Avani sa v noci vyspala do ružova, a to aj napriek tomu, že ju jej princ prišiel v noci zobudiť. Stále nemohla uveriť tomu, že sa jej všetky spomienky vrátili naspäť a ona sa už nemusela všetkých neustále pýtať, čo sa vlastne stalo a kto je kto a podobne. No teraz už nemusela nič. Iba žiť a byť s človekom, ktorého nesmierne milovala.

S Jamesom Siriusom Potterom.

Prišlo jej smiešne, ako ju chodievali navštevovať ľudia, o ktorých predtým nevedela, že vôbec existujú a stavila by sa aj o všetok majetok Gringottbanky, že oni o nej tiež nemali ani potuchy. Len im prišlo zaujímavé prísť za maródom, ktorý nemal v hlave takmer žiadne spomienky na svoju minulosť. Prišlo im očividne zaujímavé stať sa súčasťou takej jedinečnej udalosti. Už to však mohla hodiť za hlavu. Teraz bola viac v poriadku ako kedykoľvek predtým. A za to vďačila Jamesovi, rodičom, najlepším priateľom a mnohým ďalším ľuďom, ktorí jej dopomohli spomenúť si.

„Dobré ráno, slečna Zabiniová," pozdravila ju madam Pomfreyová prívetivým hlasom a s úsmevom na perách.

„Aj vám, madam Pomfreyová," odvetila a odvrátila pohľad z okna a sústredila ho na ženu, ktorá pred pár sekundami vošla do miestnosti.

„Ako ste sa vyspali?"

Avani by jej rada vyrozprávala príbeh o tom, ako túto noc takmer ani okom nezažmúrila. Rada by jej rozpovedala príbeh o tom, ako sa jej milovaný princ rozhodol navštíviť ju počas temnej noci a ako ju prišiel vyslobodiť zo zajatia. Lenže túto rozprávku chcela mať v mysli len a len ona, a tak sa rozhodla odpovedať madam Pomfreyovej trochu inak: „Výborne. To ostré slniečko ma zobudilo trochu skorej, ale aspoň si môžem vychutnávať pohľad na krásny Rokfort."

„Máte pravdu, Rokfort je naozaj čarovné miesto," prikývla madam Pomfreyová nadšene a ihneď nato sa na Avani zadívala takým skúmavým pohľadom. Ako keby sa jej niečo nezdalo, ako keby niečo bolo iné ako predtým. „Ako sa máte, Avani?" položila otázku, ktorá sa celkom podobala tej prvej, avšak smerovala úplne niekam inam. A Avani tú narážku bez problémov pochopila.

„Okrem toho, že som si počas tejto čarovnej noci úplne na všetko spomenula, úplne obyčajne," riekla a madam Pomfreyová takmer odpadla. Nemohla najskôr dobre spracovať tú informáciu, ale potom si už začala veľmi dobre uvedomovať, o čom Avani rozprávala a tejto správe sa vskutku potešila.

„Avani, ale veď to je skvelá správa!" zvolala žena odetá do bieleho s nadšeným úsmevom na perách. Nevedela sa udržať na uzde, jednoducho musela tmavovlasú krásku zo šiesteho ročníka objať. Ale Avani to nevadilo, skôr práve naopak. Bola šťastná a nič jej nechýbalo. Teraz vedela, že ju onedlho prepustia a potom sa mohla naplno venovať všetkému, čomu sa venovala do toho nešťastného úrazu. „Merlin, to je naozaj úžasné! Musím to oznámiť pani riaditeľke," povedala a už jej odrazu nebolo.

Avani sa takmer šla zblázniť od šťastia. Všetko už bolo len a len dobré. Neverila, že by sa mohlo nájsť niečo, čo by jej pokazilo dnešnú náladu.

...

O pár hodín sa celý Avanin pobyt v Nemocničnom krídle dostavil do šťastného konca. Riaditeľka o zmene Avaninho stavu dala vedieť aj jej rodičom a z Nemocničného krídla ju neprišiel odviesť nik iný ako sám James Sirius Potter. O tých dvoch už veľa ľudí tušilo, že sa dali dokopy, ale zatiaľ to všetko bolo len vrámci klebiet. Nik ich totižto nevidel spolu naživo. Ale aj to sa plánovalo čoskoro zmeniť.

„Pripravená?" spýtal sa jej James a nastavil svoju ruku. Chcel, aby z miesta, kde sa dali už naozaj naozaj dokopy, odišli spoločne ruka v ruke.

