Prechádzku v Rokville neabsolvovali len Avani so Zachom a James so svojou budúcou partnerkou, ktorou bola napokon spolužiačka Albusa Severusa menom Jessica O'Connelová, pôvodom dieťa muklov. No vďaka svojmu charakteru sa dostala do Slizolinu, kde sa jej mimoriadne darilo. Jessica bola naozaj milé dievča, ktoré vedelo, čo chce a vedelo si ísť za svojím cieľom. Okrem mimoriadnych študijných výsledkov bola aj skvelou hráčkou metlobalu na poste triafačky. James by si nedovolil povedať, že je škaredá a jemu celkovo nesympatická, ale nebola Avani. Na ňu sa v jeho očiach nemôže dotiahnuť nikto a nikdy.

Jamesov najlepší priateľ Fred Weasley sa prechádzal po Rokville po boku dievčaťa, ktoré miloval viac ako svoj život - Hope Gerardovou. Stále nemohol uveriť tomu, že prijala jeho pozvanie na ples. Pripadalo mu to ako sen, no už splnený sen. Nevedel sa dočkať nadchádzajúceho plesu a Hope taktiež nie.

„Smiem sa spýtať, akej farby plánuješ mať šaty na ples?" spýtal sa Fred o dva roky mladšej tmavovlásky. Tá vyzerala ako jej mama za mlada, len oči mala po otcovi. A aj jeho nos, tak jej aspoň zvykli ľudia vravieť.

Hope sa usmiala. Fred jej prišiel neuveriteľne pozorný a milý. Ako pravý gentleman. „Bledo-oranžové. Skôr také marhuľové," odpovedala mu a ona dobre vedela, prečo sa pýta. Chcel si totiž zaobstarať vhodnú kravatu, aby k sebe na plese ladili ako pár.

„Božský výber," pochválil ju Fred a Hope mala čo robiť, aby sa nečervenala ako paprika.

„Vďaka," venovala mu krásny úsmev, po ktorom sa Fredovi rozbúšilo srdce ako o závod.

Chcel sa jej priznať s tým, že ju ľúbi. Už ho totiž unavovalo tváriť sa, že k nej nič necíti, keď opak bol úplne, ale že úplne inde. Potreboval to zo seba dostať a potreboval vedieť, ako je na tom Hope so svojimi citmi. Áno, síce spolu tancovali na Jamesovej párty a síce prijala jeho pozvanie na ples, no to ešte o ničom nezodpovedalo. Nemusela ho ľúbiť. Nemusela ho mať rada o čosi viac. Mohla ho mať rada len ako rodinu. Veď spolu prakticky vyrastali, už od malička.

„Hope, ja-" konečne nabral dostatok odvahy na to, aby jej povedal o všetkých svojich citov, a bol by to aj urobil, keby ho nebola prerušila. A bolo by to úplne obyčajné prerušenie s prstom priloženým k jeho perám, keby na ne následne nepriložila tie svoje.

Bozkávali sa jemne, romanticky, precítene. Ich láska sa konečne prejavila naplno. Fred pomocou bozkov od Hope zistil, že jeho láska rozhodne nebola jednostranná. Teraz to pochopil.

Rozhodol sa, že mu je jedno, kto je jeho krstnou mamou. Že Hope je jej dcérou. Že by ju možno nemal milovať. Rozhodol sa, že ju bude milovať pokojne aj do smrti, ak bude treba, ak bude môcť.

Chvíľu im trvalo, kým sa od seba oddelili. Za ten čas ich videlo mnoho ľudí, ktorí sa len nechápavo prizerali na to, čo sa tam deje. Láska však nie je hra.

„Čo bude s nami?" šepla Hope, zatiaľ čo on ju držal okolo pása.

Freda táto otázka trochu zarazila, pretože nevedel, ako na ňu odpovedať. Tiež netušil, čo s nimi bude, no bol by rád, aby boli čosi viac než len priatelia či kvázi rodinní príslušníci.

„Ja neviem, Hope, ale rozhodne sa nechcem už viac tváriť, že si mi ľahostajná. Pretože nie si. Už dávno nie. Nebaví ma pozerať sa na teba takmer pomedzi prsty. Nebaví ma nevšímať si ťa, ignorovať, tváriť sa, že sme len kamaráti, lebo pravda je taká, že nielen teraz mi tlčie srdce ako o závod, ale v podstate stále, keď ťa mám na očiach," trošku sa rozrozprával. Hovoril pravdu, jeho slová mu šli od srdca a on sa konečne vyspovedal pred správnou osobou.

