„Smiem vám niečo priniesť, pane?" na balkóniku sa ozval čašníkov príjemný hlas, ktorý prehovoril na muža odetého do rozopnutého kabáta.

Ju, napadlo ho automaticky, ale len sťažka preglgol a ani sa na čašníka nepozrel.

„Dva poháre toho najlepšieho šampanského, čo tu máte," odvetil muž a nenápadne sa uškrnul. Čašník si zapísal objednávku a už-už bol na odchode, keď sa ho muž pozorujúci mladú dámu ešte rozhodol zadržať. „A ešte nejakého spoločníka pre dámu stojacu bližšie k nám," chcel dodať, ale akonáhle sa na ňu pozrel, už viac nepatrila jeho pozornosť len jednej z mladých dám. „Dones tri," prehovoril ešte a následne mávol rukou, čím dal najavo, aby si čašník šiel odviesť svoju prácu.