„Isteže," prikývla s úsmevom na perách a vzala ho za ponúkanú ruku. Ešte raz sa pred odchodom obzrela na miesto, kde stratila a zároveň získala úplne všetko, a potom už bez problémov mohla vykročiť na cestu späť za normálnym životom študentky na Rokfortskej strednej škole čarodejníckej. „Nemyslíš si, že sa na nás budú všetci obzerať?" opýtala sa svojho priateľa a venovala mu aj pohľad. Bála sa ďalších ohováraní a podobných záležitostí, ale vedela, že keď bude stáť po Jamesovom boku, spoločne to prekonajú.

„Nech pre mňa za mňa aj vyhlásia do školského rozhlasu, že spolu chodíme, je mi to fakt jedno. Pre mňa je najdôležitejšie len a len to, že sme spolu a že nám už nič a nik nestojí v ceste," odvetil a chytil ju ešte pevnejšie. Nemienil ju pustiť ani za nič. A ona mu to ani neplánovala dovoliť.

„Ty si moje zlato," usmiala sa na neho a či by išlo cez tú istú chodbu sto ľudí alebo len jeden, nik z nich by im nezabránil v tú chvíľu pobozkať sa.

„A ty moje tiež," žmurkol na ňu po tom prekrásnom bozku a rukou, ktorou ešte pred chvíľou zvieral tú jej, ju objal okolo pliec. Obaja sa usmievali, boli prosto šťastní a nič im nechýbalo.

„Avani?" ozvalo sa odrazu z druhého kraja chodby. James takmer vybuchol, keď zbadal Zachariasa Smitha mladšieho kráčajúceho priamo k nim. „Avani!" kričal po nej a Jamesa musela zachytiť samotná tmavovláska, pretože vážne hrozilo, že sa jej priateľ rozbehne po chalanovi, ktorý ju presviedčal o samých klamstvách. Ale práve kvôli tým klamstvám si znovu spomenula na všetko, čo zažila pred pádom zo schodov.

„Vypadni, Smith! Hlavne od Avani," riekol mu James, ktorý od hnevu bol celý červený ako rajčina. „Nemáš na ňu prečo hovoriť ani sa jej prečo dotýkať. Vôbec za ňou radšej nechoď, pretože prisahám aj na tisíc Merlinov, že ti jednu vrazím a riadne ti vypláchnem žalúdok."

„Avani," oslovil ju zase a všetko vyzeralo tak, ako keby ani nevnímal, že James mu dačo hovoril. „Čo si nepamätáš na to, čo bolo v Nemocničnom krídle? James ťa predsa neľúbi," krútil hlavou a James už zatínal päste, pripravený udrieť ho, ale do cesty sa mu postavila samotná Avani a tej by predsa nikdy neublížil. Či už psychicky alebo fyzicky. Proste nie.

„Pamätám, ale všetko to zahŕňalo len jednu veľkú lož. Ak si do mňa zamilovaný, Zach, prečo si mi to nepovedal skôr? Normálne by sme sa o tom mohli porozprávať. Áno, odmietla by som ťa, ale aspoň by som sa potom nestala terčom tvojich oblbovačiek. Ja ľúbim Jamesa a jednoducho k sebe patríme, cítim to. On ma do ničoho nikdy nenútil, tak prečo ty áno?" pýtala sa ho smutným tónom hlasu, pretože jej bolo ľúto, že bol nejaký človek schopný urobiť takéto veci práve kvôli nej.

„Pretože ťa milujem," odpovedal jednoducho a James radšej od nich odstúpil. Nemohol počúvať tie jeho reči, nemal na to žalúdok. „Viem, že si vždy milovala len a len jeho a keď sa mi naskytla príležitosť, tak som to vzal do vlastných rúk a-"

„Urobil si to veľmi zle," prerušila ho v rozprávaní a smutne sa pousmiala. „Vieš čo bude najlepšie?" spýtala sa ho a on len pokrútil hlavou. „Keď toto všetko zahodíme za hlavu a necháme jeden druhého žiť jeho vlastný život. Ja budem s Jamesom, pretože ho ľúbim a budem veriť, že aj ty si jedného dňa nájdeš niekoho, koho budeš milovať celým svojím srdcom," usmiala sa na neho tentokrát úprimne. „A nebudem to ja," dodala napokon a žmurkla na neho. Následne od neho odstúpila aj ona a prešla ku svojej láske. Chytila Jamesa za ruku a odkráčala s ním preč z tejto chodby, preč od Zachariasa. „Už sme konečne oficiálne voľní," riekla mu a opätovne ho pobozkala.

Budúci týždeň už finále, be ready.