Dvojposchodový dom pri centre Londýna bol možno ako-tak plný ľudí, ale i tak bol prázdny. Chýbali mu totiž dvaja obyvatelia. Človek nemusí byť múdry, aby uhádol, že to súvisí práve s Rokfortom. Dve najstaršie deti ženy Sarah Gerardovej a jej muža Ricka boli práve na Rokforte. Dcéra Hope navštevovala už piaty ročník a jej syn Oliver nastúpil na Rokfort o rok neskôr. No i tak mala doma ešte jedno dieťa, jej zlatého Jacoba. Keď sa dozvedela po tých všetkých uplynutých rokoch, že je opäť tehotná, veľmi sa bála, že nezvládne byť zas matkou tak malého dieťaťa, ale napokon všetko bolo v poriadku.

Ubehol už deň od toho, kedy rodičia troch detí dostali list od jedinej dcéry - Hope. Sarah si ho už niekoľkokrát prečítala, ale všetko chcela prebrať so svojím manželom, ktorý sa včera vrátil z práce o čosi neskôr ako obvykle a takmer ihneď zaspal. No dnes bol nový deň a naskytla sa nová šanca prebrať jednu očividne vážnejšiu vec.

„Zlatko?" oslovila Sarah svojho manžela, ktorý si akurát nalieval tekvicový džús do pohára. Miloval ten nápoj, zatiaľ čo jeho manžela ho z duše nenávidela. Bola vychovávaná ako mukel, do nástupu na Rokfort nebola zasvätená do čarodejníckych tradícii a už vôbec nemala príležitosť ochutnávať jedlá pripravované čarodejníkmi. A keď nadišli jej študentské časy na Rokforte, nemohla si pomôcť. 

„Áno?"

„Včera Hope doručila list," oznámila mu. Áno, jej sova sa volala rovnako ako jej syn. Pre mnohých bolo možno zvláštne predstaviť si, že pomenovala svojho syna po sove, ktorú má už od začiatku jej štúdii na Rokforte, ale ona na to mala svoj dôvod. Jej patronus bol sova a ona cítila, že bude správne, keď svojmu synovi dá také meno. Navyše i dedko jej manžela sa volal Oliver.

Náhody očividne naozaj neexistujú.

„Prečítaš mi ho?" opýtal sa Rick svojej manželky a prešiel ku nej. Zozadu ju objal okolo krku, no jemne, aby jej náhodou nespôsobil nejaké problémy s dýchaním. Sarah schytila list do rúk a začala čítať:

„Moji milovaní rodičia,

Rokfort je čím ďalej, tým lepší. A to nielen kvôli tomu, že máme Teddyho za profesora (a ide mu to naozaj skvelo), ale aj preto, že je... proste všetko je tak, ako má byť.

Áno, mami, James usporiadal párty a vraj mu zato McGonagallová niečo aj hovorila, ale neviem, či sú to len obyčajné fámy alebo je to aj pravda.

Neboj sa, Oliver žije a je v poriadku. Síce mi lezie na nervy, ale ako by aj nemohol, však?"

Sarah sa na moment zastavila v čítaní a musela sa zasmiať. Dobre vedela, že Hope s Oliverom mali veľmi radi škádlenie, no občas to už preháňali a vtedy jej neznesiteľne liezli na nervy. Ale stále to boli jej deti. Deti, ktoré milovala celým svojím srdcom a bez ktorých si rozhodne nevedela viac predstaviť svoj život.

Ona prežila detstvo s bratom, lenže to sa skončilo až príliš skoro. Prežila ho s rodičmi a s bratom a až po rokoch zistila, že celá jej rodina bola jedna veľká lož.

„Oni sa nikdy nepoučia, však?"

„Ako keby si nepoznala naše deti, Sar," odveril Rick a následne ju pobozkal do vlasov. Ona to milovala a on to vedel. Rád jej robil radosť. Bolesti si navzájom spôsobili v minulosti už dosť. „Sami sme sa doťahovali, kým sme pochopili, že už nie sme deťmi a že to už nemá význam. Oni sú však tými deťmi stále a možno je to tak lepšie," mykol plecami a jeho pohľad sa premiestnil na gauč umiestnený v obýbačke prepojenej s kuchyňou, kde dvaja manželia sedeli. Na ňom sedel osemročný Jacob, ktorý čítal akúsi detskú knihu o vlkoch. Miloval ich a Sarah vedela, po kom to má. Predsa po nej.

„Áno, to viem," prikývla a pousmiala sa. Často ju prenasledovali spomienky na minulosť. Tie zlé, no i tie dobré. „Viem, že medzi nimi to je len také detské doťahovanie, no zároveň chcem, aby sa Hope správala aspoň trošku dospelo a dozerala na svojho brata."

„Zlatko, Oliver chodí len do o rok nižšieho ročníka," pripomenul Rick svojej žene, ako keby mala na tento fakt zabudnúť.

„Áno, ja viem, ale-"

„Nie je žiadne ale, Sar," pohladil ju jemne po pleci. „Zober si, aká si ty bola vo svojom štvrtom ročníku. Akí sme boli obaja," zaspomínal aj on. Ten ročník miloval i nenávidel zo všetkých najviac. Získal i stratil všetko.

„Nemôžeš predsa môj život porovnávať so životom nášho syna, dcéry, jednoducho našich detí," namietala Sarah a odrazu sa ocitla manželovi zoči-voči. „Oni ani zďaleka nezažili to, čo ja, a ani by som to pre nich nechcela."

