Nevládal sa na to pozerať, musel ísť odtiaľ preč. Momentálne sa väčšina študentov nachádzala vo Veľkej sieni, pretože bol obed, ale James na jedlo vôbec nemal chuť. Nie po tom, čo uvidel. Nie po tom, ako sa začal cítiť,

Keby ju nebol navštevoval len počas nocí, mohlo by byť všetko inak. Keby sa Avani aspoň ukazoval na oči, mohla by si spomenúť a mohli by byť teraz spolu ako pár, ktorými sa stali v ten inkriminovaný večer. Všetko mohlo byť tak krásne, tak idylické, priam božské. Lenže nie. Jemu život musel opäť do cesty postaviť ďalšiu stopku.

Zostávajúce hodiny do večierky strávil sám vo svojej izbe. Nevečeral, s nikým sa nerozprával a nikoho nechcel zaťažovať s problémom nesúcim meno Zacharias Smith. Už od času, kedy práve on pozval Avani na ples vedel, že nie je celkom čistý, že niečo zlé v ňom musí byť, a teraz sa tá zloba ukrytá v jeho vnútri naplno prejavila.

Sám James nevedel prečo, ale aj napriek dnešku sa ju rozhodol dnes v noci navštíviť. Zase spod postele vytasil svoj neviditeľný plášť. Zase sa podeň ukryl a vydal sa smerom do Nemocničného krídla. Chcel ju znovu zazrieť takú nevinnú, aj keď poznačenú obrovskou lžou, za ktorú by Zachariasovi najradšej vrazil. Ale ak toto robilo Avani šťastnou, potom očividne nemal na výber...

Do Nemocničného krídla sa dostal za pár minút, naozaj mu to netrvalo ktovieako dlho. Opatrne otvoril vchodové dvere a prešmykol sa dnu. Filch po hrade nestriehol a na pani Norrisovú tiež našťastie nenatrafil. Už by mu len tá hlúpa mačka chýbala ku šťastiu...

Keď prišiel ku jej lôžku a zase ju tam uvidel takmer nehybne ležiac, pomyslel si, že život ho musí ozaj nenávidieť, keď ho pripravuje o takýto ľudský skvost. Nevedel, ako je vôbec možné, že tak láskavý a zároveň fyzicky krásny človek môže len existovať. Ozaj tomu nerozumel.

Nesadol si k nej. Prešiel pár krokov k oknu, kde sa Avani len pred pár hodinami bozkávala s tým idiotom, a začal rozprávať:  „Dal by som všetko, aby si sa prebudila a spomenula si na všetko, čo bolo a najmä čo sa stalo v ten večer, pretože takto ani za tebou nedokážem prísť bez toho, aby som sa ti hanbil pozrieť do očí. Je to všetko len moja vina. Neľutujem tie bozky, tie slová o tom, ako ťa ľúbim, pretože sú viac pravdivé ako samotná pravda. Ale možno by bolo lepšie, keby sa to nestalo, pretože by som nikdy nechcel, aby ti bolo nejak ublížené. Najmä nie na tvojom zdraví," rozprával sa v podstate sám so sebou, ale nie celkom.

„Tými slovami dokážete človeku len ublížiť na srdci, pán Potter," odvetila mu práve Avani a on mal v prvej sekunde pocit, že sa mu to len sníva. Veď spala, nemohla len tak vstať a rozprávať sa s ním. Aj keď by bola pri vedomí, nepamätala si na neho ani ako na jej kamaráta a už vôbec nie ako na jej frajera, ktorým sa stal krátko pred jej pádom zo schodov.

„Avani," oslovil ju a otočil sa čelom k nej. Svit mesiaca a hviezd jej osvetľoval tvár a ona bola tak nesmierne krásna, až mal James nutkanie ju pobozkať. Ale nemohol. Jej srdce prostredníctvom klamstva patrilo niekomu inému. „Ako to, že nespíš? Máš predsa odpočívať!"

„A ty nemáš snáď ležať vo svojej izbe asi tri či štyri poschodia odtiaľto?" spýtala sa ho a jemne sa uškrnula. Hovorila, ako keby jej neprekážalo, že si na neho nepamätá. Ako keby bola skutočne jeho priateľkou.

