Písala sa druhá polovica predposledného mesiaca v roku, keď do Rokfortu zavítal vojnový hrdina, muž, ktorý zvládol prekonať takmer hocijakú prekážku, bojovník so silou premôcť aj toho najväčšieho nepriateľa, no najmä súčasný auror, manžel a otec troch detí - Harry James Potter. O jeho príchode sa vravelo už zopár dní, ale najväčšia vrava sa strhla v jedno ráno vo Veľkej sieni, v ktorej za profesorským stolom sedel aj on sám a raňajkoval výborné jedlo urobené rukami domácich škriatkov. Tí najmä po vojne dostali príležitosť dostať platenú prácu a domov, kde mohli spoločne žiť.

„Vedel si, že tvoj otec príde?" pýtal sa Jamesa snáď každý druhý človek pri stole a mladého študenta a talentovaného metlobalistu odpovedanie na tieto trápne otázky už prestávalo baviť. Nikdy nechcel svojho otca nejak špeciálne riešiť. Každý vedel, kto je Harry Potter a čo dosiahol nielen ako auror, ale ešte ako aj študent na Rokforte. A to nie svojimi študijnými výsledkami, ale činmi.

„Nie, a už sa ma na to nepýtajte," odvrkol každému a zasadol si za chrabromilský stôl. Bol zamračený, odporný, nemal chuť s nikým komunikovať. Na Avani ani nepozrel, pretože nechcel, aby ho videla takéhoto. Nie teraz, keď sa naozaj skamarátili a boli spolu za dobre. Konečne sa jeho sen aspoň sčasti naplnil a on si nechcel všetko hneď na začiatku pokaziť. To naozaj nie. Bol trpezlivý a mienil si na všetko pekne krásne počkať. Ak by aj existovala šanca, že sa doňho Avani jedného dňa zamiluje, potom mienil čakať. Nechcel nič uponáhľať.

Na raňajkách sa nezdržal dlho. Práve naopak. Praženicu do seba len nahádzal, zapíjal ju tekvicovým džúsom, a keď dojedol, asi minútu čakal na Freda a potom sa spoločne vydali do chrabromilskej klubovne, aby si zobrali potrebné pomôcky pre dnešný deň.

Hneď prvú hodinu mali mať Obranu proti čiernej mágii, na ktorú im mal ísť Harry prednášať. Snáď po prvýkrát sa James vyslovene na hodinu netešil. Prednášok týkajúcich sa nebezpečia, správneho zaobchádzania s prútikom a podobne si už vypočul viac než dosť. Najradšej by sa ďalšej bezpečne vyhol, no očividne to nebolo možné. Jedine ak by sa naschvál skotúľal zo schodov, ale to akosi nemal v pláne. Najmä nie preto, že sa o pár dní mala začať metlobalová sezóna a on ako kapitán družstva musel byť jednoznačne fit.

Do učebne OPČM prišli medzi poslednými, ale i tak im ostalo voľné dobré miesto na sedenie, v druhej lavici od konca. Tú mali najradšej.

„Fakt sa mi tu nechce byť," úprimne sa priznal James svojmu bratrancovi, ktorý bol zároveň i jeho najlepším priateľom. „Radšej by som aj čistil poháre v Sieni slávy, je mi jedno. Len nech nie som tu," vzdychol si a hlavu si položil na lavicu. Z katedry ho nebolo možné vidieť, ani pokiaľ sedel, a nieto ešte keď ležal, čiže mu nič nehrozilo. A očný kontakt s otcom sa mu naozaj nechcelo udržiavať.

„Verím ti, Džej-Džej, verím," pritakal Fred a zahľadel sa naňho ľútostivým pohľadom.

„Prajem všetkým dobrý deň," zaželal im Harry ihneď potom, ako vstúpil do miestnosti. „Ako už všetci pravdepodobne viete, moje meno je Harry James Potter a dnes som vám prišiel prednášať celkovo o tom, prečo je štúdium tohto predmetu dôležité, aké to je byť aurorom, správnym aurorom a ako čeliť nebezpečenstvu," začal najskôr takým kratším úvodom a všetkých si premeral pohľadom. Svojho syna nezazrel, ale dobre vedel, že sa nachádza v tej istej miestnosti ako on. Vedel tiež, že pre Jamesa to nie je ktovieako úžasné, ale nedalo sa nič robiť. Harry by tiež bol rád len obyčajným mužom, kedysi obyčajným chlapcom a študentom. Lenže osud to chcel inak...

