bolo prijemne počuť toľko o dedkovi, o ktorom vedel iba pár holých faktov. Mal z toho radosť.
***
K večeru sa Teddy pobral na vianočnú večeru k ďalšej svojej vzdialenej rodine. Už pár rokov tam chodieval, lebo ona si to tak priala. Vravela, že ho nechce nikdy opustiť, pretože to sľúbila. Pokiaľ bude žiť, vždy musí na druhý sviatok vianočný k nej prísť na večeru. A Teddy tam chodil aj celkom rád.
Veľký honosný dom stál dosť na samote. Záhrada bola obrovská, pokrytá snehom a on zazvonil pri bráne. Otvoril mu chlapec a usmial sa.
„Čauko, Teddy."
„Ahoj, Scorpius," usmial sa na neho Teddy. „Veselé Vianoce."
„Len poď ďalej," pobádal ho Scorpius. „Ukážem ti náš veľký stromček, je nádherný."
Teddy za ním šiel do veľkej haly, kde sa nachádzal vianočný stromček gigantických rozmerov a pod ním boli darčeky. Niektoré boli otvorené a niektoré ešte nie. Teddy tam položil svoj darček pre Scorpiusa a aj pre pratetu Narcissu.
„Vitaj, Teddy," podišla k nemu Scorpiusová mama Astoria a pobozkala ho na líce. „Mal si pekné Vianoce?"
„Áno," odvetil jej Teddy a bola to pravda. Až na to Kailanino tajomstvo. „A vy?"
„Nádherné, ďakujem," usmiala sa na neho. „Pôjdem Narcisse a Dracovi povedať, že si už tu."
Teddy prikývol a zatiaľ dal Scorpiusovi svoj darček, aby ho rozbalil. Scorpius trhal baliaci papier a potom si vybral malý model svojej obľúbenej metly. „Vďaka, Teddy, to je super. Škoda, že s tebou nemohol prísť aj Albus ako minulý rok."
„Možno nabudúce, okrem toho, čochvíľa pôjdete do Rokfortu."
„Áno, už budúci rok," tešil sa Scorpius. „Myslíš, že bude s Alom v rovnakej fakulte?"
„Necháme sa prekvapiť, dobre?" žmurkol na neho Teddy.
„Teddy!" ozval sa za ním ženský hlas. Narcissa Malfoyová stála vo dverách. Na sebe mala nádherné žlté šaty a vlasy mala vyčesané do elegantného uzlu. Vyzerala ako kráľovná, bola nádherná aj v tomto pokročilom veku. „Tak rada ťa vidím, chlapče."
„Aj ja teba, teta," povedal jej Teddy. Podišiel k nej a pobozkal ju na obe líca. „Veselé Vianoce."
„Ty si zase vyrástol!" prezerala si ho. „A pochudol!"
„Ale nie," zasmial sa Teddy. „A ty si ako vždy očarujúca, teta."
„Och, ty lichotník," zasmiala sa Narcissa Malfoyová celkom netradične. Teddy mal akúsi moc, že sa pri ňom vždy usmievala. Mala ho rada. Pripomínal jej sestru, ktorú nestratila iba raz. Keď ju však stratila naposledy, bolo to už navždy. Jej vnuka však stratiť nechcela. Bol tým jediným, čo ju s milovanou sestrou spájalo.
„Zdravím ťa, Teddy." Načiahol k nemu ruku Draco Malfoy, ktorý tiež vošiel do haly.
„Rád ťa znova vidím, Draco," pozdravil ho Teddy a potriasol mu rukou.
„Ako sa darí v škole?"
„Všetko fajn," usmial sa Teddy.
„Výborne, tak poďme do jedálne. Čaká nás skvelá večera," pobádala svoju rodinu Narcissa Malfoyová. Teddy jej ponúkol svoje rameno a odprevadil ju do jedálne.
Veľmi sa mu zacnelo za babičkou.
Pozn. autorky:
* Xenophilius Lovegood a Ted Tonks sa možno poznali, neviem, ale mala som to takto v poviedke INSIDE YOUR HEAVEN, ktorá je celá o vzťahu Teda s Andromedou a tam boli najlepší priatelia so Xenophliusom a spoločne boli v Bifľomore (nenašla som nikdy, kde naozaj bol Xeno). Väčšina vecí, ktorú aj Xeno rozprával Teddymu som použila práve z tejto mojej poviedky.
* Scorpius a Albus sa poznajú ešte pred Rokfortom skrz Teddyho.
* Lucius je v Azkabane.
Na animácii Ted Tonks a Andromeda Blacková za mlada.
Bạn đang đọc truyện trên: Truyen247.Pro