Hope chlapca, ktorého úprimne ľúbila viac, ako kohokoľvek na svete, pohladila po líci. Veľmi dobre sa jej počúvali jeho krásne slová plné lásky, ktorú k nej Fred cítil. „Tiež neviem, ale ani ja nechcem byť bez teba," pokrútila hlavou a slzy sa jej zbiehali do očí. V podstate im vôbec nič nebránilo v tom, aby boli spolu, len si to naivne mysleli. „Lily mi mnohokrát hovorila, aby som si konečne priznala, že k tebe niečo cítim, no ja som jej to vždy vyvracala. Snažila som sa uveriť tomu, že to tak nie je, ale nešlo to. Čoraz viac som na teba myslela pred zaspatím, čoraz viac som si želala, aby som ťa stretla v klubovni, na chodbe či vo Veľkej sieni. A po tom večierku v klubovni, keď sme spolu tancovali... Bola som definitívne stratená," priznala sa mu a sklonila hlavu. No dlho tak nezotrvala, pretože Fred jej bradu chytil pomedzi prsty a nežne ju donútil, aby sa na neho pozrela.

Zadíval sa do jej zelených očí, ktoré zdedila po svojom otcovi a teraz sa práve on cítil definitívne stratený. Následne ju pohladil po líci. Mala tak jemnú pleť, až trpel núdzou dotýkať sa jej stále.

Mnohí ľudia hovoria, že ľudia v tak mladom veku ešte nemôžu vedieť, čo znamená slovo láska a ako s ňou treba narábať. Ako ju získať a ako si ju chraniť. Lenže Fred bol vyspelým mladým mužom, ktorý bol už príliš dlho zamilovaný nato, aby nevedel, čo je to láska a o čom vlastne je. Iba pri obyčajnom pohľade na Hope, ktorý v skutočnosti rozhodne obyčajným nebol, sa utvrdzoval v tom, že pred ním stojí láska jeho života, za ktorú by obetoval pokojne i svoj vlastný život.

„Jedinej veci, ktorej sa bojím, je Sarah, tvoja mama," priznal sa Fred a Hope sa na neho zvláštne pozrela. „Bojím sa, že nepríjme fakt, že ťa ľúbim, že pre mňa neexistuje žiadna ďalšia, že-"

„Ty ma... ľúbiš?" prerušila ho Hope, totálne bez dychu. Dívala sa na chlapca pred sebou prekvapeným a zároveň úplne zamilovaným pohľadom.

„Merlin, Hope, samozrejme, že ťa ľúbim!" vyhlásil Fred až frustrovaným hlasom, pretože mal dojem, že láska, ktorú k nej cítil, mala tendenciu človeka až zničiť, zdevastovať, položiť na kolená, umučiť v priamom prenose. „Ľúbim ťa tak veľmi, až to nie je pekné. Každýkrát, čo sa na teba pozriem, sa len viac a viac uisťujem v tom, že to tak je. Bez teba by môj život naozaj nedával zmysel. Možno ti tieto slová prídu hlúpe, možno si budeš myslieť, že klamem, ale ver mi, nikdy som nič nemyslel vážnejšie ako toto," dopovedal a mal sto chutí zdupkať. Chcel sa niekde zahrabať za to, že priznal pravdu pred ňou samotnou, ale na druhej strane ju o to viac chcel pobozkať a presvedčiť ju o pravdivosti každého slova, ktoré vypustil z úst.

Hope to dlho nevydržala. Nevydržala dlho vstrebávať jeho slová bez toho, aby urobila to, čo chcela najviac urobiť. Fred sa ani nestihol nadýchnuť a už mal jej ruku ovinutú okolo krku a jej pery priložené k tým svojim vo viac, ako len vášnivom bozku.

Láska býva často nevyspitateľná. Človek ju v sebe môže ukrývať naozaj dlho, niesť ju len vo svojom srdci, a napokon sa stane, že vypláva na povrch v čase, kedy to daný zamilovanec vôbec nečaká. Fred to rozhodne nečakal, a Hope taktiež nie. O to viac sa ich láska ale stala silnejšou, skutočnejšou.

„Ja by som sa mojej mamy až tak nebála," povedala Hope zatiaľ čo naberala kyslík do pľúc, ktorý jej počas bozkávanie došiel. „Až teraz som pochopila, kam tie jej ustavičné narážky na teba smerovali. Vždy očakávala, že skončíme spolu. Aspoň si to myslím," premýšľala nad tým, ako jej mama zvykla hovoriť, že Fred bol veľmi pozorný, keď jej podržal dvere alebo že Fred bol veľmi milý, že jej kúpil taký pekný darček k narodeninám a podobne. Vždy to bol Fred a žena menom Sarah Gerardová to vždy vedela.

Vždy. Práve za to, že jej údajná pravá láska sa napokon stvorila do ozajstnej, len pri iných osobách, pri celkom inej generácii.