„Ako iste viete, kedysi v čarodejníckom svete panovalo zlo. Do dejín sa zapísali dve čarodejnícke vojny, pričom sa našťastie obe skončili našim víťazstvom. Víťazstvom dobra. Za naše životy padlo mnoho ľudí, hrdinov, ktorí chceli lepší svet pre svoje deti rovnako tak, ako aj my. Jeden veľmi múdry človek mi raz povedal, aby som neľutoval mŕtvych, ale živých. Keď sa nad týmto výrokom spoločne zamyslíme, má veru niečo do seba. Niečo je na ňom pravdivé. Avšak na ľudí, ktorí prispeli k nášmu šťastiu by sa nemalo zabúdať. A rovnako tak by sa nemalo zabúdať na to, že zlo stále v tomto svete existuje. Niekde v jeho útrobách určite áno. A práve preto sa tento predmet stále vyučuje a preto profesia akou je auror ešte stále existuje. I ja sám som jedným z aurorov. Každodenne vyhľadávame stopy smrťožrútov a aj magických tvorov, ktoré sú na slobode a nie sú zavreté za mrežami. Aurori zásadne nezabíjajú. Tí dobrí nie. My, tí na strane dobra, sa nikdy nemôžeme znížiť na úroveň tých, ktorí nám ubližovali, ktorí chladnokrvne zabíjali svojich blízkych. Preto chcem, aby ste sa naučili, že kúzla, ktoré vás pán profesor i vaši predchádzajúci profesori naučili, máte využiť na svoju obranu a na odzbrojenie protivníka. Neodpustiteľné kliatby sa neučíte práve preto, že tie využívali zlí ľudia. Svoju slabosť skrývali za chladnokrvnosť. A to vy nikdy nerobte. Obrana proti čiernej mágii nie je len predmet, kde sa učíte používať kúzla. Je to predmet, kde sa máte stotožniť so samým sebou, s tým, aký naozaj ste a so svojimi vlastnými názormi," rozprával pridlho, avšak nikoho slovami, ktoré vyslovil z úst, neunudil k smrti. Práve naopak. Zaujal ich. Aj Jamesa.

Čiernovlasý siedmak premýšľať. Už neležal na lavici. Díval sa na svojho otca ako na skutočného hrdinu, ktorým bol. Práve teraz si uvedomil, že všetky tie činy, ktoré vykonal, určite neboli len obyčajnými rozprávkami so šťastným koncom. Doteraz si vôbec neuvedomoval, čím všetkým si musel jeho otec prejsť pre to, aby sa dostal tam, kam je teraz. Nikdy nebol obyčajným dieťaťom, chlapcom, mužom. Vždy bol niečím neobyčajný.

...

„Kde je ocko?" spýtal sa drobný James Sirius Potter svojej mamičky, s ktorou momentálne sedel na pohovke u nich doma na Grimmauldovom námestí. Ginny Potterová len pred chvíľou uspala svoju dvojročnú dcérku a i o rok staršieho synčeka, no James nie a nie spať. Neostávalo jej teda nič iné, než otvoriť jeho obľúbenú rozprávkovú knižku a čítať mu. Problém bol len v jedinom. Jamesa očividne viac zaujímali odpovede na jeho otázky ako vymyslené príbehy.

„Pracuje," odvetila synčekovi úprimne a trochu ju zabolelo pri srdci. Nehnevala sa za svojho muža. Vedela, že robí správnu vec, že si zvolil správnu cestu, čo sa týkalo zamestnania. Ale bála sa. Bála sa o jeho život zakaždým, keď jej Harry oznámil, že idú na nejakú misiu. Vždy sa oňho bála. Či ešte na Rokforte alebo aj teraz, v časoch, kedy boli manželmi a mali založenú krásnu rodinku.

„Prečo stále pracuje?" pýtal sa James naďalej, neuvedomujúc si, že Ginny by mu najradšej neodpovedala. Bola to pre ňu až príliš citlivá záležitosť.

„Pretože zachraňuje svet. On je už raz taký. Pracuje, aby nám nehrozilo žiadne nebezpečie. Aby sa nás spoločný príbeh skončil tak šťastne, ako sa končí v týchto rozprávkach," poklopkala prstami po knihe a usmiala sa. „Vieš, tvoj otec odjakživa zachraňoval svet, či chcel alebo aj nie. A to práve hrdinovia robia. Zachraňujú svet pre svojich blízkych i pre druhých, pretože sú dobrosrdeční," Ginny sa drobcovi snažila všetko vysvetliť tak, aby to pochopila. Nechcela nič iné.

„Ocko je hrdina?" James sa zahľadel na Ginny tými svojimi hnedými kukadlami a červenovláska sa naňho žiarivo usmiala.

