Od večierka v chrabromilskej klubovni ubehol už necelý týždeň, a odvtedy sa Avani vyhýbala Jamesovi najviac, ako len mohla. Stále akosi nevedela vstrebať to, čo vtedy videla. Robilo sa jej zle už len pri pomyslení, že pil, že do seba lial tekutinu, ktorá už stihla zničiť jej otca. Nikdy by nedovolila, aby alkohol zničil niekoho, koho pozná, koho má možno aj rada. Ale na druhej strane ani nevedela, či Jamesa má vôbec rada... Iste, bavila sa s ním viac, ako doteraz, ale podľa nej sa k žiadnemu extra priateľstvu neschyľovalo. Ona bola príliš introvertná a on príliš extrovertný, čo sa naplno prejavilo na párty, ktorú sám James organizoval.

Dievča s pleťou ako čokoláda práve smerovala z hodiny Herbológie, ktorú mala s jej najobľúbenejším profesorom Longbottomom a po jej boku kráčali jej dvaja najlepší priatelia - Rose a Scorpius, ktorí sa držali za ruky. Tvorili ozaj krásny pár a Avani za nich nemohla byť šťastnejšia. Práve Herbológiu máva Bystrohlav spolu so Slizolinom, a možno aj preto má tieto hodiny Avani tak rada. Spory medzi Slizolinom a ostatnými fakultami sa už dávno zrušili, nikto nebol na tejto škole niečo viac a druhý menej. Všetci si boli seberovní.

Dvaja zaľúbenci sa rozlúčili vo vstupnej hale vrúcnym bozkom, zatiaľ čo Avani sa so Scorpiusom rozlúčila len priateľským objatím. Asi by bolo viac než divné, keby sa rozlúčili tak isto, ako sa sa s ním lúčila Rose, nie?

Následne sa dve najlepšie priateľky pobrali hore do bystrohlavského internátu. Na dnes sa im už vyučovanie skončilo, a tak nastal čas na leňošenie. Rose mala pred sebou ešte učenie, ako vždy, ale Avani nemala chuť na nich okrem zababušenia sa do vlastnej postele a zaspať čo najskôr.

Ako tak kráčali po schodoch smerom na piate poschodie, Avani si kútikom oka všimla, ako James s Fredom utekali dole do Veľkej siene, avšak na jej šťastie si ich nevšimli. Nemala by síl odpovedať na Jamesove otázky o tom, čo jej urobil. Popravde, ani netušila, čo by mu bola povedala. Prepáč, James, ale sklamal si ma preto, že som miesto tvojej tváre uvidela tvár môjho alkoholom posadnutého otca? Iste.

Vykúpenie pre Avani prišlo až vo chvíli, keď odhodila všetky veci na zem pred posteľ a ľahla si do mäkkých perín, ktoré jej s radosťou otvárali svoju náruč a ona sa nechala do nich ponoriť. Únava na ňu doľahla už načisto, ale ešte predtým, ako stihla zaspať, ju v zaspávaní prerušila práve jej najlepšia kamarátka.

„Už si sa rozprávala s Jamesom?" opýtala sa jej Rose, a položila jej presne tú otázku, na ktorú Avani nechcela odpovedať. Nechcela sa rozprávať o ničom, čo by súviselo s Jamesom Siriusom Potterom alebo párty, ktorej sa zúčastnila.

„Nie, nerozprávala," odpovedala pravdivo. Používala vo svojom hlase tú priamosť, ktorú James tak nemal rád.„A ani sa nemienim. Proste som vždy vedela, že z nás dvoch priatelia byť proste nemôžu a teraz sa to len potvrdilo. Vidieť ho, ako si do úst nalieva ten humus a ako privrel oči, ako si tú chuť vo svojom hrdle užíval... prišlo mi z neho zle. Už som sa viac nechcela na neho pozerať a už vôbec nie sa s ním rozprávať. Prehodila som s ním zopár slov, ale všetko bolo už nad moje sily a potom som odišla. Nemohla som konať inak a ani teraz nemôžem. Možno neholduje alkoholu stále, ale to isté nerobil ani môj otec na Rokforte. Jednoducho taký, akým je teraz, nebol," rozprávala rýchlo a občas nezrozumiteľne, ale Rose svojej priateľke rozumela aj bez slov.„Viem, že James je tvojím bratrancom a že sa s ním normálne bavíš, veď to je logické. Ale ja nemôžem. Nikdy som nemala veľa priateľov. Mala som len teba a Scorpa, a teraz som zistila, že mi to bohate stačí, pretože v opačnom prípade by mi bolo len neustále ubližované a to ja nechcem. Nechcem trpieť ešte aj tu. Dosť, že musím trpieť stále doma, keď počujem, ako sa tí dvaja, ktorí si hovoria moji rodičia, neprestajne hádajú. Fakt nechcem trpieť aj tu."

Rose sa smutne pousmiala na trápiacu sa najlepšiu kamarátku, ku ktorej podišla a objala ju. Nechcela, aby sa Avani trápila, najmä nie kvôli Jamesovi. Rose vedela, že James mal Avani viac než rád, ale nikdy to pred čiernovláskou ani len nespomenula. Prišlo by jej to nefér voči Jamesovi, a vlastne aj voči Avani, pretože ak tí dvaja mali byť naozaj jedného dňa spolu, mali by sa dať dokopy prirodzenou cestou, ako napríklad ona spolu so Scorpiusom.

