,,Veselé Vianoce!" usmeje sa na mňa pani pri vchode do obchodu.

Pozriem na ňu- vianočný gýčový sveter, červená mikulášska čiapka a sobie papuče- vyzerala ako z katalógu 'Buďte Vianoce!'.

Znechutene som na ňu pozrela, otočila sa na odchod a len kútikom oka som zazrela ten známy pohľad, ktorý mi venuje každý otrok tohto sviatku.

Kráčala som ďalej a naberala rôzne veci do rúk.
Ja možno neslavím Vianoce, ale za to mám vlastný sviatok. Obžerstvo.

V princípe to je vlastne to isté, len môj spôsob je lacnejší.

Náruč mám už plnú dobrôt, no ešte hľadám poslednú. Obídem pár regálov, kým nenájdem to najväčšie a najchutnejšie balenie čokolády. Na úplnom vrchu.

Od prekvapenia takmer zabudnem zatvoriť ústa. Veď tam by nedosiahol ani Ježiš!

Aj napriek tomu som sa o to chcela pokúsiť. Poklad, ktorý som doteraz stihla pozbierať, som položila na zem a preklínala sa, že som si nevzala... košík?

Obzrela som sa okolo seba a až tak sa začala šplhať nahor.

Nevedela som ako, no už som bola takmer tam, keď...

,,Čo to robíš?" ozvalo sa zdola. Nestihla som sa ani obzrieť, pretože som sa pošmykla a začala padať dole. Po ceste som strhla so sebou väčšinu tovaru a nakoniec dopadla na zem.

Presnejšie, na niečie telo.
Boli sme zavalení všetkými obeťami môjho pádu, tvárou v tvár, telo na telo.
Teda, aspoň som si to myslela, keďže som sa doposiaľ neodvážila otvoriť oči.

,,Prvýkrát v obchode?"

Sarkazmus v hlase ma prinútil oči otvoriť.

Bola som naozaj tvárov v tvár, ale s nejakým magorom, ktorý sa uškŕňal ako šibnutý.

,,Nie. A ty si prvýkrát s človekom? Očividne totiž nevieš, ako sa správať."

,,A ty si liezla na regál, z ktorého si spadla rovno na mňa a ešte ma aj urážaš."

Ten úškrn mu nie a nie zísť z tváre.
V bruchu som zacítila zvláštny pocit. Ja idem zomrieť od hladu a ten pajác ma tu ešte zdržuje!

,,Ako sa voláš?" zašepká mi priamo a doslova do úst.

Sme od seba na pár milimetrov a ja mám pery mierne pootvorené, takže to nebol až taký problém.

Zatajila som dych. Cítila som sa zvláštne a túžila som len zmiznúť.

,,Lili," vydýchla som vzduch, ktorý sa vo mne zhromažďoval.

,,Môžem ťa pobozkať?" spýtal sa.

,,Čože?"
Nechápavo som naňho zazrela a zvláštny pocit v bruchu sa mi rozlial do celého tela.

On, akoby si moju reakciu absolútne nevšimol, sa začal približovať, čo v preklade znamenalo, že chcel dať ústa na tie moje, pretože medzi nami bola takmer nulová vzdialenosť. No ja som sa uhla.

Rýchlosťou blesku som vyskočila, zhodila zo seba škatule potravín a nehľadiac na veci, ktoré som si chcela kúpiť, som vybehla z obchodu. Začala som utekať, chcela som byť už doma a zmyť zo seba posledných dvadsať minút, no po chvíli som sa pošmykla na ľade a spadla.

,,Neznášam Vianoce..."

///

Hey guys!

Už len 2 týždne do Vianoc, čo znamená tri týždne do konca roka, čo znamená, že nemám veľa času na písanie!😬😐😅

Nooo, každopádne, dúfam, že sa vám časť páči.💚

A NIE, NIE JE TO UNÁHLENÉ... MOŽNO...NIE AŽ TAK...IBA KÚSOK...OK, NEVIEM PÍSAŤ 💔😂

dobre, možno to je trochu rýchlejšie, ale nič sa prakticky nestalo...len náš shop assistant je debil, teda, aspoň podľa Lili😁😎❤️

(Kto uhádne, kým som sa inšpirovala pri výbere mena, dostane venovanie ku ďalšej časti 😜)

Taktiež mi určite dajte vedieť svoj názor na časť 💓

Lav u💚