Tie hodiny od ráno do večera ubehli tak rýchlo, až sa James nestihol ani spamätať. Pravda bola taká, že by v tento deň najradšej ani neexistoval. Už od rána sa všetko sralo. Áno, sralo. Všetko bolo zlé, až príliš zlé. Najskôr akoby vstal z postele ľavou nohou, takmer sa zabil za schodoch vedúcich do klubovne, keď po nich utekal a šmykol sa. Následne ten bozk pod imelom vo Veľkej sieni, ktorý mali možnosť uzrieť snáď všetci žijúci pod strechou gigantického hradu a teraz ten ples. Ešte ani nenastal a James ho už z duše nenávidel.

Nechcel sa ho zúčastniť. Najradšej by ostal ležať na posteli vo svojej izbe, zaspal by a zobudil sa... hm, ráno pred odchodom domov. Na svoju rodinu a Vianoce strávené v Brlohu sa už veľmi tešil. Žiaľ, tých vecí, na ktoré sa netešil vôbec, bolo omnoho viac. Netešil sa na ples, na neustále tance, na pohľady mnohých párov očí usmernených na neho a na jeho partnerku. No najviac zo všetkého sa netešil na stretnutie s Avani, ktorej by sa nemohol ani pozrieť do očí. Už dvakrát ho prichytila pri bozku s inou, a pritom práve ona bola jediným dievčaťom pod slnkom, ktoré by chcel James Sirius Potter bozkávať.

„Džej-Džej, ideme?" opýtal sa Fred svojho najlepšieho priateľa, ktorý si práve v tej istej sekunde pred zrkadlom v kúpeľni uviazal kravatu a upravil si ju tak, aby bola dokonalá. Pod tým smokingom a kravatou a tým všetkým sa skrýval jeden veľký úbožiak, ktorý ani nevie nabrať dostatok odvahy k tomu, aby pozval dievča svojich snov na ples či do Rokvillu. Nevie jej povedať, čo k nej cíti a že je jedinou ženou objavujúcou sa v jeho snoch. Mnohí by mohlo povedať, že je len naivným dieťaťom a že ani za svet ešte nemôže vedieť, o čom je láska, ale on to vedel. Zistil to zakaždým, keď sa pozrel na prekrásnu tmavovlásku s pleťou ako horká čokoláda. Kiežby aspoň ich vzťah nebol miestami tak veľmi horký...

„Jasnačka, už idem," odvetil James Sirius a napokon to sám pred zrkadlom vzdal. Lepšie to už nemohlo byť.

Predtým, ako sa mal dostaviť do Veľkej siene, mal ísť ešte do podzemia pre svoju partnerku. Bolo mu zle už len pri pomyslení na tie všetky schody, ktoré ho čakali po ceste za tým otrasným plesom. Najradšej by vzal metlu spod postele a všetko to vybavil na nej. Lenže to nemohol, nemohol...

„Vieš čo? Ja už asi pôjdem, lebo Hope ma už určite čaká dole a ja nechcem-"

„Len choď," riekol mu James a ukázal mu rukou na dvere, nech sa už prace za svojou láskou. Jediným človekom, ktorý vedel o novovzniknutom vzťahu medzi Fredom a Hope bol práve James. Sľúbil, že to nikomu nepovie a zatiaľ svoj sľub poctivo plnil a mienil v tom pokračovať i naďalej. Nemal by to prečo niekomu oznamovať. Nech si to oznamujú oni sami až budú pripravení. Dovtedy to bude veľkým tajomstvom medzi nimi troma.

„Okej, vidíme sa," riekol Fred napokon. Posledné, čo James uvidel prv, než sa vytratil za dverami, bol jeho typický úškrn. I James sa musel pousmiať. To šťastie svojmu najlepšiemu kamarátovi veľmi prial. Aspoň nech je on šťastný, keď sám James mal s dievčatami len samé starosti. Jediné, čo si sľúbil bolo, že si s Avani dnes aspoň raz zatancuje. Nevedel ešte, ako sa k nej má chovať, ale rozhodol sa pre normálne chovanie a prípadný rozhovor po plese. Nechcel jej kaziť tento večer. Dosť bolo, že ho mal pokazený on sám.