„Nezáleží na tom, či je James mojim bratrancom alebo nie.  Ide o to, že on taký nie je. Ak si aj vypil, mal k tomu dôvod. On nikdy nepije len tak. Má rád zábavu, ale on je jednoducho taký. Je zabávač, všetci ho tak berú a ak fakt pil, tak to určite nebolo bezdôvodne. Poznám tvojho otca a ty tiež. Obe vieme, aký je, a môžem ti na sto percent garantovať, že James je jeho opakom. To, že my dve nepijeme a ešte pár ľudí, neznamená, že ľudia v našom veku si občas nedajú nejaký pohárik," bránila ho nielen preto, že to bol jej bratranec, ale celkovo z princípu, že vedela, že James nie je zlý človek. Ani Avanin otec by nebol zlým človekom, keby ho takmer neustále neovládal ešte horší prostriedkom, akým je samotný Imperius.

Avani si vzdychla a usalašila sa v Rosiinom objatí. Aspoň tam jej bolo dobre. Mala nejakú útechu, pretože jej najlepšia kamarátka vždy stála pri nej, nehľadiac na nič. Rose tu bola vždy, keď ju Avani potrebovala a nepotrebovala k tomu žiadny špeciálny dôvod. Proste tu bola a to si Avani cenila viac, ako čokoľvek na svete.

„Nejde o to, že by som Jamesa hneď odcudzovala ako alkoholika. Ale bojím sa. Bojím sa, že by to niekde hlboko v ňom mohlo byť, pretože vieš, ako ja alkohol neznášam a v čom všetkom mi ten jed ublížil. Pripravil ma o otca, pripravil ma snáď úplne o všetko, čo som kedy mala," Avani bola úplne bezmocná a v náručí najlepšej priateľky sa rozplakala. Rose vedela, že jej bude o niečo lepšie, keď sa vyrozpráva a poplače si.

„Okrem mňa so Scorpiusom. O nás si neprišla," pripomenula jej Rose.

„Áno, isteže," pritakala so slzami v očiach. „A ani nechcem, pretože keby sa to čírou náhodou stalo, asi by som od žiaľu a bolesti zomrela."

Mohlo by sa zdať, že prehnane zveličovala, ale nebolo tomu tak. Svoje slová myslela vážne. Naozaj by asi zomrela, keby prišla aj o tých najbližších ľudí.

„Chcela som sa tento rok zmeniť. Chcela som sa viac začleniť do spoločnosti, keď sa so mnou James bavil a keď ma pozval na tú párty. Ale zistila som, že bola chyba vyjsť zo svojho zaužívaného izolačného ukrýtu. Bola chyba tváriť sa, že môžem byť súčasťou nejakej väčšej skupiny ľudí, pretože ja proste nie som vhodný typ na to, aby som bola extrovertom. Raz introvertka, navždy introvertka," smutne mykla plecami a smrkla. Odtiahla sa od Rose, pretože ju začala nepríjemne ťahať chrbtica, ako sa tak opierala o Rose v predklone.

Červenovláska najlepšiu kamarátku chápala. Tiež si nezažívala vždy len najľahšie obdobia. Ešte predtým, ako so Scorpiusom začala chodiť, ho odmietala a vyhýbala sa mu aj napriek tomu, že jej srdce bilo jedine pre ňho a pre nikoho druhého na tomto svete. Bála sa prípadnej reakcie jej rodičov, najmä jej otca, ktorý sa nikdy netajil tým, že Draca Malfoya nemá rád. Ešte počas školských čias sa nemali v láske, ba až sa nenávideli, a to im v podstate ostalo až doteraz, aj keď už trochu v jemnejšej tónine ako vtedy. No napokon láska si našla svoju vlastnú cestu a ju už nesmierne unavovalo neustále Scorpiusa odmietať, a tak mu dovolila vstúpiť do jej života a plne sa ho zmocniť, ako keby sa kapitán lodi vzdával vlastnej lodi. Rose však vedela, že Scorpius nedovolí, aby sa potopila až na dno. Bude ju ochraňovať, kým sám bude žiť. Rose to vedela, vedela to...

„Zlato, mala by si si pospať. V posledných dňoch to na teba bolo fakt veľa a navyše zajtra je sobota, takže si riadne pospi a keď by si náhodou mala prespať aj raňajky, niečo ti donesiem pokojne aj z kuchyne, ak bude treba. Len si fakt odpočiň, potrebuješ to," dohovárala Rose vskutku unavenej čiernovláske, ktorá už pomaly zaspávala.

Avani si nahlas zívla. „Dobre, už idem," odvetila mrmľavo, až tak, že jej v podstate vôbec nič nebolo rozumieť a neubehlo ani pár sekúnd, a už spala ako zabitá. Rose sa nad ňou musela len zasmiať. Vstala z jej postele, narovnala kamarátke nohy, prikryla ju perinou a nechala ju spať. Sama na sebe cítila únavu, a tak si pomyslela, že aj napriek naozaj skorej hodine si pôjde pospať aj ona. Možno nebude spať až do rána, ale učenie by v tomto momente naozaj nezvládla, a tak zalomila skôr, ako si vôbec dokázala predstaviť všetky stránky učebníc, ktoré ešte cez víkend musela prelistovať.