Aj napriek tomu, že James večer vypil len zopár štamprlíkov, ráno mu v hlave i ušiach hučalo, ako keby vypil aspon demižón domáceho vína. Vedel však, že tieto príznaky má z celého večera, keď sa ocital v hlučnom prostredí. Jeho uši a hlava nikdy neboli stavané na párty, narozdiel od jeho srdca. To párty priam zbožňovalo.

James absolútne netušil, ako zvládol celé vyučovanie bez vlastnej ujmy na zdraví. Na Elixíroch takmer zaspal nad kotlíkom. Jeho duša zaspávala na každom kroku, kam sa pohol. Stále mu v hlave vŕtala vcelku zvláštna reakcia Avani, keď do seba šupol prvý pohárik alkoholu. Pôsobila tak, ako keby sa jej v tej sekunde zhnusil, a to naozaj nechcel. Radšej by všetok alkohol vyrobený na svete vylial do kanalizácie, ako keby ho Avani Zabiniová - dievča, ktoré úplne nadovšetko a oddane miloval - mala nenávidieť.

Ako poslednú hodinu mali dnes Obranu proti čiernej mágii s novým profesorom, no akokoľvek sa James snažil, akokoľvek veľmi sa chcel snažiť, premáhal sa, aby nezaspal. Jeho bunky už pomaly odumierali a ruky, o ktoré si sediac za lavicou opieral hlavu, už pomaly odkväcovali.

„James," skončila posledná hodina a profesor Lupin oslovil svojho študenta, ktorý bol však všetkým, len nie obyčajným študentom. „Môžeš prosím chvíľu zostať? Potrebujem sa ťa niečo spýtať," jeho hlas znel pokojne a James necítil žiadne obavy. Trieda sa postupne vyprázdnila a v učebni zostal len on a Teddy.

„Stalo sa niečo?" opýtal sa James v nádeji, že sa fakt nič podstatné nestalo, najmä čo sa ich rodiny týkalo. Toto bolo po prvýkrát, čo sa Teddy s Jamesom chcel mimo vyučovania rozprávať.

„Čo ste mali včera za akciu?" Teddy nechodil okolo horúcej kaše.

„Čože?" James sa tváril nechápavo, akoby nevedel, o čom jeho nevlastný brat a profesor Obrany proti čiernej mágii v jednom hovoril.

„Teddy, vyrastal som s tebou v jednom dome. Viem, kedy sa snažíš klamať a teraz sa klamať snažíš," prekukol ho a James sa začal hanbiť ako pes. Teddyho si veľmi vážil a nerád mu klamal, ale okolnosti si to niekedy proste žiadali. „Viem veľmi dobre, že ste mali v klubovni nejakú párty. Mne to nevadí, J., mne je to v podstate fakt jedno, ale najhoršie je, že riaditeľka niečo tuší a ak sa dozvie, že si do chrabromilskej klubovne pozval siedmakov zo všetkých fakúlt plus ešte nejakých iných študentov, tak ťa s Fredom zabije."

James bol naozaj prekvapený z toho, že Teddy vedel úplne o všetkom. Tipoval by, že Teddy mal neviditeľný plášť a snoril po škole, zatiaľ čo sa všetci študenti premiestňovali na posledné poschodie do chrabromilskej klubovne. Všetko bolo možné, a čo sa týkalo rodiny Potterovcov, tak už jednoznačne.

„Myslel som si, že nik o ničom nevie. Hovoril som im, aby šli cez chodby opatrne. Dokonca aj klubovňa bola ohraničená zvukotesnými kúzlami, tak o čo ide? Ako to môže vedieť?" pýtal sa James v nádeji, že Teddy príde s nejakým rozumným riešením, ale očividne na vyriešenie tejto problematiky zostal sám.

„James, mám ťa rád, ale pokiaľ chceš nabudúce organizovať takúto akciu, tak o tom daj riaditeľke vedieť. Sám si už zažil mnoho trestov a ak sa jej od niekoho potvrdí pravda o tom, že ten večierok sa fakticky konal, potom sa priprav na ďalších pár hodín prežitých vo Filchovej spoločnosti," mykol plecami a pousmial sa. Chcel Jamesovi dodať trochu optimizmu, ale to sa v danej situácii očividne ani nedalo.

„Ak to niekto McGonagallke povie, asi ho na mieste zaškrtím a znesiem z tohto sveta. Každému som jasne hovoril, aby nikomu nič nepovedali, že z toho bude prúser," krútil hlavou, ako keby nemohol pochopiť, prečo ľudia v dnešnom svete musia hovoriť všade o všetkom a nemôžu niekedy jednoducho držať jazyk za zubami. James jasne všetkým pred aj po akcii zdôrazňoval, nech sa na verejnosti o párty ani nezmieňujú, no očividne veľkolepá párty bola predmetom všemožných rozhovorov.

