Nechcela veriť petúniám, že
jed hadí havranov jazyk má
Vďaka dôvere stala sa väzňom veže,
nešťastná líška naivná

A v tejto veži, v kúte tmavom,
väznili líšku havranie slová
Chlad krutosti nedal spať jej svalom,
chudera líška bláznivá

Trhať sa na kusy líška chcela,
darovať mu nebesá i zem
Havrania láska jej v ušiach znela,
dúfala, že to nie sú klamstvá len

Z okienka veže hľadela do diaľky,
petúniám spievala smutné piesne
Počúvali kvety líščie náreky,
havranovi to prišlo smiešne

Sťa lovci strieľajúc z kuše
rany jej tvoril hlboké
Zobákom ďobal do líščej duše,
nádeje ostali rozbité

Skladala sklo dlhé noci,
minulosť chcela navrátiť
Taký čin však nebol v líščej moci,
havrana mala zatratiť

Láska však občas bolí veľmi,
a snaha vraj nikdy nie je márna
,,Milovať ťa líška vždy budem, ver mi,"
vravieval havran a líška malá
verila radšej havranovi,
než keby verila petúniám.