Sarah bola rozrušená a on to na nej jasne videl. Ako keby mala na hlave postavený dajaký maják naznačujúci prosbu o pomoc. On však vedel, čo robiť, a aj preto si svoju ženu pritiahol do náručia. „Počúvaj, láska," milo ju oslovil a hovoril trochu tichšie, aby ju vážne upokojil a zároveň aj preto, aby nevyvolal príliš veľa pozornosti u Jacoba, ich najmladšieho syna. „Všetko bude v poriadku, naozaj sa nemáš čoho obávať. My v Oliverovom veku sme už spolu chodili," pripomenul jej a v hlavách oboch z manželov sa premietli spomienky podobnej tejto. Ako spolu stáli v chrabromilskej klubovni a potichu sa objímali, rozprávali, jednoducho venovali jeden druhému.

„Myslíš si snáď, že Oliver má nejakú frajerku?" spýtavo sa Sarah pozrela na Ricka a nadvihla obočie. Vôbec si doposiaľ nevedela predstaviť, že by jej prvorodený syn mal mať už priateľku, zato pri Hope...

„Netuším, ale neviem, čo je s našou dcérou," poznamenal Rick a Sarah ho mierne nepochopila. Vlastne... vôbec ho nepochopila. Nemala ani len potuchy, kam svojimi slovami mieril a čo nimi vlastne myslel.

„Čo by s ňou malo byť?"

„Veď si všimni, ako píše. Akým spôsobom sa správa, keď je doma. Ako reaguje, keď sme na spoločnej rodinnej oslave s Weasleyovami a ostatnými a vidí Freda či keď o ňom padne reč," jednoznačne narážal na to, že Hope sa o Freda akosi veľmi zaujíma. Rozhodne bol toho názoru, že sa jeho dcérenka zamilovala.

„Vieš veľmi dobre, že si neželám pre Hope nikoho iného, ako Freda," pripomenula mu a on prikývol. Už sa o tom rozprávali vážne mnohokrát. „Jednoducho keď sa pozriem na ich dvoch, vidím to, čo-"

„Čo malo byť v minulosti tvoje, no osud to chcel inak," dokončil aj za ňu a ona na neho vážne pozrela.

Najskôr nevedela, čo povedať. Stratila slová skôr, než ich vôbec stihla nájsť. Nostalgia bolela, a bolela veľmi. Strata, ktorú utrpela pri druhej čarodejníckej vojne bola väčšia, než si ktokoľvek vedel predstaviť.

„Nechcem, aby si si myslel, že nemilujem teba a našu rodinu," riekla mu zronene a mala čo robiť, aby sa nerozplakala.

„To som si nikdy ani nemyslel," pokrútil hlavou a pritiahol si svoju ženu bližšie k sebe. Cítil jej teplý dych na tvári a v momentoch, akým bol aj tento, sa do nej zamilovával ešte viac. „Viem, že ma miluješ a že miluješ aj naše deti, ale strata je strata a ja ti rozumiem. Bol som tam, Sarah, tam na Astronomickej veži, keď si ležala na zemi úplne bez života a ja som ťa niesol do Veľkej siene s vedomím, že si mŕtva. Položil som ťa vedľa neho a-"

„A teraz ja stojím priamo pred tebou a držím ťa za ruku, lebo to tak proste malo byť," tentokrát prerušila ona neho a následne ho sladko pobozkala. „Milujem ťa, Rick Gerard, a je len otázkou času, kedy naša dcéra zistí, že i do jej života sa zaplietla láska," poznamenala Sarah a do rúk opäť vzala list písaný jej dcérou.

„V škole sa bude o pár dní konať školský ples a ja vám musím povedať, že ma Fred pozval. Teším sa z toho, že nepôjdem sama a že pôjdem s niekym, koho dobre poznám, ale zároveň je to pre mňa také... no, čudné. Neviem si pomôcť, no zároveň neviem, prečo tomu tak je.

Majte sa doma pekne a nezabudnite pozdraviť môjho milovaného krpca.

Posielam milión bozkov.

Hope

PS: zoberte krpcovi tú knihu o vlkoch, konečne, veď sa na nej čoskoro stane závislým!"

Sarah sa zasmiala a spolu s ňou i jej manžel. Následne sa obaja pozreli smerom na ich spoločného syna, ktorý bol do tej knihy naozaj zahĺbený viac, než by bolo treba. No na tom nezáležalo. Hlavné bolo, že dvaja ľudia, ktorí si prešli nielen rozchodom, ale aj mnohými ešte ťažšími nástrahami boli tu, spolu v objatí a mali tri krásne deti, ktoré nadovšetko milovali.

„Kedy naša Hope príde asi na to, prečo jej z Fredovho pozvania na ples rozhodená?" opýtal sa Rick, zatiaľ čo svoju manželku objímal zozadu okolo pása.

„Myslím, že to dlho nepotrvá. Fred je ako jeho strýko. Ľahko dokáže ženu presvedčiť o tom, že ho nejde nemilovať."

Vitajte pri ďalšej, tentokrát jubilejnej kapitolke. Viem, že niektorí z vás príbeh Daring bitten witch nečítali a že ani neviete, kto vlastne Sarah a Rick sú a čo sa za príbehom ich lásky skrýva, ale možno je tomu aj dobre :D :D každopádne táto kapitola sa odohrávala ešte v čase, kedy Fred a Hope spolu neboli ;)