Napokon sa i James pobral dole do klubovne, kde sa zbytočne nezdržiaval. Čakala ho ešte dlhá cesta do toho, aby sa stal oficiálnym účastníkom vianočného plesu. Jeho posledného na Rokforte. Zdalo sa to neuveriteľné, ale bolo tomu tak. Celé toho študentské dobrodružstvo sa malo o pár mesiacov skončiť a on sa následne mal stať dospelým mužom, pracujúcim mužom, nie chlapcom, nie Záškodníkom, nie chalanom, ktorý lámal ženské srdcia jeho prostým nezáujmom. Vždy dievčaťom jeho snov bola Avani. Vždy a navždy. Vždy.

Merlin, veď mohol mať toľko dievčat, ale žiadna nebola ňou. Žiadna nemala pleť ako lahodná čokoláda, tmavé kučeravé vlasy, veľké hnedé oči, krásnu vysokú postavu, ktorá bola len o pár centimetrov nižšia ako tá jeho. Žiadna nebola ona, žiadna nenosila jej meno. Len ona, len ona jediná. Avani Zabiniová.

So svojimi myšlienkami sa dostavil ku slizolinskému internátu, no nevedel heslo, a tak sa nemal ako dostať dnu. To však ani nemusel, pretože zakrátko po jeho príchode sa pred ním objavila Jessica v prekrásnych bordových šatách s rozparkom pri ľavej nohe a krásnym srdcovým výstrihom, ktorý však nepôsobil pohoršujúco. Vyzerala veľmi sexi, ale zároveň monumentálne, ako kráľovná. Dokonalosť dokonalosti. Jamesovi sa páčila, ale stále to nebolo ono. Stále to nebola Avani Zabiniová.

„Vyzeráš naozaj pôvabne, Jess," sám nevedel, prečo ju tak nazval, prečo odrazu používal nejaký doteraz pre neho celkom neznámy druh prezývky pre toto dievča, no lichotil jej z dôvodu slušnosti, no aj preto, že to bola jednoducho pravda. Jessica vyzerala naozaj skvelo. Avšak to povestné ale sa tam stále nachádzalo.

Cez cestu do Veľkej siene toho veľa neprehovorili. Vlastne, okrem prejavu jej vďaky sa nerozprávali už vôbec. Mlčky dokráčali pred vchod do Veľkej siene, kde sa to už hemžilo ľuďmi. James ihneď začal hľadať svojho najlepšieho priateľa, a toho zakrátko našiel tancovať na tanečnom parkete s jeho parnetkou Hope Gerardovou. James najskôr nemal ani potuchy, ktorý stôl obsadili, no následne zbadal svoju jedinú sestru, ktorú mimochodom ešte stále považoval za malú, sedieť v spoločnosti Lorcana Scamandera za stolom a Jamesovi ihneď doplo, že tam bude ich miesto, ktoré bolo presne vyhradené pre šiestich ľudí, čiže tri páry. Tmavovlasý siedmak nemal ani potuchy, kde by sa mal ocitať jeho brat, no zaumenil si, že ho v nejakej voľnej chvíľke nájde. Rovnako ako mu bolo treba nájsť Avani. Práve nej chcel venovať svoj posledný tanec na Rokforte. Tak to cítil, tak to jednoducho malo byť.

„Zatancujeme si?" spýtala sa Jessica v okamihu, ako si svoju kabelku položila na stoličku. James sa ani nestačil napiť minerálky a už ho jeho partnerka ťahala na parket. So všetkou pravdepodobnosťou zmeškali prvý tanec prefektov a taktiež aj príhovor riaditeľky, ale James bol i svojím spôsobom rád, pretože tu chcel byť čo najkratšie by sa dalo.

„James, ja-" začala rozprávať Jessica a celkovo sa počuli naozaj mizerne popri hlasitej hudbe, ale James ju ani nemienil nechať dorozprávať.

„Jessica," ako prvé ju oslovil a ona vedela, že jeho slová nebudú smerovať vcelku pekným smerom. „Neviem, čo si si to zaumenila, ale tým dvom bozkom, najskôr tomu v Rokville a i dnes tomu pod imelom, naozaj nechápem. Áno sme tu spolu na plese ako partneri, ale ja o teba jednoducho nemám záujem. Nikdy som nemal. Iste, si krásne dievča a dnes ešte o mnohokrát viac, ale ja ťa nemôžem ľúbiť," hovoril jej úprimne. Nechcel jej totiž klamať. Jessica mu prišla ako celkom v pohode baba, len tými dvoma bozkami ho vážne zaskočila. Tie, úprimne, vôbec nečakal a myslel si, a vskutku dobre, že to nečakali ani iní ľudia na Rokforte.

