Bolesťou mučená,
bez trochy lásky,
sedela dievčina,
na tvári vrásky.

Sedela na zemi,
na dne samej seba,
sedela na zemi,
chcela kúsok neba.

Dlho sa modlila
k bohyni lásky,
o šťastie prosila,
o srdce krásky.

,,Och, drahá moja,
ktože ti ublížil?
Nech sa len boja,
môj hnev sa k nim blíži."

,,Afrodita krásna,
dcéra boha bohov,
splň moje želania,
moje rany zahoj..."