„Áno, zlatko, tým najväčším z najväčších," odvetila a pomyslela si, že nebolo treba, aby bol hrdinom pre celý svet. Jej bohate stačilo, že bol hrdinom toho ich spoločného.

...

„James, môžem s tebou hovoriť?" Harry oslovil Jamesa skôr, ako stihol zmiznúť z učebne Obrany proti čiernej mágii. Práve tu Jamesa pred pár dňami nachytala s Teddym, ako sa rozprávajú a potom mu dohováral, aby už žiadnu oslavu pred ňou nezatajoval, takže aj z tohto prichádzajúceho rozhovoru mám trochu obavy.

„Tá tvoja prednáška bola fakt pôsobivá," pochválil ho James.

„Ďakujem pekne," zavďačil sa,„ale nezavolal som ťa k sebe preto, aby si mi skladal poklony. Chcem sa s tebou porozprávať ako otec so synom," Harry mu povedal o svojich plánoch, ktoré však jeho syna mierne zaskočili.„Neboj sa, nebudem ťa dlho zdržovať, viem, že o pár minút sa ti začína druhá hodina."

„Fajn," prikývol James na súhlas. Chcel vedieť, o čom s ním chce otec hovoriť.„O čo teda ide?"

„Počul som o tvojom večierku," Harry išiel na rovinu, ale nielen kvôli tomuto sa Jamesovi táto konverzácia prestala páčiť hneď na začiatku. Nepotreboval počuť žiadne kázania o tom, že "súkromné" párty nie sú vítané, najmä nie pre takmer dospelého človeka, ktorý sa už má správať na nejakej úrovni. Najmä keď je Chrabromilčan.

„Áno, usporiadal som ju. A čo, je v tom nejaký špeciálny problém?" pýtal sa drzo, ako hulvát, ale Harry sa naňho nemienil hnevať, nie dnes. Vlastne ho chápal. On nikdy žiaden večierok v klubovni neusporiadal, pretože za svojich školských čias mal celkom iné povinnosti. Preto bol rád, že aspoň James si život študenta užíva naplno.

„Ak ti mám úprimne a bez klamstiev povedať, nie je v tom vôbec žiaden problém. Páči sa mi, že si usporiadal práve takýto večierok, párty pre siedmakov, aby ste mohli osláviť začiatok svojho posledného roka na Rokforte. Som naozaj rád, pretože si možno ani nevieš predstaviť, akoby som sa ja sám počas svojho študentstva dožil takej oslavy. Lenže ja som svoj posledný ročník strávil v stane honbou za horcruxmi, ktoré som musel zničiť. Nikdy som nebol normálnym študentom, a preto som fakt rád, že aspoň ty ním si. Byť normálnym je skvelá vec, James," rozprával mu veľmi pekne, samé pozitívne veci, ktoré Jamesa úprimne prekvapili.

„Nebudem sa tváriť, že ma tvoje slová neprekvapili, tati, pretože by som klamal," povedal James pravdivo, bez akýchkoľvek klamstiev.

„Ale chcem sa ťa niečo opýtať."

„Čo také?"

„Prečo si pozval aj nejakých piatakov či šiestakov? Najmä teda dievčatá? Hope, Lily, Avani, tú Rosiinu najlepšiu kamarátku," začal vymenúvať, a Jamesa trhlo pri vypočutí Avaninho mena.

„Chcel som, aby sa aj oni zabavili," povedal James a jeho slová vyzneli ozaj úplne odveci.

„Nebude to skôr tak, že si sa zamiloval?" spýtal sa otec svojho syna v nádeji, že ich rozhovor bude aj naďalej úprimný a bez klamstiev.

„A do koho? Do Lily?" James sa nasilu zasmial, ale Harry naňho len ostal hľadieť spoza okuliarov.

„Ty veľmi dobre vieš, koho mám na mysli, James. Láska nie je hanba. Nikdy nebola. Pokiaľ Avani ľúbiš, získaj ju. Choď si za svojím srdcom, James, pretože láska je to najcennejšie, čo človek môže získať. Tvoja mama na mňa čakala veľmi dlho. Nečakaj a nenechaj ani ju čakať na to, aby sa stala konečne ozaj milovanou," potľapkal syna po pleci a povzbudivo sa naňho usmial. Následne sa Harry otočil synovi chrbtom, pobalil si do svojej aktovky všetky veci, ktoré si vyložil na katedru a poslednýkrát sa pozrel na svojho syna. „Maj sa, synček," pozdravil ho a Harry Potter sa za pár sekúnd stratil za dverami učebne OPČM.