„Chodievam sem pomaly každú noc," vysvetlil jej v krátkosti svoj dôvod, prečo nespí, prečo nie je tam, kde by byť mal.

Akurát že on mal na to iný názor. On bol presne tam, kde mal byť. Pri nej.

„Prečo?"

„Pretože..." riekol, no zasekol sa uprostred vety. „No, to je jedno. Aj tak si so Zachariasom," jeho slová zneli veľmi sklamane a popravde sa mu ani nebolo čo čudovať. „Kto by nebol sklamaný, keby prostredníctvom takých životných udalostí a takých odporných ľudí prišiel o lásku svojho života?

„Nemôžeš dopovedať to, čo si chcel povedať? Hanbíš sa snáď?" kládla mu otázky a tie mu lámali srdce.

„Ako fakt? Chceš počuť pravdu?"

„Áno," prikývla, pričom James vôbec nerozumel tomu, prečo sa uškŕňa a vyzerá tak pokojne, ako keby sa nič nedialo.

„Chceš počuť to, že slová, ktoré ti Zacharias nakecal, sú úplné klamstvá? Chceš snáď počuť to, že pár minút predtým, ako si spadla, sme sa vášnivo bozkávali a vyznávali si lásku? Chceš snáď počuť to, že si mi tým bozkom so Zachariasom zlomila srdce na márne kúsky?" kládol jej rôznorodé otázky, ale všetky vyslovil so zlomeným hlasom.

Inštinktívne k nemu podišla bližšie a zadívala sa mu hlboko do očí. Stále mala na tvári nasadený ten istý výraz spokojnosti, ako keby sa jej nič z tohto, čo tu preberali, netýkalo.

„Chcela som to počuť od teba," šepla a pohladila ho po líci. Odrazu sa aj v jej očiach zjavil aspoň náznak smútku, sĺz.

„Prečo?"

„Pretože ten bozk, ktorý ti tak zlomil srdce, spôsobil ešte niečo iné. Niečo, čo som ani neočakávala, že by sa mohlo stať."

Vôbec nerozumel, o čom rozprávala, ale mienil si ju vypočuť až do konca. Túžil vedieť, čo sa stalo. Vždy ho zaujímalo, čo sa jej stalo a táto situácia z nejakého dôvodu nebola žiadnou výnimkou. „Čo také?"

„Spomenula som si," odpovedala mu pravdivo, veď mu nemala ani prečo klamať. On mal však pocit, akoby žartovala, akoby to, čo povedala, nemohla by ani pravda. „Hneď ako ma pobozkal som sa premiestnila do momentu, kedy si ma bozkával ty a následne sa mi v hlave premietli všetky spomienky, ktoré po tom páde boli zničené a poslané niekam do neznáma. Vybavila sa mi tvoja tvár, tvoje pery na tých mojich, tvoje dotyky, tie motýle v bruchu a potiace sa ruky, čo som vždy zažívala pri tebe," rozprávala mu a Jamesovi už po tvári tiekli slzy. Slzy šťastia. „Zachariasa som hneď odtiahla a povedala som mu, nech vypadne a že pokiaľ sa so mnou chce ešte niekedy baviť, nech ma neklame a nenavádza ma na hlúposti, ktoré by jednoducho nemohli fungovať. Čakala som či prídeš a moje sny sa napokon aj splnili. A to len vďaka tebe, James Sirius Potter," usmiala sa na neho a on ostal úplne bez slov. Myslel si, že už ju nemôže milovať viac, ale opäť sa zmýlil.

„Avani," oslovil ju pomedzi slzy s takou nehou a láskou, ako to ešte nikdy predtým neurobil. „Ani nevieš... Ja..." koktal, lebo bol z toho všetkého úplne v pomykove. „Ľúbim ťa, Avani, ani nevieš ako," riekol a jej tiež stieklo po tvári zopár sĺz.

„Neľúbiš ma o nič viac, ako ja teba, James Sirius Potter," odvetila a následne im dvom už nič nebránilo v tom, aby spojili svoje pery v sladkom bozku v spoločnosti žiary z tisícok hviezd.