Ach, luna, prosím
Odpusť mne a môjmu srdcu,
Že vnútri svojom nosím
Cit nehodný tvojho jasu

Ach, luna, kráľovná noci,
Už nie si paňou mojou,
Nahradenou si bola
Tou krásnou petúniou

Sladkú má ona vôňu,
Chuť horká na perách mi
Ostane po tomto kvete, čo mi vždy zanechá v duši tôňu
A volať by sa mohla aj menami inými

Narcisom by som ju nazvať smela,
I keď ja som len líškou obyčajnou,
Čo nikdy kvety nedocenila
A bola len šelmou osamelou

Ach, luna, odpusť mi všetky moje zrady,
Už nebudem sa viac modliť k tebe
Miesto tvoje zabrali už slnko a hviezdy
A divoká líška privinula z lásky kvety k sebe