Bola som slepá, keď som to nevidela. 
Chcela som byť slepá. 
A slepou budem, pretože chcem. 
Robí mi to dobre. 
Byť slepou, v tichej nevedomosti. 

Pretože slepci, nech už žijú akokoľvek biedne, sú ochránení pred skazenosťou sveta. 
Chcem byť slepou, chcem nevedieť. 
Chcem žiť biedne, no v jeho náruči, len na pár okamihov, stať sa princeznou, ba kráľovnou, jedinou hodnou jeho lásky. 
I keď viem, že ja nie som tá, po ktorej prahne jeho srdce. 
No ja budem slepá, nevedomá. 
A i keby mi to malo navždy krútiť žalúdok a črevá, ten hnusný pocit nepotrebnosti, zvyšku. 

Na chvíľu budem jeho a on bude môj. 
Naďalej budem slepo milovať a veriť v jeho čistotu. 

Pretože taká chcem byť. 
Slepá.