„Je v tom iná, však?"

James nemal čo a ani prečo zapierať. Prikývol a následne sa pozrel úplne mimo Jessicy. Hľadal ju. Jeho jedinú. Jediné dievča ovládajúce jeho srdce.

„Fajn," urazila sa Jessica a drgla do Jamesa, ktorého následne prinútila odstúpiť od nej.

Kráska v bordových šatách, ktoré už len svojou farbou totálne odporovali jej zaradeniu do slizolinskej fakulty, sa vydala k stolu, ktorý zdieľala s Jamesovou sestrou a ostatnými jeho priateľmi. Neodišla odtiaľ. Potrebovala sa aspoň trochu upokojiť.

James sa tiež vydal na odchod z parketu, no to by nemohol zahliadnuť Avani, ktorá tancovala so svojím partnerom. Najstarší z detí Harryho a Ginny Potterových nenávidel Zachariasa Smitha mladšieho už len z prostého princípu. Zaujímalo ich jedno a to isté dievča a James si to dobre uvedomoval. Zach bol pre neho hrozba, a to väčšia, než si možno sám uvedomoval.

„Mohol by som si Avani nachvíľu... požičať?" to slovo síce nebolo tým pravým, ale Zach i Avani ho veľmi dobre pochopili. Blondiak najskôr venoval spýtavý pohľad svojej partnerke, no po jej prikývnutí ju pustil a nechal ju unášať sa v Jamesovom zovretí okolo pása.

„Stratil si partnerku?" spýtala sa ho ako prvú vec. Znela chladne, ako keby v skutočnosti nechcela stráviť čo i len sekundu v Jamesovej prítomnosti.

„Ona sa mi stratila sama pred mojimi očami," odpovedal James. „Navyše nemusím hádam po celý večer tancovať len s jediným dievčaťom. Nato je vás tu, na Rokforte, až príliš veľa," poznamenal a následne na ňu žmurkol. Avani už-už mykalo kútikmi úst, ale udržala si svoj kamenný výraz ako pravá herečka. Pokojne by mohli začať dávať čarodejníckych Oscarov a ona by vyhrala hneď prvú cenu v kategórii hlavná ženská úloha.

„A to si narazil práve na mňa?" položila mu ďalšiu z jej narýchlo pripravených otázok.

„Takpovediac," mykol plecami a uškrnul sa. „Avani, chcel som ti len vysvetliť ten Rokville a ten dnešný bozk s Jessicou pod imelom. Ja-"

„Načo?" ani ho nenechala dohovoriť. „Načo, James?" opäť mu kládla otázky a jeho bolelo ich čo i len počúvať, nieto na ne ešte aj odpovedať. „Nemáš mi čo vysvetľovať. Či to všetkým tvojim priateľom chodíš vysvetľovať každý bozk, čo sa udial medzi tebou a Jessicou, či prípadne akýkomkoľvek iným dievčaťom? Sme predsa priatelia, ak si dobre spomínam. Sme nimi, nie?"

James ostal na moment zaskočený jej otázkou, no napokon sa zmohol len na prosté prikývnutie.

„No tak vidíš. Nie si povinný mi nič vysvetľovať. Ja ti ten vzťah prajem. Jessica je naozaj pekné dievča a rozhodne aj milé. Takže ak ma teraz ospravedlníš, ja idem za svojim partnerom a ty choď radšej za svojou partnerkou, pretože je dosť neslušné, keď ju necháš sedieť na stoličke a nudiť sa, zatiaľ čo ty sa ťaháš po parkete s iným dievčaťom," prehovorila mu do duše a skôr, než stihol čokoľvek odvetiť, sa už stratila v dave ľudí ako vietor. Ako keby bola celkom neviditeľná. Ako vzduch...

Jamesovi teda neostávalo nič iné, len sa vrátiť ku svojej partnerke, ktorá naozaj ešte stále sedela za stolom pre šiestich. James momentálne na tanec nemal náladu, no aspoň si k Jessice prisadol.

„Avani Zabiniová? Vskutku dobrý vkus," poznamenala Jessica ironicky. James na ňu zostal iba prekvapene zazerať, avšak ona bola v tomto momente až príliš porobná Avani. Skôr, ako stihol niečo povedať, sa dakde stratila a napokon on bol tým, kto ostal na plese opustený.