„Aspoň vieš, že nabudúce si to musíš zariadiť inak a s inými ľuďmi," Teddy hovoril vážne, ale zároveň sa na Jamesa Siriusa snažil byť milý.

Nečakane sa na dverách do učebne ozvalo klopanie, a kým Teddy stihol povedať čo i len Ďalej! riaditeľka Rokfortskej strednej školy čarodejníckej vošla dnu.

„Pán Lupin, môžem s vami-" zasekla sa uprostred vety, pretože až po pár prejdených krokoch si všimla, že profesor Obrany proti čiernej mágii má momentálne spoločnosť. „Ach, pán Potter," vzdychla si a pousmiala sa. Nechcela pôsobiť až priveľmi prekvapene, a tak svoje rozpaky zakryla úsmevom, ktorý však nebol veľmi presvedčený.

„Dobrý deň, pani riaditeľka," James ju slušne pozdravil, ako aj v podstate vždy, len teraz sa mu to zdalo ako priorita, aby nevyzeral previnilo. Nesmel dopustiť, aby sa riaditeľkine podozrenia o uskutočnenej oslave potvrdili.

„Netušila som, že máte spoločnosť, pán Lupin," poznamenala Minerva a Teddy sa následne pousmial tým jeho povestným neodolateľným spôsobom, no Minervu nič také neokúzlilo. Bola tvrdá ako skala.

„Potreboval som sa s Jamesom porozprávať o učive, ktoré práve preberáme," zaklamal, čo Minerve bolo úplne jasné, ale k tomuto nepovedala ani slovka.

„Iste," prikývla a pozrela na profesora spoza dioptrických okuliarov. „Keď už je tu pán Potter prítomný, rada by som s ním aj ja prehodila kus reči," na jej tvári sa opäť zjavil ten prazvláštny úškľabok, ktorému nik, ale že naozaj nik nerozumel.

 „Pani profesorka McGonagallová, ja-" začal James. Chystal sa spustiť množstvo ospravedlnení za to, že zorganizoval takúto akciu, no on ako Záškodník novej generácie jednoducho cítil potrebu niečo takéto spraviť. Jednoducho musel. Mal v pláne rozprávať ďalej o tom, že je v poslednom ročníku a že mu Rokfort bude chýbať viac, ako keby jeho mladšieho brata odvliekli na pol roka na prázdniny k rodičom tety Fleur do Francúzska. Proste toho chcel povedať vskutku veľa, no nedostal príležitosť povedať ani jedno ďalšie slovo.

„Pán Potter," oslovila ho riaditeľka školy prísne, ako to robila už miliónkrát, keď dačo vyviedol.„Vy viete, a veľmi dobre, že vás, pána Weasleyho a ostatných vašich priateľov mám prekuknutých od hlavy po päty, a taktiež dobre viete, že na tejto škole už pôsobím už nejaký ten piatok. Či ako profesorka, alebo aj roky ako riaditeľka. Zažila som ešte vašich starých rodičov, a ako iste viete, nezdedili ste meno po svojom starom otcovi a jeho najlepšom priateľovi nadarmo. Vyparatili toho omnoho viac, než vy, a než si vôbec ktokoľvek okrem mňa vie predstaviť, takže nejaká tajná párty ma naozaj nemôže prekvapiť. Môžete sa tváriť, že nemáte ani len potuchy o tom, čo vám tu rozprávam, ale obaja, vlastne všetci traja dobre vieme, že vy dobre viete, o čom tu rozprávam," žmurkla na neho a James ostal stáť ako obarený.„Ja s takýmito oslavami nemám problém, pán Potter. Nevedela som, že si myslíte o mne pravý opak. Každopádne ak sa počas vášho pôsobenia na tejto škole ešte podarí podobný nápad vymyslieť, láskavo mi o tom dajte vedieť. Nerada by som, aby vznikali podobné nedopatrenia," kývla hlavou, James jej kývnutie opätoval a Minerva sa následne usmiala na svojho kolegu a odišla. Bez ďalších slov, bez ničoho.

James sa oprel o katedru a zhlboka dýchal. V hrdle mal počas dlhého prehovoru riaditeľky minimálne sto hŕč, cez ktoré sa mu nedalo dobre prehĺtať. Bol nervami bez seba, avšak keď si ten monológ postupne prehrával v hlave, zistil, že jej reakcia nebola až taká zlá a jeho obavy boli celkom zbytočné.

„Toto bol ten najdivnejší rozhovor s riaditeľkou, aký som kedy zažil," vyhlásil James jednoznačne a stále stál opretý o stôl.

Teddy mal sto chutí zasmiať sa, ale napokon sa len uškrnul a potľapkal svojho nevlastného brata po pleci.„Byť Záškodníkom je aj občas ťažkou záležitosťou, priateľu!"