Moje nohy bežia a nezastavujú,
zbierajú prach vo vrstvách tenkých,
biely obväz už vyše členky,
a ani napriek tomu nezastavujú.

V chodidlách niekým rozbité fľaše,
a podrážky červeno-ružovej farby
zanechávajú stopy, len preto, aby
som sa neskôr v spomienkach našiel.

A kým zbieram nové mozole,
nohy sa stále väčšie hýbu vpred,
pretože bolesti už vari ani niet,
len čo prvý z bôľov prebolel.

Tak bežia moje nohy neúnavne,
neobídu mláku a blata sa neboja,
iba ďalšie vrstvy špiny im za to nestoja,
a bude tak, kým z brezy mravnej
do jednej mláky či blata neupadne.