Avani sa už normálne rozprávala s Rose a Scorpiusom, ale všetky jej spomienky stále viseli niekde v neznáme, a teda James sa cítil úplne odpísaný. Chodieval za ňou len po nociach pod Neviditeľným plášťom a pozoroval ju počas spánku. Iba tak cítil, že je skutočne pri nej, že je všetko v poriadku, aj keď pravda bola úplne inde.

Čiernovlasá kráska s pleťou ako čokoláda mala mnoho návštevníkov, ale len s máloktorými si mala čo povedať. Na niektorých si totiž ani nespomínala, netušila, kto tí ľudia sú a čo od nej chcú. Či si potrebujú niečo dosiahnuť tým, že k nej prídu a tvária sa ako jej dávni priatelia, o ktorých si bola istá, že nimi rozhodne neboli.

Ak sa mala otvorene priznať, už sa tu riadne nudila. Najradšej by už odtiaľto vypadla a pevne verila tomu, že keby sa vrátila späť do školských lavíc, potom by sa nádej na získanie jej spomienok oveľa zväčšila.

Veruže netušila, aká návšteva k nej prišla tentokrát, no vedela, že nejaká prišla. Cítila to a následne aj započula akési kroky. Tmavovláska stála pri okne a cez okenné sklo pozorovala areál Rokfortu. Nechcela sa obzerať, pretože sa chcela nechať prekvapiť, kto by k nej mohol prísť zrovna teraz.

„Ahoj, Avani," zaželal jej Zacharias Smith mladší v momente, ako prešiel ku nej. Avani stála pri okne a s úprimným úsmevom na perách sa dívala na krásny exteriér tohto hradu. Aspoň na moment nemyslela na to, že jej spomienky kamsi unikli a ona si na mnohé vôbec nespomínala.

„Zacharias, však?" spýtala sa trochu neisto, ale tak či tak stále neuhla pohľadom z krásnej prírody v okolí Rokfortu.

„Áno, Avani, áno," prikývol hlavou, ale ona si ho stále nevšímala. „Viem, že som sem za tebou doposiaľ neprišiel, ale popravde som ani nevedel, či je to najlepší nápad vzhľadom na tvoj súčasný stav."

Avani jeho slová niečím upútali. „Si jeden z mála ľudí, ktorí tak myslia," podotkla a uškrnula sa. Tie neprestajné návštevy ju už vskutku unavovali. „A som za to rada, že aspoň niekto je taký, lebo neprestajne sem dakto chodí a ja to nechápem. Veď na množstvo ľudí si aspoň matne spomínam, že som sa s nimi bavila alebo tak, ale s niektorými rozhodne nemám nič spoločné."

„My máme veľa spoločného, Avani, len neviem, ako ti to mám povedať, keď si na nič nespomínaš," jeho hlas sa o čosi zmenil. Naoko len o kúštik, ale v skutočnosti o veľmi veľa.

„O čom hovoríš?" opýtala sa ho nechápavo, pretože ozaj netušila, o čom práve točil.

„O našom vzťahu, Avani," upriamil jej a Avani takmer zabehlo. Nemohla uveriť tomu, čo práve vyslovil. Ona a vzťah? S ním? Veď to by musela niečo cítiť, nie snáď?"

„Vzťah?"

„Chodili sme spolu," doplnil. Očividne sa mu tie klamstvá vyslovovali dobre a on si naplno užíval to, ako si Avani postupne omotával okolo prsta. Ani ples, na ktorom bola jeho partnerkou, s tým nevedel nič spraviť. Stále mala tajne oči len pre Jamesa Siriusa Pottera, čo ho hrozne škrelo. Lenže teraz mal jedinečnú možnosť obrátiť situáciu vo svoj prospech a tejto šance sa chytil naplno. „Chápem, že sa ti to teraz asi zdá nanajvýš divné, ale je to tak. Chodili sme spolu a boli sme naozaj šťastní. Len potom v jeden večer sme sa rozlúčili a ty si po ceste do vlastnej klubovne spadla na schodoch. Bol som zbabelý, keď som doposiaľ za tebou neprišiel, ale nechcel som. Ani som nevedel, čo ti asi tak povedať. Ja len... pochopím, ak teraz nebudeš chcieť so mnou nič mať, ale pokiaľ áno, sľubujem ti, že tu budem pre teba kedykoľvek budeš potrebovať," trochu sa rozrozprával. Bolo dosť smutné, že až teraz bol schopný dať všetky svoje city voči Avani najavo, ale v skutočnosti už bolo neskoro.

Len škoda, že momentálne tá skutočnosť bola odtlačená do úzadia.

„Ja som ale nepovedala nič také, že by som nechcela," riekla mu a konečne sa na neho pozrela. Zahľadela sa do jeho žiarivých očí, v ktorých zahorel plameň radosti a nádeje, že aj on jedného dňa dostane šancu na získanie lásky svojho života. 

Len škoda, že iba jeho života, že jeho city neboli skutočne opätované.  

„Len musíš pochopiť, v akej situácii teraz som. Verím ti, že to tak bolo, pretože cítim, že hovoríš od srdca, že ma ľúbiš. Nepýtaj sa, ako to viem, ako to môžem cítiť, proste je to tak. Ale chcem ťa vopred upozorniť, že to so mnou môže byť ozaj ťažké," varovala ho, ale celkom zbytočne. On bol pripravený na čokoľvek, ak to malo znamenať, že bude stáť po jej boku. Navyše on ani netúžil po tom, aby si spomenula. Chcel, aby si vytvorila celkom nové spomienky, spolu s ním a s nikým iným.

Bol majetnícky a chcel Avani svojím spôsobom vlastniť. Potreboval ju cítiť pri sebe a potreboval svoju myseľ napĺňať pocitom, že je skutočne jeho a že nepatrí nikomu inému. Doteraz sa držal v úzadí a aj pred plesom sa tváril ako neviniatko, ale tej hry už mal naozaj plné zuby. Teraz prišiel na rad otvorený boj o lásku, a on sa mienil biť až do posledného dychu. Tým všetkým sa dosť zásadne líšil od Jamesa. Iste, aj James by bol schopný o Avani bojovať najviac ako by to len šlo, ale zároveň by ju nikdy neobalamutil, nikdy by jej nenahováral niečo, čo nie je pravda. Lenže teraz tu, žiaľ, nestál on, ale práve Zacharias. Človek, ktorý taktiež miloval Avani. Človek, ktorý by sa vzdal čohokoľvek len pre jeden bozk.

Práve pre ten, ktorý sa mu chystala dať.

Nevedela, prečo to robí. Len niekde v hĺbke srdca cítila, že by to z akéhosi dôvodu mala urobiť. Ktovie či tým dôvodom bola láska k Zachariasovi. Každopádne sa k nemu o krôčik priblížila, možno aj o dva a on tiež nezaháľal. Jeho cieľ bol priam na dosah a on nemienil sa od neho oddeliť. Potreboval cítiť jej dych na tvári, potreboval cítiť jej pery spojené s tými jeho. Potreboval ju ako celok a potreboval to všetko aj napriek tomu, že veľmi dobre vedel, že bez tej straty pamäte by sa jeho sny nikdy nemohli stať skutočnosťou.

Ani jeden z nich netušil, že v momente, ako skutočne spojili svoje pery do jedného celku takto v Nemocničnom krídle, ich niekto spoza polootvorených dverí sleduje, a že mu tým činom definitívne zlomili srdce na miliardu drobných kúskov.